luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Popoludnie s Palárikom v SI

PalaSIB-01

Slovenský inštitút v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti predstavili štvorzväzkovú edíciu diel Jána Palárika, ktorá prvýkrát sprístupňuje v maďarskom jazyku kanonizované literárne diela významného slovenského autora z 19. storočia.

Predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Ladislav Petro za ostatné roky preložil do maďarčiny tri komédie a jednu tragikomédiu. Sú to Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Dimitrij Samozvanec.

Na podujatie zavítali nielen záujemcovia z Budapešti a členovia slovenských samospráv, ale aj žiaci budapeštianskeho slovenského gymnázia.

Riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi vo svojom príhovore kladne hodnotil vydavateľský počin Slovenskej samosprávy 6. obvodu Budapešti, veď pôvodné slovenské texty sú uverejnené v jednom zväzku s maďarským prekladom. Táto dvojjazyčná edícia je ďalším dôkazom toho, že krajania v Maďarsku sa aktívne podieľajú na slovensko-maďarskom dialógu v oblasti kultúry a umenia. Preklady Ladislava Petra predstavil a hodnotil významný prekladateľ a literárny historik Karol Wlachovský, ktorý sa vo svojej prednáške zameral na literárny prínos Jána Palárika a na problémy prekladu literárnych textov z 19. storočia.

PalaSIB-02

Hneď na úvod poznamenal, že Palárikove diela knižne prvýkrát vyšli dvojjazyčne, o maďarskom preklade ani nehovoriac, ktorý je úplnou novinkou. Palárik svoje dramatické diela publikoval vo svojom časopise Concordia a po druhej svetovej vojne vyšlo jeho súborné dramatické dielo na Slovensku. Palárik svojim osobným postojom a životom naznačoval cestu k spolužitiu Slovákov a Maďarov. „Vo svojom živote mal veľké problémy smerom k vrchnosti, ale nevychádzal ani s martinským jadrom Slovenskej národnostnej strany. Hoci sa zúčastnil na martinskom memorande, patrí medzi zakladateľov Matice slovenskej, ale bol jedným z tých, ktorí budúcnosť tohto regiónu videl v spolupráci Maďarov a Slovákov,“ povedal K. Wlachovský.

Poznamenal, že Ján Palárik sa snažil zachytiť vo svojich komédiách úroveň hovorovej slovenčiny vtedajšej „pomešťujúcej“ sa slovenskej sociéty, napríklad v Budapešti. To už hovoril o preklade, pri ktorých treba poznamenať, že prekladateľ mal napriek jednoduchému jazyku ťažkú úlohu. Ide totiž o to, že v 19. storočí v slovenských spoločnostiach bolo charakteristické používanie nemeckých a maďarských fráz v bežnej komunikácii, s čím sa potrápil aj prekladateľ, aby pripravil autentické dielo. Wlachovský uvítal rozšírenie jednotlivých publikácií o rôzne štúdie, životopisy a fotografie, ktoré pomáhajú čitateľom viacej sa zahĺbiť do doby, v ktorej jednotlivé diela vznikli. Avšak, ako poznamenal, Bobulova štúdia o živote J. Palárika (nakoľko títo dvaja významní Slováci žijúci v Budapešti v 19. storočí sa dobre poznali) by mohla byť vyvážená z dnešného pohľadu.

PalaSIB-03

O tom, ako sa dostal k prekladu Palárikových diel, hovoril L. Petro. Siaha to až k spolupráci palárikovských osád. Tieto osady, vrátane VI. obvodu Budapešti, sa združujú na zákale toho, že v nich významný farár a literát pôsobil. Slováci v Terezíne sa zapojili do života občianskeho združenia pred niekoľkými rokmi, keď postavili pamätnú tabuľu v Kostole sv. Terezy z Avily a pri každej významnejšej životnej udalosti, avšak dvojročne aspoň raz, sa venujú v tomto kostole Palárikovi. Nebolo tomu inak ani pred dvoma rokmi, keď sa konala pamätná svätá omša, ktorú celebroval bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, po ktorej sa na L. Petra obrátili členovia amatérskeho divadelného súboru, že by si chceli zahrať niektoré z Palárikových dramatických diel, avšak nenachádzajú ich po maďarsky. Predseda slovenského zboru sa pustil do práce, napokon preložil nielen jednu komédiu, ale tri, plus jednu tragikomédiu, vydal ich knižne a v súčasnosti sa z nich môže tešiť maďarské a slovenské publikum v podobe dvojjazyčných publikácií na kvalitnom papieri, ktorý, ako odznelo na prezentácii, zachová pamiatku významného slovenského literáta na dlhé roky.

Publikácie nemohli vyjsť bez finančnej pomoci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, SSB a budapeštianskych obvodných slovenských samospráv.

(ef)