luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Ako sme sa predstavili v Bratislave

TvorBA-01

S nápadom predstaviť spoločnosť SlovakUm s. r. o. a jej činnosť prišla bývalá hosťujúca učiteľka, externá spolupracovníčka našej redakcie a zástupkyňa Občianskeho združenia Zhoda Erika Fajnorová na knižnom veľtrhu Bibliotéka ešte minulý rok v novembri.

Vtedy zoznámila konateľa našej spoločnosti Imricha Fuhla a pisateľku týchto riadkov s riaditeľom Slovenskej pedagogickej knižnice Vladimírom Grigarom a spolu sme sa dohodli, že prezentácia by mohla byť vo februári, a v rámci nej by sme už mohli predstaviť aj Náš kalendár na rok 2020 a iné knižné novinky. Čas plynul, prišiel 11. február a my sme sa ocitli v Petržalke, kde je medzi panelákmi učupená nízka budova knižnice. V bráne nás už čakal pán riaditeľ a pomohol nám s naším naloženým vozíkom do budovy. Vyšli sme na prvé poschodie, kde nás už vítali pracovníci knižnice a pekne pripravený stôl s občerstvením pre hostí podujatia. Na stôl sme pridali klobásu, chlieb a pagáče, a prešli sme do čitárne, aby sme aj tú patrične pripravili: rozložili sme náš týždenník (zobrali sme niekoľko posledných čísiel, aby sa záujemcovia dozvedeli, čo všetko sa medzi Slovákmi v Maďarsku dialo za posledné týždne), pripravili sme aj stôl vpredu, na ktorý sme pekne položili naše knižky. Medzičasom sa objavila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, a keď prišiel predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varšo, mohli sme začať. Počasie bolo všelijaké, v našich končinách práve vyčíňala Ciarou prezývaná búrka, ktorá priniesla silný vietor, občasný dážď a náhle vyjasnenie oblohy. Ani sme nevedeli, či v takomto počasí sa vyberie niekto, aby si pozrel, čo sú to tí Slováci z Maďarska, odkiaľ sa berú, a či majú nejaké knižky. A sklamali sme sa. V dobrom. Totiž čitáreň Slovenskej pedagogickej knižnice sa naplnila skoro do poslednej stoličky a my sme sa ocitli zoči-voči pohľadom prezrádzajúcim úprimný záujem.

Najprv každého privítal pán riaditeľ, potom slovo prevzala E. Fajnorová, ktorá pripomenula, že súčasnosť Slovákov v Maďarsku je úplne iná, než aká bola pred 60-70 rokmi. Chválila nás, ako využívame možnosti, ktoré nám poskytujú. Pripomenula, že podobná prezentácia na pôde knižnice sa uskutočnila asi pred desiatimi rokmi, keď svoju činnosť predstavil Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

TvorBA-02

O radostiach a starostiach

Činnosť a ciele nášho najvyššieho voleného zboru priblížila A. Hollerová Račková, ktorá svoj prejav začala tým, že sú tu všetci, ktorí sú naším zázemím na Slovensku. Potom už hovorila o tom, ako vyzerá systém samospráv v Maďarsku, aké inštitúcie má CSSM, spomedzi ktorých prvou bol práve náš týždenník, ako aj o tom, aké sú plány týchto inštitúcií. Nezabudla na vytvorenie Múzea Slovákov v Maďarsku, ani na zakúpenie budovy evanjelického kostola na Rákócziho triede v Budapešti na účely inštitúcií Slovákov v Maďarsku, pričom porozprávala príbeh kostola a význam jeho zakúpenia pre našu komunitu. Spomenula aj najväčší problém nášho školstva, totiž nedostatok pedagógov, resp. narastajúci počet tých učiteľov, ktorí v nastávajúcich desiatich rokoch idú do dôchodku a nízky záujem o pedagogickú dráhu v Maďarsku všeobecne, ako aj v rámci našej Slovače. Východisko z tohto problému vidí vo vytvorení združených škôl, kde by žiakov z okolitých obcí privážali mikrobusmi. Na záver spomenula čulú medzinárodnú spoluprácu CSSM, veď spomeňme iba účasť na aktivitách Svetového združenia Slovákov v zahraničí, alebo úspešnú dolnozemskú spoluprácu so Slovákmi vo Vojvodine a Rumunsku.

