luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Výšivka s čipkou a Jánošík

XXcipJan-01

Na druhý deň po sviatku práce Slovenská samospráva XX. obvodu Budapešti usporiadala pozoruhodné stretnutie na oslavu jari.

Neobvyklé spojenie sa ušlo účastníkom neobyčajnej akcie. V prvej časti sa hostia Knižnice Osvetového domu XX. obvodu Budapešti Csili, kde slovenský volený zbor Pesterzsébetu pravidelne usporadúva svoje stretnutia, zoznámili s tvorbou mladej umelkyne, ocenenej titulom Mladá majsterka ľudového umenia, Orsolye Estery Kiszelyovej. Tvorkyňa nádherných výšiviek, olemovaných paličkovanými čipkami pochádza z Čabačudu. Lásku k ľudovému umeniu, vyšívaniu a paličkovaniu sa učila od matky, ktorá je tiež naslovovzatá odborníčka. Hoci získala kvalifikáciu učiteľky pre materské školy, textilné techniky jej natoľko učarovali, že sa rozhodla všetok svoj profesijný čas venovať tvorbe odevov. Zatiaľ len doplnkovo, ale verí, že čoskoro bude v plnom pracovnom čase šiť historické oblečenie pre skupinu, ktorá sa venuje historickému šermu a hrám. Tento druh oblečenia sa nezaobíde bez čipkovaných ozdôb, bohatých výšiviek a poznatkov o dobovom oblečení a textilných fortieľov. Mladá umelkyňa sa počas svojej doterajšej umeleckej dráhy naučila pracovať nielen s ihlou a niťami, ale aj hľadať a spracovávať motívy, utvrdzovať sa v pravosti a zdroji jednotlivých vzorov, naučila sa, odkiaľ vziať vzor, aj ako má skutočne vyzerať, ako ho umiestniť na textil, keď vyšíva obrus a ako ho umiestniť na látku, ak bude okrasou šiat, aká čipka môže tvoriť okrasný lem a aká sa hodí na spodnú bielizeň. Prednášku o tvorbe výšivkárky a čipkárky mala členka Slovenskej samosprávy XX. obvodu Judita Oláhová Kušniarová. Ľahko sa jej o diele hovorilo, veď Oršiku pozná od mala a videla ju s výšivkami vyrastať, učiť sa od mamy a odovzdávať dedičstvo svojim dcéram. Snáď len na okraj sa žiada poznamenať, že riaditeľka knižnice Ildikó Kuruczová Virágová na začiatku svojej profesijnej dráhy pracovala vo vtedy ešte Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku.

XXcipJan-02

VecDun19-03

Legenda o Jánošíkovi s Rudom Fraňom

V druhej časti programu jarného dňa dostal slovo bývalý starosta obce Senváclav, polyhistor a spisovateľ Rudo Fraňo. Napriek tomu, že nikdy nebol spisovateľom na plný úväzok, napísal naozaj úctyhodný počet publikácií. Teraz ho však do Pesterzsébetu pozvali predovšetkým pre jeho zanietenosť zbierať informácie o legendárnom slovenskom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Autora takmer 40 kníh predstavil Imrich Fuhl. Najznámejší pilíšsky „beťár“ bol počas troch cyklov starostom, pustil sa do prekladov ťažkých diel a neraz za vlastné vydával, čo napísal. Aj pod Chotárnou skalou, aj inde v Pilíši videli Jánošíka. Slovenskí predkovia si so sebou priniesli legendu o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával. V každom prípade, ako povedal počas svojho príhovoru moderátor stretnutia, Jánošík je prítomný v Pilíši aj dnes: je po ňom pomenovaná krčma v Senváclave, ktorej majiteľom je zhodou okolností práve Rudo Fraňo. Tón besedy na úvod udali členka a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy. Mária Benczeová po maďarsky a predsedníčka Hilda Gulácsiová Fabuľová po slovensky zarecitovali báseň Sándora Petőfiho v originále a preklade Jána Smreka V mene ľudu. Spisovatelia a mimochodom príbuzní, FuhlFraňo, žartovali a prekárali sa. Dozvedeli sme sa o životnej dráhe spisovateľa, o túžbach, ktoré mu nedali spať, preto ich uskutočnil, na radosť svoju i slovenskej obce v Maďarsku alebo aspoň pod Pilíšom. Vtipné prezentovanie autora, zábavné príbehy, zážitky a skúsenosti zo života a zaujímavosti o zrode tej alebo onej knižky, tak by sa dalo zhrnúť príjemné popoludnie v Knižnici Osvetového domu Csili. Aj sám autor sa priznal, že sa už neraz stretol so svojimi čitateľmi, ale nikdy a nikde nebola taká vynikajúca a bezprostredná atmosféra ako v Pesterzsébete. Svojím príbehom a skúsenosťami zo života Rusínov v Maďarsku, ich spätosti so Slovákmi, sa pridal k srdečnej nálade štvrtkového popoludnia aj riaditeľ Výskumného ústavu Rusínov v Maďarsku M. T. Popovič.

XXcipJan-04

-et

Foto: autorka