luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

O čom sme písali? (2018/32)

LuNoCo32-01

Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 59 rokmi

Ľudový kroj v ohrození – V Asóde na jarmoku ešte po slovensky

Tohtoročný letný jarmok v Asóde bol tradične pestrý a zaujímavý. Ako aj prekvitajúci slovenský kroj tohto regiónu, v ktorom ho naše ženy a dievčatá navštívili. Väčšinou ide o Slovenky z okolitých osád a teda aj na tomto jarmoku nie náhodou sa hovorí slovenskou rečou. Ich kroj je očividne v ohrození (dúfajme, že jazyk nie). Mestská móda behom niekoľkých rokov sa stane obľúbenou i v takých dedinách, kde ešte dnes prekvitá ľudový kroj a následkom toho pomaly zanikne i pekná záhradka slovenských ľudových krojov v údolí Galgy. (32/1959)

LuNoCo32-02

Pred 51 rokmi

Prvý národnostný deň v novohradskej obci Banka mal úspech

6. august 1967 bude žiť dlho v našej pamäti. Boli sme pozvaní na prvý národnostný deň do novohradskej obce Banka (Bánk), ktorý mal obrovský úspech a teda nie je otázkou, či bude mať aj pokračovanie. Táto malá, slovenská dedinka v Rétšágskom okrese dosiaľ skromne učupená medzi kopcami krásneho novohradského kraja, v tento deň ožila a myslíme, že sa navždy rozlúčila so starým, skromným, tichým životom. Prvý národnostný deň, organizovaný okresným výborom Vlasteneckého ľudového frontu, okresným výborom strany a výkonným výborom okresnej rady, bol prvým takým podujatím, ktoré dokázalo, že túto obec a jej prírodnú krásu dosiaľ nevyužili dostatočne. (32/1967)

LuNoCo32-03

Pred 21 rokmi

Z dolnozemského zápisníka – Naši Slováci očami Štefana Hudáka

V našom týždenníku pravidelne publikujúci výborný znalec minulosti našej národnosti Štefan Hudák vydal pod názvom Z dolnozemského zápisníka v spolupráci so zvolenským vydavateľstvom KM press v sliačskej tlačiarni Fatima výber článkov zo života Slovákov v Maďarsku. Š. Hudák čerpá námety zo života dolnozemských Slovákov, a to najmä v oblasti histórie, kultúry, školstva a národopisu. Mnohé poznatky dopĺňa vlastnými skúsenosťami, pričom nemalú pozornosť venuje významným osobnostiam – dolnozemským rodákom, i tým, čo dlhšiu dobu pôsobili na Dolnej zemi. Boli to zväčša národne uvedomelí kňazi a učitelia, ktorí desiatky rokov vštepovali svojim žiakom lásku k materčine a k slovenským národným tradíciám. Nemenej zaujímavé je však aj čítanie o Dolnej zemi v Štúrových novinách, o sarvašských školách, o náboženskom živote našich predkov, o niekdajších zabíjačkách a o našich priezviskách. (32/1997)

LuNoCo32-04

Pred 15 rokmi

„Vzorová” národnostná politika Maďarska a jej dôsledky

Dr. Ivan Janko, PhD. (Nitra): – Po príchode na vrátnicu „Slovenského gymnázia v Budapešti”, kde som bol nútený zapísať svoje deti do školy, o ktorej mi v Prahe na vtedajšom Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR básnili ako o „čisto slovenskej škole na vysokej úrovni”, som našiel taký pomocný personál, ktorý okrem maďarského jazyka žiadny iný neovládal. Na naše nemilé prekvapenie ani učitelia na tom neboli lepšie. Väčšina z nich hovorila tiež len po maďarsky. Najväčším sklamaním pre nás však bola skutočnosť, že aj tí, ktorí ako-tak slovenským jazykom „hatatitlali”, ho nechceli v pedagogickom procese používať! Potom sa (ne)čudovali, že slovenské deti v starej škole cez okno počítali električky. (32/2003)

LuNoCo32-05