luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Stretnutie zborov s cirkevným repertoárom v Baňačke

BanStrCirZb19-01

V Baňačke, v malebnej dedinke učupenej medzi zemplínskymi vrchmi, kde do krčahov určite tokajské víno čapujú, sa pravidelne koná Mariánske stretnutie cirkevných zborov.

Tohtoročné malo byť 15. septembra, lenže ho pod taktovkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku spojili s celoštátnym stretnutím speváckych formácií, ktoré majú vo svojom repertoári cirkevné spevy. Interpreti so slávikmi v hrdle sa stretli v gréckokatolíckom kostole v Baňačke 28. septembra. Spevu nebolo konca kraja.

Na úvod stretnutia sa konala v dejisku podujatia, v starodávnom kostole v Baňačke, svätá omša. Miestny farár Gábor Szilágyi, zvyknutý na mariánske stretnutia, viackrát pripomenul Bohorodičku, ktorej zasvätil celú svoju krajinu už prvý kresťanský kráľ Uhorska Štefan I. V chráme dokončenom v roku 1778 sa Mária blahosklonne usmievala z bohato zdobeného ikonostasu spolu so svätými. Napriek tomu, že práve v tento významný deň sa veľká časť obyvateľov obce s 300 dušami vybrala na výlet do Gyuly, počas omše zneli tie spevy, ktoré zvyčajne. Postarali sa o to členky miestneho speváckeho zboru Rozmarín pod vedením svojej vedúcej, predspeváčky a vedúcej regionálnej pobočky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Márie Holodovej. Zbytočne však pán farár ľutoval, že jeho baránkovia boli na ceste, predsa len hostia a ich príbuzní natoľko naplnili stánok Boží, že viac ľudí by chrám pod košatou starou lipou ani nebol schopný pojať. Medzi divákov sa pridali takí hostia zďaleka, napríklad z Tatabáne, ktorí kedysi v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch chodili do dvojjazyčnej slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom. Boli na túre v Zemplíne a keď sa dopočuli o čarovnom spevavom stretnutí, rozhodli sa stráviť ďalší deň v Baňačke. Ich vďačné úsmevy popoludní svedčili o tom, že im to stálo za to.

„Nachádzame sa na najvzdialenejšom bode krajiny, kde je prítomná slovenská komunita,“ povedala na úvod Stretnutia slovenských cirkevných zborov predsedníčka organizátorskej Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a dodala, že miesto a dejisko je symbolom nielen jazykovej jednoty Slovákov v Maďarsku, ktorých spája viera k Bohu, nech by sa k nemu obracali rôznym spôsobom vyznávania svojej viery. „Túto skutočnosť si uvedomila CSSM, keď hneď, po svojom vzniku v roku 1995 náš najväčší sviatok Deň Slovákov v Maďarsku ustanovila na Deň sv. Cyrila a Metoda a vyjadrila tým snahu pokračovať v kresťanských tradíciách, ktoré tu existujú veľa stáročí,“ zdôraznila Alžbeta Hollerová Račková. „Myslím si, že všetci si uvedomujeme význam tradícií, ktoré nás spájajú s týmto priestorom a záleží na nás, ako ich budeme pestovať a odovzdávať budúcim generáciám,“ povedala predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru, a tiež poďakovala všetkým, ktorí sa zaslúžili, aby účastníci láskyplného a zbožného stretnutia prežili nezabudnuteľný, krásny deň.

BanStrCirZb19-02

Spev znel v kostole...

Po slávnostnom príhovore sa niesli krásne čisté hlasy spevákov a speváčok sláviacich žehnanie Boha a svätých človeku. Členky hostiteľského zboru Rozmarín počas liturgie neľutovali svoj hlas. Potom ešte ukázali, že únavu nepoznajú. Ženy pod vedením Márie Holodovej mali za sebou nielen spev na omši, ale výrobu chutných, sladkých, plnených, orechových, makových, lekvárových, krémových nadýchaných koláčikov nespočetného množstva a nevyčísliteľný počet plnených kapustných listov, holúbkov, ktoré pripravili len tak mimochodom, aby hostia odchádzali domov s výslužkou ako zo svadby.

