luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

„Kto chce mať oheň, musí aj dym trpieť“

DunJub19-01

... dočítame sa v knihe Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Význam ľudovej múdrosti zaznamenaný Adolfom Petrom Zátureckým asi nemusíme nikomu vysvetľovať.

Mnohí mávame pocit, akoby sme nevedeli preskočiť životom hodené polená pod nohy. Toto na svojej koži veľa ráz prežila aj Sylvia Sebőková, no nevzdala boj s veternými mlynmi. Úspechy v súkromnom ako aj vo verejnom živote vedúcej Tanečného súboru Slnečnice v Dunaeďházi sú výsledkom dodržiavania jej vlastných zásad a, samozrejme, tvrdej práce počas ich realizácie. Na oslavu štvrťstoročnej existencie telesa a pokloniť sa pred Sylviinou nezlomnosťou 24. augusta Kultúrny dom zaplnili obyvatelia obce, bývalí, súčasní a možno aj budúci tanečníci.

DunJub19-02

Tanec je dielo, ktoré si človek sám vytvára

Napriek tomu, že za 25 rokov už veľa vody pretieklo dolu Dunajom a vtedajší členovia dospeli, krédo učiteľky ľudového tanca a etnografky, pôvodne maďarčinárky a historičky, narodenej v Hódmezővásárhelyi sa nezmenilo. „Keď človek tancuje – bez ohľadu na fakt, že sa pritom dobre cíti a zabáva – je to dielo, ktoré sám vytvára. Táto tvorba trvá dlho, je na to potrebná sila a veľa práce, ale vidieť na tvárach detí, že sú na seba hrdé. Sú hrdé na to, že to zvládli,” vyznala sa Eve Fábiánovej v roku 2003. Odvtedy riaditeľka Základnej umeleckej školy Györgya Ránkiho v Ráckeve sa so „svojím” súborom môže popýšiť s množstvom vyznamenaní a vystúpeniami aj v zahraničí. Vyše šesťdesiat stálych tanečníkov, teda viacgeneračný kolektív sa stal rodinou. „Sme super skupina, veľmi súdržná, máme vynikajúcu spoluprácu aj s rodičmi. Celé podujatie zorganizovali oni, bývalí členovia súboru a kamaráti. Ja som mala na starosti naozaj len folklórne vystúpenie,” s hrdosťou konštatovala pre Ľudové noviny S. Sebőková. Osobitne vyzdvihla Rozáliu Chrončíkovú, ktorá od začiatku neúnavne šije kroje pre členov.

Dedičstvo predkov treba zachovať

„Na dnešné stretnutie sa pripravovali terajší a bývalí členovia od jesene minulého roka. [...] Náš výber pozostáva z najnovších ako aj z našich najobľúbenejších tancov,“ povedala na úvod moderátorka večera, Sylviina dcéra, Csenge Nagyová, ktorá mala na starosti slovenské konferovanie. Po jej boku do maďarčiny tlmočila jej rovesníčka Noémi Végiová. Na jubilejnej slávnosti sa zúčastnili aj vedúci predstavitelia našich dvoch orgánov s celoštátnou pôsobnosťou. „Vždy keď sa oslavujú jubileá, zvyknem hovoriť o nezištnej práci, ktorú vykonávajú nielen členovia tanečného súboru, ale všetci rodinní príslušníci, pretože deti musia chodiť na skúšky a cez víkendy na vystúpenia, treba prispôsobiť program celej rodiny. Chcela by som využiť príležitosť a poďakovať sa každému, kto má zásluhu na tom, že táto umelecká skupina sa dožila štvrťstoročného jubilea. Myslím si, že podobné umelecké zoskupenia, akým sú Slnečnice, majú veľkú zásluhu na tom, aby sa dedičstvo našich predkov, ktorí sa tu usadili pred viacerými stáročiami, prenieslo na mladé generácie a aby sa na toto nezabudlo,“ povedala vo svojom slávnostnom príhovore predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Alžbeta Hollerová Račková následne odovzdala Pamätný list na počesť tohto významného jubilea a spolu s podpredsedom CSSM, Sylviiným životným partnerom Tomášom Nagyom košík plný sladkostí pre súbor. Na záver vyzvala prítomných, aby v národnostných voľbách boli aktívni, aby sa registrovali ako slovenskí voliči a tým podporili tých, ktorí pracujú na zachovaní tradícií.

