luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Zahraniční Slováci na Bibliotéke v Bratislave

Biblio19-01

V stánkoch a na pódiách výstaviska bratislavskej Incheby sa 7.-10. novembra uskutočnil už 27. ročník najväčšieho medzinárodného knižného veľtrhu na Slovensku – BIBLIOTÉKA.

Aj vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa na veľtrhu zúčastnili a svojimi novými literárnymi počinmi sa v prezentáciách pochválili aj vydavateľstvá a slovenskí autori z krajanských prostredí strednej a juhovýchodnej Európy.

Počas slávnostného otvorenia knižného veľtrhu 13. raz odovzdali Cenu Bibliotéky. Prevzala si ju autorka kníh pre deti a mládež Toňa Revajová za svoju knihu Rok Sivka ohniváka. Cena Bibliotéky je od roku 2007 udeľovaná za najlepšie slovenské knižné dielo (próza, poézia a tvorba pre deti a mládež) ženskej autorky, vydané v predchádzajúcom roku. Bibliotéka sa tradične koná súbežne s výstavou vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika. Pre najreprezentatívnejší sviatok knihy na Slovensku je príznačná aj prítomnosť vydavateľov a autorov z prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí. Tradične hneď v prvý deň veľtrhu otvoria svoj spoločný stánok dolnozemskí Slováci, aj v tomto roku boli zastúpení silnou a činorodou autorskou aj vydavateľskou zostavou z troch štátov – Maďarska, Rumunska a Srbska. Svoj stánok mal aj Spolok Slovákov v Poľsku, a tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj tentoraz zavítali do Bratislavy slovenskí autori z ďalších európskych štátov.

Okolo stánku dolnozemských Slovákov bolo rušno počas všetkých dní knižného veľtrhu. Záujemcovia si mohli pozrieť a zakúpiť nielen najnovšie publikácie, ale aj iné tlačoviny, napríklad Dolnozemského Slováka či náš týždenník. Návštevníci Bibliotéky prejavili záujem aj o publikácie Slovákov z Poľska, ktorí mali vlastný stánok na veľtrhu.

 „Výsledky literárnej činnosti patria k charakteristickým znakom identity autora, identity prostredia, ktoré opisuje a je teda svedectvom svojej doby takej alebo onakej formy. Som rád, že máme predovšetkým na Dolnej zemi vydavateľstvá, ktoré sú tam hlavne preto, lebo majú autorov. Je dôležité, aby pretrvávali, aby mapovali prostredie, ktoré zostane svedectvom pre naše potomstvá. Svedectvom doby a toho, čo sa v menšinovom prostredí udialo,“ týmito slovami otvoril prezentáciu slovenských publikácií z Maďarska, Rumunska a Srbska predseda ÚSŽZ Ján Varšo.

Ďakujem, že prejavujete každý rok záujem o naše najnovšie publikácie, veľmi si to vážim. Dnes sme priniesli pestrú ponuku, s ktorou sa budete môcť oboznámiť a preto vám ich chcem dať do pozornosti v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a jej inštitúcií, obchodnej spoločnosti SlovakUm a Dokumentačného centra a knižnice Slovákov v Maďarsku. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby sme tu každoročne mohli byť, Pavlovi HlásznikoviIvanovi Ambrušovi z Rumunska, Kataríne Hrkľovej, ktorá berie na seba úlohu moderovania. To, že pomaly sa stáva zvykom, aby sme sa aj tu na Bibliotéke stretávali, je dôkazom toho, že naša dolnozemská spolupráca nie je iba na papieri, ale naozaj sa realizuje a je živá. Prajem vám, aby vás naše knihy zaujali, aby ste sa o nás dozvedeli niečo, čo ste nevedeli, alebo ste vedeli inak,“ otvorila blok prezentácie kníh z Maďarska predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková.

Biblio19-02

Novinky z oblasti výskumu

Publikáciu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) so sídlom v Békešskej Čabe Mať volá predstavila profesorka Anna Divičanová. Jej oporou na prezentácii bol redaktor publikácie Jozef Demmel. Knižka si prepožičala názov oficiálnej kampane československo-maďarskej výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-48 a obsahuje písaný variant prednášok, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii na túto tému, ktorá sa konala v polovici novembra pred dvoma rokmi a osvetľovala presídľovanie z rôznych aspektov. O tejto knižke sme už našich čitateľov informovali (http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-literatura/28160-ma-volala-boles-nezaml-ana), preto tu spomeniem iba niekoľko momentov z bratislavskej prezentácie. A. Divičanová pripomenula založenie VÚSM začiatkom 90. rokov, keď každý žiadal, aby spracovali dejiny výmeny obyvateľstva, z ktorej si každý nosí bolesť a pamiatku v duši. Touto knižkou sa naplnil aj tento ich sen. „Každý autor pristupuje veľmi humánne – hoci kriticky – k analyzovaniu tejto otázky, o ktorej sa veľmi dlho nerozprávalo a veľmi málo písalo aj v historických prácach,“ zdôraznila A. Divičanová, ktorá načrtla témy jednotlivých autorov publikácie. Táto kniha by mala mať v budúcnosti pokračovanie.

Ďalšou publikáciou z dielne našich vedcov bola knižka Márie Žilákovej Počúvajte málo, čo sa iste stalo... Písomná pozostalosť rodiny Izingovcov. Knihu predstavil Ladislav Lenovský a my sme o nej písali v prvom tohtoročnom čísle prílohy Ľudových novín Lúč vo februári (http://www.luno.hu/images/pdf/2019/08-2019-priloha.pdf). L. Lenovský vyzdvihol, že krajanskí vedci prezentujú veľký počet knižiek napriek tomu, že ich nie je veľa. „Je obdivuhodné, že naši kolegovia sú takí produktívni a veľmi intenzívne pracujú na niekedy záchranných výskumoch.“ Pochválil presnosť, dôkladnosť a dôslednosť práce pani docentky.

