luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Nedeľa Božieho milosrdenstva

NedBozMilosrdenstva-01

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (Jn 20,19-31)

Iste poznáme všetci vo svojom okolí ľudí, ktorí dokážu veriť len v to, čo vidia, o čom sa môžu presvedčiť svojimi vlastnými zmyslami. A predsa nie všetko sa dá vidieť. Nemožno vidieť elektrický prúd, ktorý je pre nás takou samozrejmosťou a predsa veríme, že existuje, veď ho používame každý deň. Podobne nevidíme mnohé prírodné zákony a predsa v ne veríme na základe našej každodennej skúsenosti. Veríme, že existuje zemská príťažlivosť, gravitácia. Nevidíme magnetické sily a predsa každý z nás pozná účinky obyčajného magnetu.

Aj udalosti Veľkej noci boli pre vtedajších ľudí, pre súčasníkov Ježiša Krista niečím, čomu veľmi dobre nerozumeli. Veď vlastne nikto nevidel na vlastné oči to, čo sa stalo s Ježišom po jeho smrti na kríži. Len prázdny hrob videli ženy na úsvite, ktoré k nemu prišli ako prvé, Peter a Ján, ktorí sa ponáhľali k hrobu a potom ostatní učeníci, ktorým sa postupne zjavoval vzkriesený Kristus a ktorí mali problémy poznať ho. Emauzskí učeníci ho poznali až pri lámaní chleba, Mária Magdaléna si najprv myslí, že je to záhradník, až po dôvernom oslovení spoznáva v ňom Ježiša Krista. Učeníci na loďke ho spoznávajú až potom, keď ho spozná Ján a oznámi to ostatným.

Postava Tomáša z evanjelia je trochu problematickejšia ako ostatní učeníci. Po jeho neveriacich slovách sa mu zjavuje Kristus a hovorí mu, aby urobil to, o čo sám žiadal – aby sa dotkol Ježišových rán, vložil do nich svoje ruky. Nakoniec dodáva povzbudivé slová: A nebuď neveriaci, ale veriaci.

V tomto jedinom okamihu ožilo všetko, čo Tomáš prežil, videl, čoho bol svedkom v Judei, Samárii, v Galilei. Celé to požehnané obdobie v spoločenstve Ježiša Krista. Ba pocítil čosi viac – akoby zacítil odpustenie svojej pochybnosti a svojej nevery voči Ježišovi.

Takéto postoje Krista môžeme nazvať prejavom milosrdenstva Božieho voči slabosti človeka.

Prvý dar, ktorý dostávajú učeníci od Ježiša Krista – to je to, čo dostávajú práve v aktuálnom evanjeliu. Božieho Ducha – v slovách prijmite Ducha Svätého a potom hneď za tým sú obdarovaní darom, ak to môžeme takto nazvať, Božieho milosrdenstva – vyjadreným v slovách komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.

Čo to je to Božie milosrdenstvo? Je to prejav Božej dobroty voči slabostiam každého z nás. Voči nedokonalosti človeka. Božie milosrdenstvo – to je odpoveď Boha na hriechy človeka.

Ak sa dnes vytráca vo svete i v ľuďoch vedomie citlivosti pre hriech, tak Boh nám ponúka presný opak. Svoje milosrdenstvo. Pretože hriech v nás vždy spôsobuje to, že sa nielen odvraciame od Boha a prikláňame sa na stranu zlého, ale často človek v hriechu žije tak, akoby Boha ani nebolo.

Azda najkrajší text evanjelia, ktorý nám hovorí o milosrdenstve Božom, ktoré dokáže vyviesť človeka i z tej najťažšej tragédie hriechu, je podobenstvo o márnotratnom synovi. Ten svojím životom premárnil majetok, ktorý dostal od otca a jeho odchod z domu otca je znázornením rozchodu človeka s Bohom, s Božou vôľou. Ale hriechu sa dopustil aj jeho starší brat, keď vyčítal otcovi prijatie hriešnika. Na tomto príklade vidíme ukážkový návod, ako možno objaviť Božie milosrdenstvo a nájsť späť cestu k Bohu z poblúdenia v hriechu.

Nebeský Otec miluje človeka – hriešnika aj v jeho poblúdení. To je ten najväčší prejav lásky, milosrdenstva. Ten, kto zažije takéto milosrdenstvo Božie na sebe samom, nikdy sa nemôže cítiť pokorený, ale znovunájdený. Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozmnožila Božia milosť, Božie milosrdenstvo. V tom je to najväčšie tajomstvo – že často v našej biede, v našich hriechom dokážeme objavovať hĺbku a krásu Božieho milosrdenstva. Jednak svojou túžbou po ňom a jednak samým prejavom odpustenia.

sb–vzs