BanStrCirZb19-03

... aj po omši na stretnutí

Zbor v kostole zaspieval mariánske piesne, ktoré jeho členky zachovávajú v ústnom podaní z pokolenia na pokolenie. Piesne, ktorých poznajú skoro 600, spievajú v zemplínskom nárečí a sú súčasťou ich každodenného života. Majú spracovaný repertoár skoro na všetky oslavy, zvyky a udalosti od narodenia po smrť. Gréckokatolícke vierovyznanie a kresťanská pokora sprevádzajú súbor Rozmarín od začiatku vzniku súboru v roku 1996. Pri jeho založení stál rodák z Baňačky Ján Valyko. Jeho vedenie po ňom v roku 2006 prevzala Mária Holodová, ktorá Rozmarín vedie i dnes. Mária Holodová a členky zboru spolupracovali aj pri zrode publikácií Kataríny KirályDedičstvo Baňačky – Rudabányácska öröksége, ako aj publikácie Pirosky Emriovej Dudášovej Cenné dedičstvo – Értékes Örökségünk, o ktorej vydanie sa postarala Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná ZŠ a internát v Novom Meste pod Šiatrom.

Potom nastúpil na pomyselné javisko Miešaný školský spevácky zbor Harličky. Súbor pôvodne fungoval ako záujmový krúžok Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu v Novom Meste pod Šiatrom. O kultúrne programy žiakov školy však mali záujem aj slovenské národnostné samosprávy okolitých obcí a tak sa činnosť záujmového krúžku rozrástla jednak obsahovo a potom aj v rozmanitosti jeho zloženia. Z krúžku sa stal zbor a rady spevavých žiakov obohatil rad pracovníčok inštitúcie. Školský charakter súboru sa zmenil na formáciu miešaného zboru. Môžeme povedať, že miešaný zbor zo školského prostredia priam vyletel, veď názov Harličky v miestnom zemplínskom nárečí znamená hrdličky, spevavé vtáky z čeľade holubov. V repertoári majú slovenské, aj maďarské ľudové a tiež populárne piesne, podfarbené digitálnym hudobným pozadím alebo sprievodom citarovej hudby. Harličky vystupujú na školských a regionálnych podujatiach ako sú Vianoce či Mariánske stretnutie cirkevných speváckych zborov v Baňačke. Svojím programom si však získali aj sympatie európskych partnerských škôl v rámci medzinárodných projektov školy v programe Erasmus Plus. Skupinu vedie hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová, dirigovala učiteľka hudby Lilla Dzurišová. Na stretnutí zborov zaspievali okrem iných dvojhlasnú pieseň Kde si, kde si, ó Mária. Populárnym a dojímavým šlágrom Leonarda Cohena Haleluja dokonca tak rozcítili obecenstvo, až si oči utieralo.

Ečerský zbor svätého Antona pod vedením Kataríny Esztergomiovej Bennőovej priviezol z Peštianskej župy cirkevné ľudové pesničky zo zbierky Od Michala do Ďura. Ba aj samotná formácia vznikla v roku 2016, aby zachovali náboženské archaické ľudové piesne. Dosiaľ vystupovali najmä na miestnych cirkevných podujatiach. Tento rok sa však predstavili aj na Festivale Slovákov zo Zakarpatska, keď spievali v Storožnickom rímskokatolíckom kostole v Užhorode. Členom súboru je aj ečerský duchovný, ktorý povedal, že „tieto spievané modlitby sú takými prejavmi čistej ľudovej viery, ktoré svedčia o hlbokej láske veriaceho človeka k Bohu, prenikajúcej do každodenného života a všetkých udalostí jeho bytia“.

BanStrCirZb19-04

Spievalo sa na i po obede...

Spevácky zbor Kvety hút z Pálházy vznikol roku 2002, aby interpretoval po slovensky i po maďarsky ľudové a cirkevné piesne. Vedúcim skupiny je Ladislav Tóth a spoločne získali viac významných ocenení. Môžu si dokonca vyšiť na zástavu motto: Naše dedičstvo v nás žije ďalej!

Spevácka skupina Perla Matry pracuje od roku 1985, teraz pod taktovkou Evy Jobbikovej. Na harmonike súbor sprevádza Ladislav Belkovics. Na regionálnych aj celoštátnych prehliadkach a súťažiach zbierajú cenné vyznamenania a vystupovali už aj v televízii či rozhlase. Prevádzkovateľom a hlavným sponzorom formácie je Slovenská národnostná samospráva v Malej Náne. Vystupujú v kroji rodnej dediny. Na programe majú zväčša ľudové piesne. Časť folklórneho dedičstva zozbierali sami, lebo za svoju najvýznamnejšiu úlohu považujú pestovanie miestnej slovenskej národnej minulosti a zachovávanie kultúrneho dedičstva predkov. Ich programom bohoslužobných mariánskych piesní sa skončila oficiálna časť Stretnutia speváckych zborov spievajúcich cirkevné piesne. Keď sa zíde toľko spevákov v jednej reštaurácii, nečakajte, že počas obeda bude počuť len štrngot príborov. Spievanie ľudových piesní pokračovalo v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a pred dezertom i po ňom, ba aj ku káve. Deň bol taký, aký popriala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, nezabudnuteľne krásny.

Erika Trenková

Foto: autorka