Biblio19-03

Dobrú chuť, Bibliotéka!

Dvojjazyčnú zbierku krátkych próz bývalého šéfredaktora nášho týždenníka Pavla Kondača Osudové prelomy sme predstavili na Dni Slovákov v Maďarsku v Jači a zvlášť sme o nej písali v druhom čísle našej prílohy Lúč (http://www.luno.hu/images/pdf/2019/25-2019-priloha.pdf), takže teraz len pripomeniem, že aj v Bratislave sa na ňu veľmi tešili. Publikácie z dielne vydavateľstva SlovakUm predstavili konateľ spoločnosti Imrich Fuhl a pisateľka týchto riadkov.

Absolútnou novinkou, ktorá vyšla z tlače iba deň pred prezentáciou, bola dvojjazyčná kniha receptov Zoltána Bárkányiho Slovenská kuchyňa. Knižka vznikla pôvodne v maďarčine pred 20 rokmi a za niekoľko týždňov sa minula. Práve preto sme si povedali, že by bol o ňu záujem aj teraz. Bol to v tomto roku najväčší projekt nášho vydavateľstva a našej redakcie, do ktorého sa zapojili všetci jej členovia. Popri každodennej práci sme uvarili niektoré jedlá, za čo ďakujeme Erike Trenkovej, ktorá pomohla aj s vlastnými kuchynskými prostriedkami, bývalej a súčasnej sekretárke Alžbete HugyikovejBarbore Laurovej. Fotografie zhotovili Andrea KiššováImrich Fuhl, slovenskú časť jazykovo redigovala a doladila Vlasta Zsákaiová Držíková, do tlače pripravil nie člen redakcie, ale už skoro stály člen nášho tímu vydavateľstva Martin Kraszlán a preložila pisateľka týchto riadkov. Knižka vyšla v tlačiarni vydavateľstva Croatica, kde sa tlačí aj náš týždenník a všetky naše publikácie.

Vďaka 250 receptom môžete zostaviť nielen slávnostné, ale aj každodenné menu, veď sa skladá z piatich veľkých celkov, ako sú polievky, tradičné ľudové jedlá, knedle, mäsité jedlá (ktoré sa ďalej delia na jedlá z hovädzieho, teľacieho, bravčového, jahňacieho a baranieho mäsa, z hydiny a rýb, zabíjačkových špecialít, jedlá z vnútorností) a sladké a slané múčniky. Jednotlivé celky sú oddelené a zvýraznené aj graficky, preto je orientácia v knižke lepšia. Pridali sme aj register receptov, teda ak si nepamätáte názov receptu, ale typickú prísadu, tak aj tú môžete vyhľadať v registri a aj takouto formou sa dostanete k receptom. Reprezentatívna kuchárska kniha je vhodná aj ako darček pod vianočný stromček. Vďaka hrubému papieru ju môžete denno-denne obracať a variť z nej. Nájdete v nej klasické recepty, ale aj niektoré recepty Slovákov v Maďarsku. I. Fuhl pripomenul, že si želá, aby naša kuchárska kniha bola aspoň taká populárna, ako známa kuchárska kniha medzi vojvodinskými Slovákmi, kde sa povráva, že ju každé dievča pred vydajom musí mať. Zlatým klincom prezentácie bol krst Slovenskej kuchyne, na ktorý sa podujal majster kuchár, rodák z Békešskej Čaby Ondrej Antovský, ktorému sme zobrali komlóšsku papriku, aby ňou pokrstil našu publikáciu. „Táto paprika zohrala dôležitú úlohu aj v dedine, kde sme sa nasťahovali, v Tekovských Lužanoch. Prajem tejto knihe, aby robila čo najviac radosti komu sa dostane do rúk,“ povedal O. Antovský a posypal na knižku trochu papriky. Po prezentácii pre Ľudové noviny prezradil, že jeho obľúbeným jedlom, ktoré priniesol ešte z Čaby, je pečienka z kŕmenej husi. „Až do dnešného dňa, keď si chcem zgustnúť, tak ju spravím podľa tejto receptúry a mám veľký úspech, a zároveň mi pripomína, pochopiteľne, aj mamičku. Rád spomínam aj na to, keď mama varila halušky (dolnozemské, teda slíže), mal som 5-6 rokov, posadila ma na šámlik a z čerstvých halušiek mi dala do lona na tanierik a ja som to rukami jedol,“ spomínal s úsmevom a dodal, že chuť a kvalita mamičkiných halušiek (slížov) sú dodnes meradlom pre všetky kuchárky, ktoré ich nevedia pripraviť tak dobre.

Biblio19-04

Maďarsko čestným hosťom

Veľtrh priniesol zásadnú novinku, prvýkrát vo svojej histórii mal totiž čestného hosťa. Bolo ním Maďarsko, čo pre návštevníkov znamenalo množstvo kvalitnej literatúry a sprievodných podujatí navyše. Slovenskí čitatelia sa mohli tešiť na viac ako 20 kníh maďarských autorov, ktoré pri príležitosti čestného hosťovania na veľtrhu vyšli v slovenskom preklade. Spomedzi známych osobností na veľtrh zavítali Gábor Zoltán, autor románu odhaľujúceho doteraz neznámu tvár fašizmu, István Kerékgyártó, ktorý je okrem iného scenáristom slovenského filmu Casino.sk. Predstavil sa aj spisovateľ svetového formátu György Dragomán, ktorého román Biely kráľ sa stal medzinárodným bestsellerom a bol preložený takmer do 30 jazykov.

Eva Fábiánová

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria