luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár a Spomienková súťaž Jozefa Havelku

MlyLevKo-02

Kultúrny spolok pre Mlynky usporiadal 10. októbra v Stredisku pilíšskych Slovákov kultúrne popoludnie pri príležitosti 15. výročia vydania monografie Gregora Papučka „Mlynky a okolie“ na poctu a pamiatku vlani zosnulého dlhoročného starostu obce Jozefa Havelku.

Súčasťou podujatia (o ktoré prejavili Pilíšania, žiaľ, minimálny záujem) bola prezentácia prvej audioknihy slovenských ľudových rozprávok v Maďarsku v Deň ľudovej rozprávky, ako aj predstavenie výsledkov súťaže príležitostných písomných prác hŕstky školákov.

Predseda spolku Levente Galda na úvod poukázal na bohatstvo autentického miestneho folklórneho dedičstva, ktoré pre ďalšie generácie v druhej polovici minulého storočia zachraňoval okrem G. Papučka najmä zanietený osvetár-národopisec Štefan Lami (1925-2010), autor zbierky ľudových rozprávok Drotár podrotuje slnečko (1999). Rozprávky spod Pilíša v podaní tetky Mariši Jánskej (1903-1993) inšpirovali jej pravnuka L. Galdu k vytvoreniu audioverzie knižky, na prezentáciu ktorej prišla dcéra M. Jánskej. Teta Katica Galdová práve v ten deň oslavovala svoje 90. narodeniny, kytice kvetov a pekných slov, rozprávok a pesničiek boli teda aj z tohto dôvodu úplne na mieste.

MlyLevKo-03

L. Galda cédečko rozprávok v podaní členov Kultúrneho spolku pre Mlynky uvádzal týmito slovami: „Po našich predkoch sme zdedili tanistru plnú pokladov. Zdá sa však, akoby sme sa čoraz častejšie nečinne pozerali na ich únik do zabúdania. Vezmime si, spoznajme a vyleštime znovu tieto od našich predkov získané, na celý život platné rozprávkové poklady a odovzdajme ich našim vnukom do bezpečnej ochrany!”

Predseda Kultúrneho spolku pre Mlynky popri hlbokej úcte k predkom považuje za prvoradé „zapojiť mladých ľudí do prehlbovania pilíšskeho lokálneho vedomia“. Na podujatí mu v tom mal pomáhať ďalší znalec miestnej histórie, oduševnený ochotník - osvetár, autor a zberateľ fotografií a dobových dokumentov tiež z radov staršej generácie. Viliamovi Gajánovi však premietanie jeho jedinečnej zbierky fotografií z technických dôvodov tentoraz nevyšlo.

MlyLevKo-01

O to viac a dôkladnejšie sa podarilo zahĺbiť do minulosti Mlynkov a okolia G. Papučkovi, ktorý podrobne porozprával nielen o okolnostiach vzniku mlynskej monografie, ale aj o tom, čo je história a prečo ju musíme poznať, odkedy žijú Sloveni (dnes Slováci) v Plešských (dnes Pilíšskych) vrchoch, pred kým asi utiekli naši benediktíni a opustili svoj podpilíšsky kláštor a podobne. Autor monografie Mlynkov od počiatkov až po začiatok XX. storočia predostrel celý rad zaujímavých historických údajov. Svoju (aj) časovo náročnú prednášku sa snažil uľahčiť historkami - anekdotami. Na plastické priblíženie podstaty maďarizačných snáh použil slová B. Björnsona: „Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť dieťa od matkiných pŕs“. Vedela o tom svoje aj naša skvelá ľudová rozprávačka, tetka Mariša Jánska, keď už pred desaťročiami sa sťažovala na jazykové pomery pod Pilíšom: „Ňescu rozumet slovenski. Kebi jích roďičé učili, isto bi veďeli. Ale šak tuším aj slovenská škola je. Já teda ňevím. Ale mám jennu vnučku, staršého vnuka, tá teda dójďe takto vácrázi: „Nagymama, meséljél...“

MlyLevKo-04

V záverečnej časti kultúrno-spoločenského popoludnia, spestreného aj prednesom miestnych ľudových piesní členmi hostiteľského spolku, došlo k vyhláseniu výsledkov prvého ročníka Spomienkovej súťaže Jozefa Havelku. Do súťaže sa zapojilo šesť žiakov z Mlynkov, Čívu a budapeštianskej slovenskej školy, všetci sa môžu pokladať za víťazov a zaslúžia si pochvalu. Kármen Kovácsová sa zamyslela nad svojím slovenským pôvodom; Petra Viktória Galdová opísala svoje prvé skúsenosti s prednesom slovenských piesní; titulkom práce Laury Glückovej je Môj život v Mlynkoch, Vanesszy Glückovej zase Ja a moje rodisko - Mlynky; história a etnický charakter svojej rodnej obce Čív načrtla Dominika Knábová, pričom Michal Tomáš Tatai nám svojou osobne ladenou prácou pripomenul 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

 

Nesľubujme nemožné - Namiesto konferencie

Čitatelia nám píšu – Poďakovanie Kultúrnemu spolku Pre Mlynky

 

Fotogaléria:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.835686666530311.1073741962.147596498672668&type=3

Monografia Gregora Papučka Mlynky a okolie

www.oslovma.hu/XXX/MlynkHis.rtf

Drotár podrotuje Slnečko - Ľudové rozprávky spod Pilíša

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/drotar_podrotuje.doc