luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

20 rokov znovuzavedenia slovenského slova v božom chráme v Jozefove

JubOms19-01

Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti sa 4. augusta konala jubilejná slávnostná omša pri príležitosti dvadsaťročného znovuzavedenia slovenského slova do božieho chrámu v hlavnom meste Maďarska.

Človek blúdiaci uličkami v danej lokalite by dozaista nenatrafil ihneď na túto budovu, ktorá je od februára tohto roku v rekonštrukcii a obnovenej vonkajšej fasády sa dočká až v marci budúceho roku. Dovtedy sa laik môže domnievať, že na námestí neprebieha rekonštrukcia najväčšieho kostola VIII. obvodu, ktorého stavbu začali pred 222 rokmi a trvala 17 rokov, ale vyrastie nový mrakodrap s dvoma 70 metrovými vežami. Hlavným odkazom pobožnosti 18. nedele bola márnosť majetku, bohatstva a peňazí, ktoré nepovznesú ľudskú dušu, skôr priklincujú k zemi, a zatienia kontakt so stvoriteľom. Na organe aj tentoraz hral kantor a organista Imrich Sárközi dochádzajúci z Vlčian neďaleko Šale, vedľa neho bolo počuť aj členov umeleckej rodiny pôvodom zo Santova, žijúcej v Budapešti, Emeši a Štefana Maliho.

JubOms19-02

„Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21)

„Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril,“ zneli slová z listu apoštola Pavla Kolosanom prečítané sestrou Ildikou Klauszovou Fúzikovou.

Dôstojný pán Attila Kónya vo svojom výklade Božieho slova sa opieral o posolstvo svätca a na Evanjelium podľa Lukáša. Vyzýval veriacich, aby sa chránili pred chamtivosťou, lebo ľudský život sa nezakladá na hojnosti a majetku. „Počuť o tom, ako ľudia nariekajú, že majú málo. Závidia iným ich dostatok a upodozrievajú ich z nečestnosti. Rozpráva sa o tom, kto koľko zarobil v zahraničí. Hľadajú sa také pracovné možnosti, aby človek mohol rýchlo zbohatnúť. Pritom normálni a skromní ľudia hovoria, že najviac nadávajú tí, ktorým nič nechýba. Zaiste, že nie je ľahké sa v tomto všetkom zorientovať. Ťažko povedať, aká je skutočná pravda o bohatstve a chudobe,“ vysvetľoval Božie slovo dôstojný pán A. Kónya a vyzdvihol, že jadrom posolstva liturgie je Ježišovo ponaučenie: keď človek zhromažďuje majetok len preto, aby mohol pokojne jesť, piť, hodovať, tak je blázon. „To je tragédia muža z podobenstva. [...] Sám sebe je aj bohom aj blížnym,“ poznamenal na okraj počutého z Evanjelia a dodal, že absurdnosť takéhoto životného postoja sa prejaví vtedy, keď sa naň veriaci pozerá z pohľadu smrti a večného života. „Keby sa bol bohatý muž z podobenstva so svojím majetkom podelil s blížnymi a chudobnými, bol by sa stal bohatým pred Bohom a mal by budúcnosť a poklady za hranicou smrti,“ vysvetľoval pán farár a pokračoval: „Uvedomme si vážne, že svet a ľudia v ňom sa vyvíjajú tak, ako by večný život neexistoval. Nechcem tým tvrdiť, že ľudia v posmrtný život neveria, ale aj keď veria, nemá to veľký vplyv na ich vnútorný postoj, že najlepšie je na zemi a preto si tu treba nahromadiť čím najviac.“ Dôstojný pán na záver svojej kázne o radosti zo života povedal, že „každý majetok je len prostriedok, ktorý slúži na to, aby človek prežil svoj život dôstojne, so zameraním na večnosť. Dnes si dosť ľudí uvedomuje, [...] že len skromnosť môže pomôcť spáse našich duší. [...] V našich rodinných a iných spoločenstvách by sme mali vedieť rozprávať aj o niečom inom, ako len o peniazoch. Mali by sme sa vedieť vzájomne tešiť zo života a nie naň neustále nadávať. Mali by sme sa starať o to, akí sme, a nielen o to, čo máme alebo nemáme.“

JubOms19-03

„A čo si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12,20)

