luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

O miere lojality, zachovávaní identity a obavách v oblasti školstva

Akodalej-01

Z konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“

Lojalita voči domovskému štátu, zachovanie slovenského „ducha“ a obavy v oblasti nášho slovenského národnostného školstva boli niektoré z tém konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) s názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorej hostiteľkou bola koncom novembra už tradične obec Mlynky.

V mene vedenia obce početných účastníkov privítal starosta Márton Peller, ktorý sa poďakoval za pomoc Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku (CSSM)ZSM pri organizovaní veľkolepých osláv pri príležitosti 50. výročia založenia miestneho pávieho krúžku, ktorý mimochodom so svojimi viachlasnými piesňami naladil na úvod aj prítomných na úspešné rokovanie. Pred oficiálnym otvorením rokovania predsedníčkou ZSM Ruženkou Egyedovou Baránekovou na jej podnet prítomní minútou ticha vzdali hold pamiatke v lete zosnulého bývalého veľvyslanca SR v Maďarsku, dlhoročného priateľa a pomocníka Slovákov v rôznych našich regiónoch Juraja Migaša. Predsedníčka ZSM po privítaní vzácnych hostí vo svojom prejave zdôraznila význam organizovania takýchto konferencií, ktorých tematika sa nás bezprostredne dotýka a sú mimoriadne dôležité hlavne preto, lebo je veľmi málo možností, kde otvorene môžeme hovoriť o všetkých širších súvislostiach, nesmierne dôležitých pre existenciu slovenskej národnosti v Maďarsku… Naša existencia, naša budúcnosť závisí predovšetkým od starostlivosti Maďarska o svoje národnosti, od starostlivosti materskej krajiny o svojich krajanov a hádam najdôležitejším faktorom je náš vlastný postoj k slovenskej národnosti. Pretože starostlivosť jedného i druhého štátu môže byť akákoľvek silná a prospešná, ak tá naša vlastná sila, vlastná energia nie je na takej úrovni, aby prípadne aj prekonala všetky tie problémy, ktoré sa im stavajú do cesty… Nie je dôležité to, do akej našej organizácie patrí niekto z nás, ale dôležitý je spoločný cieľ, ktorý tieto organizácie možno dosiahnu rozličnými cestami. Je však podstatné, aby táto cesta k nemu bola čestná… - prízvukovala predsedníčka ZSM.

Akodalej-02

Vážiť si svoje a zachovať si slovenského ducha

Ako prvý so svojou prednáškou na konferencii vystúpil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Rastilav Káčer, ktorý sa všetkým poďakoval za prácu, za to, že si Slováci držia svoje tradície, kultúrne dedičstvo v svojom srdci. Ale nielen v srdci, lebo sa snažia urobiť niečo každý deň, aby sa toto dedičstvo odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Veľvyslanec SR vo svojom historickom prehľade zdôraznil spoločné dejiny aj v dobách dobrých, ale aj tragických a za piliere sily, ktorá spočíva v rôznorodosti označil Maďarov, Slovákov, Nemcov a Židov, ktorí sú autochtónnymi štátotvornými prvkami v Karpatskej kotline. „Naše spoločné dedičstvo je rovnocenné, vážme si ho, ako aj vlastné korene, čím si dokážeme vážiť aj iných. Sústreďujme sa na lepšie prvky tohto spoločného dedičstva a pozerajme sa dopredu pozitívne,“ vyzval prítomných R. Káčer. Zároveň vyzdvihol, že Slováci v Maďarsku sú lojálni voči svojej krajine, čo pokladá za dobré, lebo sa nenechajú využiť v záujme vyvolávania napätia. „Posilníte tým Maďarsko bez toho, žeby ste zabudli, kto ste. Maďarsko sa môže tešiť, že má takúto národnosť,“ dodal prvý prednášajúci. Novovymenovaný predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo vyzdvihol, že je to jeho druhá cesta do zahraničia v jeho novej funkcii, prvá viedla do Prahy a veľmi rád prijal pozvanie na konferenciu Slovákov v Maďarsku. Rovnako ako Rastislav Káčer aj Ján Varšo vysoko hodnotil lojalitu Slovákov v Maďarsku voči krajine, v ktorej žijú. Zároveň vyslovil svoj súhlas s názorom R. Egyedovej Baránekovej: „Môžeme očakávať niečo od domovského štátu, niečo od materského štátu, ale predovšetkým musíme očakávať niečo od seba.” Morálna podpora Slovenskej republiky voči krajanom je bezvýhradná, bez ohľadu na to, aká je vláda. Je vypracovaný aj dotačný systém, v ktorom J. Varšo mieni nadviazať na výsledky svojich predchodcov, avšak, ako uviedol: nielen na dotačnom systéme sa má stanoviť národnostná politika, nemôžu nastať paradoxné situácie ako „keď nedostanem projekt, moje slovenské srdce prestane automaticky biť…” Zároveň zdôraznil: nechce podceňovať dotačný systém, ale nebol by rád, aby na tomto systéme stála krajanská komunita kdekoľvek, v ktorejkoľvek krajine… „Všetkých nemožno uspokojiť, ale budem trvať na vzájomnej komunikácii, a budem trvať na tom, aby ste si rozložili a určili priority pri rozdeľovaní prostriedkov.” Pritom, ako prízvukoval J. Varšo, je nesmierne dôležité investovať do pozitívnej budúcnosti, do zachovania identity prostredníctvom školstva, resp. školských projektov v materskej krajine. Tiež informoval prítomných, že pri rozdeľovaní podpôr sa bude opierať o stanoviská Veľvyslanectva SR, Generálneho konzulátu SRSlovenského inštitútu a bude dohliadať na to, ako sú využívané poskytnuté prostriedky, aký je ich dopad v záujme záchrany slovenského „ducha“ v krajanských komunitách.