DunJub19-03

„Dnes sa veľmi málo ľudí teší z toho, že druhým urobí radosť“

Ku gratulantom sa pripojila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom príhovore vyzdvihla, že ako zakladateľka folklórnej skupiny Podpoľanec a bývalá folkloristka vie, koľko energie treba vynaložiť pri vedení takejto umeleckej skupiny. „Mnohokrát človek bojuje. Vtedy však postačí jedno vystúpenie, potlesk a spoločná radosť. Toto ženie človeka dopredu. Nielen vďaka, ale aj úcta patrí tomu, kto z mládeže a detí vie ukovať kolektív i udržať v nich plameň, ktorý ich stále napĺňa radosťou. [...] Vážte si tých, ktorých tu máte, lebo ich práca je na nezaplatenie, vykonávajú ju s citom a láskou,“ povedala a odovzdala košík plný živých slnečníc. Vedúca najstaršej celoštátnej občianskej organizácie spomenula, že Verejnoprospešná nadácia ZSM finančne prispela na uskutočnenie tohto jubilejného podujatia. Aj riaditeľka Základnej umeleckej školy Levanduľa zo susedného mesta Jolán Molnárová Miklánová pozdravila zhromaždených. Vo svojej slávnostnej reči vyjadrila potešenie z toho, že v roku 1994 vzniknuté teleso stále pokračuje v šírení slovenskej a maďarskej tradičnej kultúry a zapriala veľa energie pri zdolávaní ďalších prekážok.

Neúnavne po vytýčenej ceste

„Keď v roku 1994 Národnostné centrum v Baji vyhlásilo Národnostný festival pre deti a mládež a z troch slovenských sídiel sa pozvánka dostala aj do Dunaeďházu, vedeli sme, že sa ho musíme zúčastniť. Prihlásili sme sa, ale príprava už presahovala hranice školského krúžku. Museli sme vymyslieť aj názov súboru. Po dlhom premýšľaní naša voľba padla na Slnečnice. Zožali sme veľký úspech. Po vystúpení sme zotrvali a pokračovali v začatej práci. Odvtedy neúnavne fungujeme v štyroch vekových skupinách s takmer 60 tanečníkmi. [...] Podľa našich štatistík v tanečnom súbore doteraz tancovalo takmer 250 mladých ľudí a mal vyše 300 vystúpení. [...] V roku 1999 sa začala ďalšia etapa v našom živote. Devätnásť rokov sme organizovali Oberačkové slávnosti. [...] Od roku 2002 v našom repertoári oficiálne figurujú aj maďarské tance. Väčšina našich tanečníkov chodila do Základnej umeleckej školy Levanduľa v Dunaföldváre, kde polovica učebných osnov sa zaoberá maďarskými, druhá slovenskými ľudovými tancami a tradíciami,“ povedala počas svojho vstupu o štvrťstoročnej ceste súboru Slnečnice jeho zakladateľka S. Sebőková. „Z času na čas sa objavili hlasy, ktoré spochybňovali našu prácu, jej dôveryhodnosť a kvalitu. My sa môžeme ubrániť preukázaním profesionálnych a náročných produkcií. S 25 rokmi za nami si dovoľujeme povedať, že cesta je voľná,“ dodala.

DunJub19-04

Od zemplínskych až po raslavické tance

Za necelé dve hodiny sa na pódiu vystriedalo približne šesťdesiat tanečníkov. Medzi nimi boli aj traja škôlkari, ale svoje ukázala aj začiatočnícka formácia Malé Slnečnice pozostávajúca z nádejných tanečníkov z radov detí nižšieho stupňa základnej školy, pokročilá, ktorú tvoria žiaci vyššieho stupňa a dospelí. Aj tentoraz ich sprevádzala kapela Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej. V 9 blokoch obecenstvo mohlo vidieť zemplínske, šarišské, horehronské, kalocsajské, moldavské, hornotisovské, békešské, novohradské a raslavické tance. Tieto sú choreografiami Evy Szilágyiovej Šubovej, S. Sebőkovej, Žofie Huszárikovej BöröczovejTibora Pintéra. Ako vždy, tanečníci zožali veľký úspech. Kým vo vnútri prebiehalo veľkolepé viacgeneračné finále, na dvore aktivisti tanečného súboru nachystali stoly plné zákuskov a občerstvenia. Najväčšiemu obdivu sa však tešili lákavo zhotovené jubilejné torty.

Večer sa týmto nekončil, po krátkej prestávke sa začal batôžkový bál pre priaznivcov TS Slnečnice so živou hudbou Silver Duo, ktorá vyhrávala do skorého rána. Veď aj naši predkovia hovorievali, že „vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje“.

AR

Foto: autor