luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Šámšonház prekvapil v rozhlase

SamRoz21-01

Prednedávnom odvysielala verejnoprávna rozhlasová stanica Kossuth Rádió vo veľkonočnom programe približne 30-minútovú reportáž s názvom Daj Boh šťastia tejto zemi a všetkým národom o slovenskej národnostnej obci Šámšonház.

„Spoločenský život je teraz veľkým problémom, ale teším sa, že v dedine je málo nakazených. Koncom októbra minulého roku sme uskutočnili deň histórie materskej školy. Dovtedy sme pozbierali v obci staré fotografie o nej a urobili sme výstavu,” začína prehliadkou v spoločenskom dome predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Šámšonháze a starostka Gyöngyi Bajnoková Képesová. Nositeľka ceny Pro Cultura Minoritatum Hungariae ozrejmila L. Tarnóczimu, že aj v tomto roku uskutoční túto spoločenskú udalosť, na ktorej sa posilňuje slovenská národnostná identita.

SamRoz21-02

Vedúca miestnej Slovače si zaspomínala aj na škôlkarské roky v bývalom biskupskom sídle. „Moje spomienky sa viažu k tejto budove. Bolo to krásne miesto s parkom, hrami na ihrisku a príjemnou atmosférou. Na to sa tiež pamätám, že keď som bola ešte škôlkarka a prechádzali sme sa po dedine, chodili sme do šámšonházskeho obchodu. Tu sme si po slovensky pýtali a tak nás aj obslúžili. Bol to zážitok, ktorý sformoval náš vzťah k slovenskej národnosti ako v rodine, tak aj v škôlke a dedine,“ spomenula starostka s tým, že by chcela toto všetko odovzdať ďalej, ale je to nesmierne ťažké. Počas prehliadky Múzea kuchyne hovorila o súčasnom stave materskej školy. „Dnes máme 21 detí, polovica z nich dochádza z okolitých dedín. Rodičia k nám zapisujú svoje ratolesti, ak je im sympatický náš program. U koho dominuje národnostná identita, zapíše dieťa sem, čomu sa veľmi tešíme a autobusom sa snažíme zjednodušiť ich dochádzku,“ povedala. Gy. Bajnoková Képesová poslucháčom predstavila aj miestny ľudový kroj, ktorý je menej farebný a viaže sa k Ábelovej na Slovensku, odkiaľ pochádzajú predkovia šámšonházskych Slovákov. So slovenskou obcou Šámšonház má dobré vzťahy, obe samosprávy podali žiadosť o granty. Tamojší starosta Jaroslav Maslen na rekonštrukciu Pamätného domu Boženy Slančíkovej-Timravy a šámšonházska samospráva na obnovu Slovenskej porty. Predsedníčka spomenula, že poslanecký zbor sa neustále snaží motivovať obyvateľstvo, aby zachovávalo svoj pôvodný jazyk – nárečie, tradície, kroj a posilňuje v ňom identitu cez podujatia, hudbu, spevácky krúžok alebo výlety.

SamRoz21-03

Zástupkyňa starostu Rozália Alapiová Petrová v relácii stručne priblížila miestne veľkonočné zvyky, ktoré zhrnula do štyroch bodov: šunka, vajce, polievanie a kostol. Presbyterka Marta Joóvá Páliková počas prezerania publikácií spomenula, že Matej Stehlo bol posledným duchovným, ktorý kázal aj v slovenčine. Národnostný jazyk sa však nevytratil z božieho chrámu, lebo každý štvrtý týždeň prichádzajú duchovní z Lučenca kázať v slovenčine. Od miestneho slovenského národnostného gazdu Pavla Bukrána sme sa dozvedeli čosi o minulosti chovateľov a ako sa stravovali obyvatelia Šámšonházu. Jeho syn Valér zase hovoril o chove kráv. Prechádzka po Šámšonháze sa končila v Slovenskom dome, ktorý slovenská samospráva prednedávnom kúpila. Gy. Bajnoková Képesová L. Tarnóczimu ukázala keramické a iné predmety z recyklovaného materiálu Verejnoprospešnej pracovnej skupiny slovenskej samosprávy, v ktorej je zamestnaných 6 ľudí. Tieto umelecké diela sú známe pod názvom „šamšonikum”.

AR

Foto: archív