Podľa mienky bývalej podpredsedníčky Národného zhromaždenia, generálnej tajomníčky Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Márie Jakabovej lojalita voči domovskému štátu nemusí byť bezpodmienečná, hlavne nie vtedy, keď napríklad v Maďarsku snahy súčasnej vlády svedčia o tom, žeby chcela „vyvlastniť” krajinu výlučne pre Maďarov. Mária Jakabová zároveň upriamila pozornosť aj na to, že si musíme striktnejšie vymedziť metódy, ktorými chceme zabezpečiť zachovávanie identity, pretože organizovania osláv, podujatí a festivalov už nestačia, podľa nej stále chýba „práca z domu do domu”, chýbajú „lampáše” na vidieku, kňazi, osvetári atď., ktorí by vytvorili bezprostredný kontakt aj s tými Slovákmi, ktorí nie sú zapojení do spomenutých aktivít.

Akodalej-03

Rok po voľbách a naši rumunskí spoluobčania

Jeden rok po voľbách CSSM – bola témou príspevku predsedníčky nášho najvyššieho voleného zboru Alžbety Hollerovej Račkovej, ktorá podala detailný, chronologický prehľad vybudovania novozvoleného poslaneckého zboru, vytvorenia výborov, vymenovania vedúcich funkcionárov, ako aj zmien na Úrade CSSM. Zároveň vyslovila radosť z toho, že okrem dvoch podpredsedov CSSM, Františka Zelmana a Tomáša Nagya, sa v hojnom počte zúčastnili na konferencii aj poslanci CSSM a to bez ohľadu na to, kto ich nominoval do zboru. „…Takmer všetky uznesenia Valného zhromaždenia sa schvaľujú jednohlasne, alebo takmer jednohlasne, čo vnímam veľmi pozitívne, a zdá sa mi, že pri plnení spoločných cieľov rozmýšľame rovnako…” zdôraznila predsedníčka CSSM. Zároveň informovala prítomných o spolupráci s parlamentným Výborom pre národnosti aj vo funkcii predsedníčky Združenia celoštátnych národnostných samospráv. Ako uviedla, v budúcom roku sa zvýšia podpory miestnych a teritoriálnych národnostných samospráv a občianskej sféry, suma udelená pre CSSM a jej inštitúcie nebude navýšená. Tiež referovala o zmenách v štruktúre inštitúcií CSSM, pričom vyzdvihla, že dlhodobým cieľom v rámci Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku je aj vytvorenie Kultúrneho centra, kde by mohli mať priestory napr. divadlo Vertigo, alebo plánovaná Galéria slovenskej kultúry a umenia v MR.