Imrich Fuhl potom hovoril o činnosti našej spoločnosti SlovakUm, ale na začiatku ešte vysvetlil jej názov. Ako spomenul, jej najväčšia časť je síce zameraná na vydavateľskú činnosť, zato nemalé úlohy sú aj so zužitkovaním nehnuteľností. Čo sa týka vydavateľskej činnosti v prvom rade sú to Ľudové noviny, potom Náš kalendár a napokon publikácie rôzneho rázu. Nadväzoval na historickú skutočnosť, že na sklonku 19. storočia najviac slovenských publikácií vychádzalo v Pešť-Budíne.

Ján Varšo hovoril o význame pestovania jazyka už v rodinnom kruhu, ale aj o tom, aké je dôležité, aby slovenská verejnosť vedela o existencii Slovákov žijúcich v zahraničí, napríklad účasťou folklórneho súboru v televíznej šou. Krajania „hovoria rovnakým jazykom, ako hovoríme my, možno v niektorých prípadoch ešte krajším, pretože to je tá archaická slovenčina, a patria nielen etnicky, ale aj kultúrne, jazykovo, z hľadiska tradícií do rovnakej kmeňovej skupiny ako my, a podporu si v každom prípade zaslúžia,“ vyjadril sa predseda ÚSŽZ.

TvorBA-03

Publikácie na každú poličku!

Potom už prišli na rad publikácie. Čo sa týka nášho týždenníka, pochválila som sa novým dizajnom a vyjadrila som svoje potešenie z toho, že napriek tomu, že počet predplatiteľov printových médií vo svete klesá, my sme náklad dokonca trochu zvýšili oproti predošlému obdobiu. Snažila som sa zhrnúť prácu našej redakcie, ktorá informuje o aktivitách Slovákov v Maďarsku neprestajne už 63 rokov každý týždeň, ale zmienila som sa aj o našej účasti na moderných platformách, ako je internet a sociálne siete. O Našom kalendári hovoril I. Fuhl, ktorý poznamenal, že každoročne najťažšie je nájsť nosnú tematiku, alebo jadro tejto ročenky, ktorá napriek tomu, že sa nepovažuje za modernú formu, je v radoch Slovákov v Maďarsku veľmi populárna. Ako prezradil, v tohtoročnom kalendári sa sám najviac tešil na príspevok parlamentného hovorcu Slovákov Antona Paulika, ktorý ako historik priblížil storočnicu trianonskej mierovej zmluvy z pohľadu našej komunity.

Hovorili sme, samozrejme, aj o najväčšom projekte našej spoločnosti v minulom roku, knižke o Slovenskej kuchyni, ktorú si, mimochodom, ešte stále môžete objednať na našich kontaktných adresách.

TvorBA-04

Ani sme sa nenazdali a prešli dve hodiny, a my sme si ešte stále mali čo povedať s našimi hosťami. V besede sme sa zoznámili s občianskym združením, ktoré uskutočňuje genealogický výskum matrík slovenských obcí na Dolnej zemi a spracúva informácie v elektronickej podobe, ale dostali sme aj cenné rady, ako by sme mohli pokračovať v zachovaní každodenného používania nášho materinského jazyka. Náš čas, ktorý sme mali vyhradený, vypršal, takže sme si museli zbaliť aspoň zviazané ročníky starých čísiel nášho týždenníka a zobrať ich naspäť do skladu v redakcii, a rozlúčili sme sa s našimi hostiteľmi. Stretnutie a pobudnutie v Bratislave nám padlo veľmi dobre, a dúfam, že ďalšiu inštitúciu Slovákov v Maďarsku nepredstavia až o desať rokov.

Eva Fábiánová

Foto: Andrea Kiššová