luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Ako sa snažia prežiť národnostné knižnice v Maďarsku?

OikKonf18-01

Pri príležitosti Európskeho dňa jazykov mala Celoštátna cudzojazyčná knižnica (CCK) v Budapešti 28. septembra celý deň otvorené brány pre každého, kto má záujem o cudzie jazyky a kultúru, resp. o jazyk a kultúru tu žijúcich národností.

Knižnica spolu s Knižnicou Slovákov v Maďarsku pripravila program aj pre odbornú verejnosť: predpoludním sa tu stretli pracovníci národnostných knižníc na konferencii s názvom Národnostné knižnice v Maďarsku, aby spoznali činnosť jeden druhého a vymenili si názory a nápady.

V mene CCK pozdravil všetkých účastníkov konferencie, medzi ktorými boli aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik, zástupca hlavného riaditeľa István Horváth, a vyjadril radosť z toho, že sa im podarilo osloviť taký široký okruh ľudí. Vyzdvihol, že v prípade knižníc, aj národnostných knižníc je kľúčová spolupráca, lebo „jediná knižnica, hoci funguje na vysokej úrovni, nie je schopná spĺňať požiadavky každého čitateľa, ale ako súčasť dobre fungujúcej siete knižníc je na to oveľa väčšia šanca“. Jednou z najdôležitejších úloh CCK je však práve koordinácia zásobovania národnostných knižníc. Štátny tajomník zodpovedný za cirkevné záležitosti, národnostné vzťahy a pomoc prenasledovaným kresťanom Zoltán Fürjes vo svojom úvodnom prejave zdôraznil dôležitosť existencie knižníc, a to najmä v živote menších obcí a v živote národnostných komunít, „keďže knižnice budujú a udržiavajú spolu kultúrne spoločenstvá“. Pripomenul, že aj vláda považuje za dôležité podporu národnostných kultúrnych inštitúcií a knižníc. Ako príklad uviedol, že vláda podporila obnovu Výskumného ústavu Celoštátnej chorvátskej samosprávy 25 miliónmi forintov, obnovu Dokumentačného a informačného strediska Rumunov v Maďarsku 19 miliónmi forintov a Ukrajinského kultúrneho a dokumentačného strediska 28 miliónmi. „Vláda pomôže pri výstavbe a údržbe budov, ale obsahom ich musia napĺňať národnosti“, dodal štátny tajomník.

OikKonf18-02

Hlavná vedúca Knižničného a archívneho odboru pri Ministerstve ľudských zdrojov Edina Sörényiová hovorila o úlohe knižníc v zachovávaní národnostnej identity.

Vedúca národnostného a zbierkového odboru CCK Alexandra Pancsoszovápriblížila činnosť CCK a jej úlohu v zachovaní národnostných jazykov v Maďarsku. Vyzdvihla, že jednou z hlavných úloh CCK je koordinácia týchto národnostných knižníc. CCK od roku 1985 prevádzkuje národnostnú databázu, zaznamenáva články a výskumy, zostavuje obstarávací zoznam pre župné knižnice na každý národnostný jazyk. Úlohou CCK je aj to, aby informácie boli dostupné aj v národnostných jazykoch – fungujú tzv. podportály v jazyku trinástich národností uznávaných v Maďarsku. Odštartovala sa služba „Pýtajte sa svojho knihovníka v materinskom jazyku“, momentálne je táto služba dostupná v 9 jazykoch, medzi nimi aj v slovenčine. V CCK funguje systém odborných referentov, referent zodpovedný za jednu národnosť musí poznať na dobrej úrovni jazyk a kultúru danej národnosti. V roku 2016 spustili projekt, v ktorom si vytýčili za cieľ digitalizáciu všetkých národnostných časopisov v Maďarsku, úspešne sa im podarilo dohodnúť aj so slovenskou národnosťou, takže už prebieha digitalizácia Ľudových novín, Budapeštianskeho Slováka alebo aj výskumných zväzkov. Vedúca odboru sa dotkla aj toho, že vznikom celoštátnych národnostných samospráv v 90-tych rokoch sa pretváral aj dovtedy fungujúci systém bázových knižníc, národnostné knižnice vznikli pri jednotlivých celoštátnych národnostných samosprávach a zladenie týchto dvoch systémov ide ťažko, hlavne pre nedostatok financií.

