luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

O čom sme písali? (2018/5)

LuNoCo05-01

Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 60 rokmi

Úspech štátneho ľudového súboru s Ečerskou svadbou

Maďarský štátny ľudový súbor pri príležitosti osemstého predstavenia Ečerskej svadby usporiadal v budapeštianskom Erkelovom divadle veľkolepý program. Melódie svadobných piesní sú známe aj so slovenským textom a spievajú sa dodnes na svadbách v Slovákmi obývaných obciach regiónu. Oplatilo by sa odborníkom pozrieť sa na to, či v obci Ečer, ktorá je pôvodom slovenská, sa tieto piesne nespievali po slovensky. (4/1958)

LuNoCo05-02

Pred 45 rokmi

Založili Slovenský národnostný klub v Békešskej Čabe

V čase vzrastajúceho životného tempa čoraz väčší význam nadobúdajú malé formy spoločenského života, takzvané kluby. V budúcnosti budú ešte dôležitejšími prostriedkami zbližovania ľudí, medzi ktorých technika a mesto kladú čoraz väčšie priehrady. Keďže združujú ľudí rovnakých záujmov, stávajú sa dôležitými formami osvetovej činnosti. Aj medzi pracujúcimi našej národnosti sa začínajú rozvíjať. Z osvetového hľadiska sa v podstate líšia od nenárodnostných klubov tým, že ich členov spája slovenský národnostný jazyk, snaha zdokonaľovať sa v ňom. (5/1973)

LuNoCo05-03

Pred 40 rokmi

Prvé kroky Kataríny Sebovej-Maruzsovej na segedínskej katedre

Mladá odborná asistentka Katarína Sebová-Maruzsová pracuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Segedíne od 1. augusta 1975. Vyučuje kultúru slovenského jazyka a metodiku vyučovania slovenského jazyka a literatúry. Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenčinu a estetickú výchovu. V blízkej budúcnosti by chcela zložiť doktorát z oblasti slovenskej literatúry. (3/1978)

LuNoCo05-04

Pred 30 rokmi

Pohľad Dr. Aladára Králika na naše slovenské priezviská

Evidovanie slovenskosti rodného priezviska pre nášho dolnozemského Slováka môže byť posilňujúcim prvkom národnostného povedomia a pre Maďara, ktorý má slovenské meno, môže byť východiskom pocitu pokrvnej, genetickej príbuznosti našich etník, a tak aj východiskom pocitu vzájomnej blízkosti a priateľstva našich národov. (...) Najmä v radoch mladších generácií stretávam ľudí, ktorí nič nevedia o slovenskosti svojho mena, alebo ho mylne pokladajú za poľské, najmä ak sa priezvisko končí na -ský, -čký, čiže ako sa u nás hovorí a píše: na -szki, -cki. (5/1988)

LuNoCo05-05

Pred 25 rokmi

Dvaja najstarší Mlynčania spomínajú na niekdajšie fašiangy

Dvaja najstarší občania obce Mlynky (Pilisszentkereszt), 88-ročná Mária Ágfalviová, rodená Jánska a 87-ročný Anton Hoósz spomínajú na niekdajšie fašiangy v dedine: Konali sa páračky, zabíjačky, svadby, krstiny a tancovačky. Najveselšie sa oslavovali posledné tri dni, ktorým sa často vravievalo, že sú „bláznivé“. Posledný fašiangový štvrtok sa nazýval „tlstý štvrtek“, pretože v tento deň bolo treba zjesť čo len kúsok slaniny. Na „končini" bývali muziky. Veď akéže by boli fašiangy bez muziky?! V Mlynkoch bolo päť šenkov. V bohatých hrala dychovka a v chudobných vyhrávali len na husliach či na harmonike. Nepísaný zákon sa však často porušil, lebo mládenci za krajšími dievkami chodili z jednej krčmy do druhej. (4/1993)

LuNoCo05-06