Je už tradíciou konferencií ZSM, že pozývajú aj prednášateľov z radov iných národností v Maďarsku. Poslednou prednášateľkou prvého dňa stretnutia, na ktorom moderoval konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl, bola riaditeľka vydavateľstva NOI, redaktorka týždenníka Rumunov v Maďarsku Foaia românească. Eva Iova Şimon hovorila o neblahej situácii ich občianskej sféry, ako aj o (ne)používaní rumunského jazyka na zasadnutiach ich celoštátnej samosprávy, resp. o takých anomáliách, že podľa posledného sčítania ľudu sa prihlásilo za Rumuna viac tisíc občanov patriacich k reformovanej cirkvi, pričom v ich kruhu pôvodne nikdy neboli takíto Rumuni. Svoju prednášku dokončila s poznámkou: Z konferencie odnesie odkaz svojim rodákom, aby sa zobudili, aby sa vzchopili, pretože dajú sa ešte robiť veci v záujme kolektívu…

Akodalej-04

Opäť o školstve

Témou druhého dňa konferencie, ktorý moderovala profesorka Anna Divičanová bola problematika nášho slovenského národnostného školstva. Z prejavu predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-Melichovej vysvitlo, že nezápasia s takými veľkými ťažkosťami, ako my, ale aj u nich už badať tendenciu, že i príslušníci slovenskej inteligencie začínajú dávať svoje deti do srbských tried pod zámienkou lepšieho uplatnenia sa. Koncepciu básnika Alexandra Kormoša v jeho neprítomnosti prečítal Imrich Fuhl. Podľa A. Kormoša už do roku 2005 mohla byť dokončená reforma nášho slovenského školstva, ktorú vypracoval v roku 1991 a podľa ktorej sme postupne mali prejsť na jednojazyčnosť a to tak, že v našich regiónoch mali byť vytvorené obvodné školy takéhoto typu pre viaceré obce. Podľa tejto koncepcie ani rodičia, ani pedagógovia by toho času neboli mali námietky proti novému systému. Školstvu sa venovala vo svojom príhovore aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ako aj riaditeľka Slovenskej národnostnej základnej školy v Mlynkoch Marta Papučková Glücková. O ich postojoch k tejto téme sme nedávno informovali v rámci príspevku o Dňoch národnostného školstva I-II. Podľa vedúceho Katedry slovanskej filológie na Univerzite ELTE Istvána Lukácsa zachrániť národnostný vysokoškolský systém, a vôbec národnosti, sa dá iba výchovou silnej inteligencie, elity, pričom dejiskom tejto výchovy môžu byť aj tzv. odborné internáty, ktoré by sa mali zriadiť vo väčších mestách, kde študujú mladí istej národnosti a nielen výlučne na humanitných odboroch. Možnosť vytvorenia takéhoto internátu v našom prípade vidí Alžbeta Hollerová Račková v rámci budapeštianskej slovenskej školy, pričom predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely informoval o ich podobných iniciatívach, Odborné kolégium Slovákov by malo byť pomenované podľa ich koncepcie po Ondrejovi L. Áchimovi. Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király popri prehľade štruktúry inštitúcie vyzdvihla, že roky majú vypracovaný dlhodobý Strategický plán pre fungovanie národnostných kolektívov, avšak prekážkou jeho akreditovania je to, že na vyššej úrovni takýto plán ešte neexistuje. Martin Urban z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici ponúkol pomocnú ruku pre záujemcov o štúdium na ich univerzite, ako aj folkloristom. Szilvia Glücková Salgaiová referovala o pozitívnej iniciatíve v Rétšágu, o zavedení slovenčiny po vyše dvadsaťročnej prestávke zatiaľ v rámci krúžku, podľa dlhodobých plánov však bude zaradená opäť do rozvrhu hodín. Na záver konferencie profesorka Divičanová upriamila pozornosť na dôležitý faktor - v rámci kultúrnej autonómie by sme sa mali venovať aj výskumu sociálneho stavu a hospodárskeho postavenia Slovákov v MR.

Akodalej-05

Keďže išlo o dvojdňové podujatie, na záver prvého dňa si účastníci našli čas aj na zábavu. O dobrú náladu sa postarali Mária Kropáčová a Juraj Matiaš, ako aj kapela Csibaj banda z povodia Galgy.

CsL

Foto: csl