Na konferencii sa predstavilo sedem národnostných knižníc v Maďarsku. Najčastejším problémom týchto inštitúcií je podľa slov prednášateľov nízka návštevnosť knižníc – čo je vlastne všeobecným javom v dobe internetu. Knižnice sa tomu snažia prispôsobiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad digitalizáciou materiálov alebo organizovaním rôznych programov.

OikKonf18-03

Ako prvá činnosť národnostnej knižnice prezentovala riaditeľka Knižnice Slovákov v Maďarsku a Dokumentačného centra Anna Szabadosová. Čitáreň bola vytvorená v budove Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v roku 2003. Návštevníkmi knižnice sú predovšetkým výskumníci a poslucháči univerzít, ale, keďže väčšina Slovákov nežije v hlavnom meste, existujú tzv. premiestnené zásoby v slovenských školách, tieto tvoria jazykové knihy, povinné čítanie alebo mládežnícka literatúra. Aby niektoré materiály boli ľahko dostupné pre každého záujemcu, začala sa digitalizácia napr. obrázkového archívu Ľudových novín, Nášho kalendára, zvukového materiálu výskumných táborov a rukopisov. Nemecké kultúrne a informačné stredisko a knižnica v Maďarsku známe aj pod názvom Zentrum predstavil knihovník Nándor Frei. Keďže kultúrna inštitúcia a knižnica fungujú pod jednou strechou, aj činnosť knižnice je k tomu prispôsobená. Organizujú počas roka rôzne kultúrne podujatia a väčšie projekty ako fotografická súťaž Blickpunt, nemecký mládežnícky filmový festival Abgedreht! alebo oslavu národnostného kroja TrachTag. Návštevníkov sa snažia osloviť aj na sociálnych sieťach a prilákať ich na podujatia, Zentrum je dostupný na Faceboku, Instagrame, Twitteri a aj na Youtube, ba s viac ako 6000 nasledovateľmi je Zentrum najsledovanejšou národnostnou stránkou na Facebooku v Maďarsku. Napriek tomu, že v dnešnej dobe sa koná všetko na internete, nemecký knihovník vyzdvihol, že považujú za veľmi dôležité osobnú interakciu – aj preto sa koná tak veľa aktivít v Zentrume. Grécky kultúrny inštitút čelí iným výzvam: po desaťročnej pauze sa začalo s budovaním novej databázy knižnice, dozvedeli sa záujemcovia od vedúcej inštitúcie Krisztiny Csonkovej. Priebežne začali aj s rozširovaním knižných zásob, v prvom rade detskej a mládežníckej literatúry. Do knižnice chcú predovšetkým prilákať mladšiu generáciu jednak vybudovaním detského kútika a jednak poskytovaním programov pre nich. Rusínska národnosť podľa vedúcej Rusínskej knižnice Istvána Udvardiho Ildiky Nádasovej Polánszkej bojuje s ťažkosťami iného rázu: rusínska národnosť nie je vo všetkých štátoch uznaná a neexistuje ani jednotný kodifikovaný rusínsky jazyk. Rozsiahle a podrobne predstavili dejiny srbskej národnosti v Maďarsku a Srbského kultúrneho inštitútu a dokumentačného centra výtvarník Milán Gyurity, ako aj Andrea Olteanuová činnosť Dokumentačného a informačného centra Celoštátnej rumunskej samosprávy v Maďarsku. V týchto inštitúciách sa hlavný dôraz kladie na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, ale venujú sa aj vydávaniu publikácií. Poliaci žijúci v Maďarsku nemajú vlastnú knižnicu, ale v Poľskom inštitúte patriacom k Ministerstvu zahraničných vecí Poľska je zariadená knižnica, ktorá spĺňa aj národnostné potreby. Ako sa to záujemcovia dozvedeli od knihovníčky Márie Békeyovej, knižnica tu funguje raz do týždňa, a jej návštevníkmi sú predovšetkým výskumníci, poslucháči a prekladatelia.

OikKonf18-04

Konferencia po vypočutí prednášok pokračovala plodnou diskusiou okolo bieleho stola.

(kan)

Foto: autorka