Po svätej omši sa veriaci tradične zišli na fare na agapé. Predseda organizátorskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai najprv privítal vzácnych hostí a osobitne pozdravil veriacich zo Santova, Tardoša, Kerestúru, z Budapešti a okolia. „Dnešným dňom slávime 20. rok zavadenia novodobých slovenských svätých omší v VIII. obvode hlavného mesta Maďarska. Je priam neuveriteľné, ako čas plynie. Keď sa v roku 1998 založila samospráva v obvode s najstaršou slovenskou minulosťou, začal som rozmýšľať nad tým, čo by bolo treba obnoviť. Vtedy mi prišlo na um znovuzavedenie slovenskej omše. Vyhľadal som duchovného vdp. Ferenca Bajzátha a vtedy predsedníčku Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildiku Klauszovú Fúzikovú, ktorí ma podporili a pomohli v organizovaní,“ zaspomínal si K. Kápolnai na začiatky. Od tej doby bolo odslúžených 238 svätých omší. Stalo sa, že boli aj ťažkosti s uskutočnením slovenského obradu. Od roku 1999 sa z objektívnych príčin nekonala svätá omša iba dvakrát, a to vtedy, keď na prvú nedeľu padli veľkonočné sviatky a keď pán farár Attila ochorel. „Počas pôsobenia samosprávy sme odhalili a vysvätili šesť pamätných tabúľ, z toho dve v kostole, ktoré vždy boli spojené aj s pobožnosťou,“ povedal na okraj uplynulých rokov predstaviteľ miestneho slovenského zboru a menovite sa poďakoval každému prítomnému, ktorý sa nejakým spôsobom pričinil o nerušený chod omší. „Pán Boh nás upozorňuje na to, že tu na zemi sme pútnikmi a máme v prvom rade dbať o duchovné dedičstvo a nie materiálne, lebo od toho závisí naša spása,“ doplnila predsedníčka Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) I. Klauszová Fúziková. „Toto bolo naše motto pred 20 rokmi, teda zachovať kresťanské duchovné dedičstvo, keď sme sa s pánom Kazimírom stretli. Vyhľadala som otca biskupa Antona Špániho, s ktorým sme sa dohodli, že obnovíme slovenské omše v tomto kostole, kde už vlastne bola predhistória. Na začiatku sa do služby zapojili okrem nás všetky obvodné slovenské samosprávy v Budapešti a Náboženský výbor CSSM. V maximálnej miere nám vychádzali v ústrety členovia Valného zhromaždenia CSSM a v jednotlivých dedinách sme našli veriacich alebo aktivistov, ktorí nám pomáhali pri organizácii,“ dodala predsedníčka výboru s prianím ďalšej dvadsiatky a zapálila sviečku spomínania na tých, ktorí už nemôžu byť medzi nami. Po ďakovných rečiach a spoločnej modlitbe nasledovala priateľská debata pri pochúťkach pripravených veriacimi. Kým sa prítomní bavili medzi sebou, podarilo sa nám požiadať o rozhovor I. Klauszovú Fúzikovú o minulosti, prítomnosti a budúcnosti kresťanského diania Slovákov v Maďarsku. Škoda, že z finančných dôvodov jediný náboženský slovenský časopis v našich končinách, založený v decembri roku 1994, sa dožil len štyroch ročníkov, pričom redakcii pomáhal aj Slovenský hlas z Ríma a milodarmi prispeli azda zo všetkých kontinentov, stále agilná ochotníčka sa nevzdala. Pravidelne od roku 1993 organizuje pútnické zájazdy, ako aj biblické tábory pre deti. „Najprv sme mali možnosť navštíviť aj iné lokality okrem materskej krajiny, vďaka čomu sme si pozreli európske mariánske pútnické miesta. Po tom ako určili koncepciu, podľa ktorej podporia len také zájazdy, ktoré sa uskutočnia na Slovensku, sme sa museli prispôsobiť. V materskej krajine už nie je hádam pútnické miesto, ktoré sme nenavštívili. Počnúc od Turzovky až po Bardejov, Nitru, Trnavu, Svätý Jur, Bratislavu, Žilinu alebo Skalku pri Trenčíne. V tomto roku máme namierené na Žitný ostrov, kde sa pozrieme na obraz krvou slziacej Panny Márie v Báči a do Malaciek, kde pôjdeme do Kaplnky Svätých schodov v areáli františkánskeho kostola a kláštora. Originálne schody sú v Ríme, jedna kópia v Jeruzaleme a druhá v Malackách,“ prezradila o trojdňovej púti I. Klauszová Fúziková. Predsedníčka spomenula aj to, že v septembri sa bude konať 19. Stretnutie cirkevných zborov a pávích krúžkov.

JubOms19-04

Slovenské bohoslužby v Jozefove vstúpili do ďalšej etapy. Veriaci sa v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti môžu zúčastniť na slovenskej svätej omši 1. septembra v tradičnom čase o 11:30.

AR

Foto: autor