luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

40-ročné Výhonky – antológia, symbol, inšpirácia

Vyhonk40-01

Pred 40 rokmi uzrela svetlo sveta významná publikácia literárneho života Slovákov v Maďarsku: antológia Výhonky. Slovenský inštitút v Budapešti (SI) spolu so Slovenskou samosprávou XII. obvodu hlavného mesta pri príležitosti tohto jubilea usporiadali 18. októbra slávnostné sympózium.

„Básnik Juraj Dolnozemský je v našich kruhoch známy tým, že si sadne k stolu a pohotovo napíše príležitostnú báseň – tak, ako tú dnešnú,“ uviedla dodatočne báseň „Ani vtedy...“ moderátorka sympózia, riaditeľka Slovenského divadla Vertigo (SDV) Daniela Onodiová. Zarecitoval ju herec SDV András Nagy. Následne hostí privítala úvodným pozdravom riaditeľka SI Ildikó Siposová, potom odovzdala slovo jednému z autorov Výhonkov, hlavnému organizátorovi podujatia, predsedovi Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michalovi Hrivnákovi, ktorý vo svojom príhovore citoval slová ďalšieho autora publikácie Alexandra Kormoša: „Literárna tvorba Slovákov žijúcich v Maďarsku po vydaní antológie Výhonky zaznamenala búrlivý kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj. Tento vydavateľský čin bol epochálneho významu v živote našich spisovateľov, ba aj celej našej slovenskej pospolitosti.“ M. Hrivnák citát doplnil o myšlienku, že autori Výhonkov sa okrem spomínanej skutočnosti „zapísali do pamäti našej Slovače aj banálnejším spôsobom: svojou čírou fyzickou prítomnosťou, svojím duchom, postojmi k bytostným otázkam existencie národnosti prispeli k tomu, aby sme sa stali trochu slovenskejšími, aby naša Slovač, táto suchá ratolesť slovenského národa aspoň trošku ožila, rozzelenala sa, aby sme si ešte viac uvedomili svoje korene, potrebu pestovania materinského jazyka a jeho každodenného používania. ... Máme teda dôvod spomínať a máme z čoho čerpať odvahu a vieru v budúcnosť.“ M. Hrivnák však vyjadril aj svoj žiaľ nad tým, že v súčasnosti náš literárny život ochabol a za úlohu literátov preto označil o. i. aj upriamenie pozornosti mladých na význam tvorivej činnosti v živote jednotlivca i kolektívu.

Vyhonk40-02

Slávnostné pozdravy

Prítomných pozdravila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá označila literatúru za dôležitý prejav existencie ducha daného kolektívu. Redakciu Ľudových novín označila za dielňu, ktorá „vytvára priestor pre slovenských intelektuálov, novinárov, a ktorá je dodnes miestom dávajúcim nádej, že aj v budúcnosti sa nejakí tí autori v našich kruhoch ukážu. Myslím si však aj to, že dôležité je nielen napísať literárne diela, ale ich aj čítať. A dôležité je aj to, aby sme mladú generáciu pre slovenskú literatúru – aj tú našu – získavali jej aktívnym zapájaním do trávenia toho, čo je na papieri napísané.“ Predsedníčka CSSM vyzdvihla, že básne trefne zachytávajú tie najzávažnejšie otázky, ako „odkiaľ pochádzam?“, alebo „v čom spočíva moja slovenská identita?“, k zodpovedaniu ktorých môžu diela našich autorov podať mládeži pomocnú ruku.

Žiaľ, na oslavách sa nemohol zúčastniť bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Rudolf Chmel, v písomnom pozdrave adresovanom M. Hrivnákovi, tlmočenom D. Onodiovou však ubezpečil účastníkov podujatia, že jeho „spomienky na debaty v budínskych či peštianskych čárdach zostávajú živé.“

Osobne však pozdravil slovenských krajanov predseda Matice slovenskej (MS) Marián Gešper. Na adresu viackrát spomínanej otázky slovenskej identity uviedol, že „nie je len o slovenskom jazyku. Je to o celej dejinnej púti, o výchove osobnosti, o národnom boji za zachovanie Slovákov tak na Slovensku ako aj v Maďarsku a v iných častiach sveta. Je to o tom, že sme dokázali v každom historickom období vychovať osobnosti, ktoré v nepríjemných časoch dokázali urobiť veľké diela. Podobne je to aj v prípade antológie Výhonky: osobnosti, ktoré sa dali do služieb národa, založili a udržali túto antológiu a dodnes na nej pracujú.“ M. Gešper ako prejav uznania odovzdal v mene Výboru MS bronzovú cenu Matice slovenskej kolektívu autorov antológie Výhonky za mimoriadne zásluhy na tvorbe a propagácii slovenskej literatúry v Maďarsku.

Záverečný slávnostný príhovor patril členovi predsedníctva Spolku slovenských spisovateľov (SSS), tajomníkovi Žilinskej odbočky SSS, šéfredaktorovi magazínu Slovensko, redaktorovi Literárneho týždenníka, spisovateľovi, básnikovi, publicistovi Igorovi Válekovi, ktorý priniesol aj pozdrav predsedu SSS Miroslava Bielika. „Nejde len o slovo, o literárne slovo, o jazyk, ale ide o postoj k životu a k vlastnej národnosti, ku ktorej sa hrdo prihlásili aj tí ľudia, ktorí sa pred 40 rokmi postarali o to, že vyšla významná antológia, ktorá ovplyvnila život slovenskej národnosti v Maďarsku, dodnes ho ovplyvňuje a pevne verím, že aj naďalej bude. Keď hovoríme o národe, jedným z jeho základných identifikačných znakov je jazyk. Pokiaľ je tento jazyk živý a má svoje podoby aj v umeleckom literárnom slove, to svedčí o tom, že ten národ je na niečo zrelý,“ povedal I. Válek a ubezpečil prítomných literátov o vedomom ďalšom rozvíjaní spolupráce SSS s krajanmi – autormi tvoriacimi kdekoľvek za hranicami Slovenska. V tomto znamení v záverečnej časti podujatia odovzdal autorom antológie v mene Predstavenstva SSS diplom – čestnú poctu pri príležitosti 40. výročia vydania antológie Výhonky za zásluhy v oblasti slovenskej literatúry a kultúry v Maďarsku.

Vyhonk40-03

Prednášky, myšlienky

Význam antológie Výhonky vo vytváraní literárneho života Slovákov v Maďarsku bol názov prvej prednášky prekladateľa, literárneho vedca, dlhoročného riaditeľa SI, pedagóga Karola Wlachovského. „Mám taký pocit, že so slovenskou literatúrou v Maďarsku nie je všetko až tak v poriadku, ako sa na prvý pohľad zdá,“ začal svoj príhovor K. Wlachovský. „Literatúra sa ocitla na periférii a úlohou aj dnešného dňa je, aby sa to nejako prinavrátilo. ... Antológiu Výhonky zaraďujem medzi dve najvýznamnejšie zo všetkých. Táto skromná knižka dnes už má predovšetkým hodnotu symbolu. Niečo z tých Výhonkov naozaj vypučalo, vyrástlo, kým iné nedostali živiny a uschli.“ Na záver svojho príhovoru dal prítomným kompetentným nasledujúci návrh: „Literatúra ako taká je súčasťou pamäti národa. Myslím si preto, že by bolo potrebné spraviť inventúru, akýsi základný fond slovenskej literatúry na území terajšieho Maďarska od 19. Storočia. ... Tým by aj nasledujúca generácia dostala do rúk to, na čom by mohla ďalej budovať.“

Riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová si na sympózium pripravila prednášku s názvom Po stopách literatúry Slovákov v Maďarsku – analýza archívnych fragmentov Krajanského múzea MS, z ktorej sa prítomní mohli bližšie oboznámiť s fondmi Krajanského múzea. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov sa na oslavách nemohla zúčastniť nasledujúca prednášateľka, pedagogička, vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry na Segedínskej univerzite, výskumníčka a prekladateľka Katarína Maružová-Šebová. Časť z jej prednášky Postvýhonková literárna tvorba Slovákov v Maďarsku priblížila publiku D. Onodiová.

Pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne Patrik Šenkár, ktorý sa venuje krajanskej slovenskej literatúre, sa na sympóziu venoval Interpretačnej analýze textov jubilujúcich Výhonkov. Následne novinár, publicista, spolupracovník Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a člen Redakčnej rady Ľudových novín Ľudovít, alebo pre väčšinu z nás skôr Ľudo Pomichal, ktorý je častým hosťom na našich podujatiach, vo svojom príspevku hovoril – ako inak – O publicistike Slovákov v Maďarsku. A napokon novinár, básnik, vydavateľ, bývalý šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl priblížil Výhonky očami 16-ročného čitateľa a 56-ročného vydavateľa – teda seba samého. Vo svojich spomienkach autenticky znázornil, aký vplyv mala antológia na jeho generáciu, ako inšpirovala členov ďalšej generácie našich literátov, aby začali nielen tvoriť, ale aj sa rozprávať medzi sebou po slovensky. Autori antológie sa svojou fyzickou prítomnosťou medzi vtedajšou mládežou, svojím prístupom a radami postarali o zrod ďalšej generácie slovenských literátov v Maďarsku. Spomienky I. Fuhla dokonale odhalili príčiny, prečo sa konala táto oslava, v ktorej centre nestála „iba“ obyčajná knižka, ale niečo omnoho viac.

Ako informoval organizátor podujatia, všetky prednášky v plnom znení plánujú vydať v zborníku, takže záujemcovia si ich budú môcť prečítať.

Vyhonk40-04

Literárne a kultúrne pásmo

Po pásme prednášok herci profesionálnej zložky SDV Denisa Dérová, Viola ThirringováAndrás Nagy predniesli ukážky z tvorby autorov antológie Výhonky. Publikum najprv zaviedli do Pilíša prostredníctvom básní Gregora Papučka (Pilíšska jeseň, Z kuchyne myšlienok, Trochu podťatý) a Alexandra Kormoša (V Tatrách, Siroty lásky, Sníval som), aby ich následne pozvali na Dolnú zem ukážkou z románu Pavla Kondača Hrboľatá cesta, fragmentmi z diel po literárne plodných rokoch odmlčaného Juraja Maríka (Láska moja, Maco Chudák) a na záver organizátora pôvodom zo Slovenského Komlóša Michala Hrivnáka (Zima v dolinách, Sen a skutočnosť). Podujatie počas celého večera spestrovali a napokon aj uzavreli hudobné vstupy žiakov budapeštianskeho slovenského gymnázia – Zoltána Havasa (harmonika) a Bernadett PuhovejBeáty Capovej, ktoré predniesli krásne slovenské ľudové piesne. Dramaturgičkou pásma bola D. Onodiová.

Po obsažnom slávnostnom sympóziu čakala hostí recepcia vo dvore SI. Po nej si cestu domov mohli všetci prítomní spríjemniť výtlačkom k 40. výročiu znovu vydanej antológie Výhonky – daru od vydavateľstva SlovakUm.

Vyhonk40-05

Partnermi podujatia boli Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenské divadlo Vertigo, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a Slovenská základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti.

Zlatko Papuček

Foto: autor