luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Záver predvolebnej kampane CSSM pri Áchimovej buste

Achim18-01

Predvolebná kampaň Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa 5. apríla slávnostne skončila.

Poslednou zastávkou takzvaného kultúrneho zájazdu bola Budapešť, na promenáde sôch Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Mestskom parku za účasti Slovákov z hlavného mesta a Békešskej Čaby sa uskutočnilo kladenie vencov pri buste čabianskeho agrárneho politika a parlamentného poslanca Ondreja L. Áchima.

8. apríla Maďarsko volilo: volila aj slovenská komunita svojho parlamentného zástupcu, na čo mala možnosť v novodobých dejinách Maďarska už po druhý raz. Pred voľbami CSSM zorganizovala v rôznych, Slovákmi obývaných regiónoch Maďarska tzv. jarné kultúrne zájazdy, na ktorých sa kandidáti parlamentnej listiny CSSM predstavili a porozprávali s členmi slovenskej komunity o národnostných voľbách a ich význame. Predvolebný zájazd sa skončil v hlavnom meste pri buste niekdajšieho čabianskeho politika Ondreja L. Áchima, čo bolo symbolické nielen preto, lebo Áchim bol slovenského pôvodu, ale aj preto, lebo práve pred štyrmi rokmi, v čase prvých národnostných parlamentných volieb tu odhalili jeho bustu po ťažkom byrokratickom boji.

Na slávnosti sa zúčastnili aj námestník štátneho tajomníka Úradu vlády zodpovedného za ochranu spoločenského dedičstva ako aj za investície mimoriadneho významu v oblasti kultúry Csaba Latorcai, parlamentný poslanec Gyula Vantara, členka Právneho a kontrolného výboru samosprávy župného mesta Békešská Čaba Helena Csicselyová, generálny konzul SR Igor Furdík, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, vedúci parlamentnej listiny CSSM Anton Paulik, členovia rodiny Áchimovcov, bádateľ „sedliackeho kráľa“ Michal Hrivnák a predsedníčka Pamiatkového výboru Ondreja Likera Áchima Eszter M. Molnárová.

Achim18-02

Ako prvý sa slova ujal Csaba Latorcai, ktorý oživil začiatky politickej kariéry Ondreja L. Áchima a jeho prvý prejav, ktorý predniesol už ako poslanec: „Ani ja sám sa nemôžem chváliť tým, že som maďarského pôvodu, lebo ako to viaceré noviny posmešne tvrdia, som dolnozemský slovenský gazda. Nepopieram to. Avšak ak by som ako človek cudzieho pôvodu žil vo Francúzsku, snažil by som sa byť v prvom rade Francúzom. Keby som žil na území Židov, bol by som prvým židovským národovcom. Ale keďže bývam v Uhorsku, snažím sa byť prvý medzi Maďarmi. Vo svojom kréde on sám zložil prísahu, že je slovenského a maďarského pôvodu,” zmienil sa námestník štátneho tajomníka, ktorý ďalej hovoril o tom, že deň narodenia Áchima, 15. marec, sa zhoduje s dátumom maďarskej revolúcie a boja za slobodu, čo znamenalo v dejinách Maďarska rovnaký osudový zvrat, ako tohtoročné voľby, na ktorých národnosti znovu môžu hlasovať za to, aby mali v parlamente vlastné zastúpenie. Zdôraznil tiež, že maďarská vláda v uplynulých rokoch výrazne zvýšila podporu slovenskej komunite. Kým v roku 2010 to bolo 350 miliónov, v 2017 už 850, čo znamená 240-percentný rast.

Následne sa prihovoril poslanec Gyula Vantara. „Na hranici Békešskej Čaby, ako aj na letákoch rozšírených po celej krajine sa používa nasledovný slogan: Békešská Čaba je mestom svetoznámeho maliara Mihálya Munkácsyho. My, lokálpatrioti, to musíme doplniť: je mestom evanjelického farára Samuela Tešedíka, sociológa Gézu Héjasa, básnika Gézu Gyóniho, sochára Ervina Pátkaiho, choreografa Miklósa Rábaiho, politika Endreho Bajcsy-Zsilinszkého a agrárneho politika Ondreja L. Áchima.” Zdôraznil, že znovuzakladatelia Békešskej Čaby nepatrili k väčšinovému národu, ale boli evanjelickí Slováci, „ktorí napriek tomu sa chceli stať najväčšími národovcami na svojej vybranej zemi, zachovajúc si kultúru, jazyk a pamiatku predkov. Znovuzakladatelia osady uprostred močariska a pustatiny vybudovali z ničoho mesto, a aj keď by mohli mať dôvod na to, aby sa chválili svojimi budovami a výsledkami, nikdy to neurobili. V Békešskej Čabe do dnešného dňa panuje zvláštna atmosféra: pokoj, veselosť, rozprávkovosť, priateľskosť, a nielen mesta, ale aj jeho obyvateľov. Zvláštne je tu hlavné námestie, kostoly, artézske studne, domy s podstenami, kultúra, tradície, jedlo, hlavne čabianska klobása, ale sú výnimoční aj ľudia, ktorí to všetko vytvorili.” Jedným z nich bol Áchim. Gy. Vantara rozprával o tom, že Áchim bol kontroverznou osobnosťou, jeho horlivá povaha spôsobila aj nešťastný koniec jeho života. O tom, že Áchim aj po svojej smrti vyvolal u ľudí rôzne pocity, svedčí aj jeho portrét visiaci v Múzeu Mihálya Munkácsyho, na ktorom sú badateľné stopy výstrelov, rezov. V pamäti ľudí však Áchim ešte stále žije a stal sa z neho symbol, o tom svedčia aj mnohé ulice, tabule, pamiatky a sochy, ktoré nesú jeho meno, dodal Vantara na záver svojho prejavu.

Achim18-03

Helena Csicselyová porovnala politický stav pred súčasnými voľbami so stavom pred sto rokmi. Pripomenula Áchimovu horlivú osobnosť a jeho tragický koniec života, ktorému predchádzali tlačové škandály. Zamyslela sa aj nad tým, prečo sa mohol stať pre Čabänov takým obľúbeným politikom: „Rozpoznal nároky a požiadavky chudobných roľníkov a dokázal zjednotiť okrem záujmov slovenských, maďarských, rumunských a nemeckých roľníkov aj záujmy vlastníkov pozemkov.“ Poslankyňa sa ďalej zmienila o tom, ako by konal Áchim počas udalostí, ktoré priniesli osudový zvrat v dejinách Uhorska a ktorých sa nedožil pre skorú, tragickú smrť. „Pravdepodobne by konal v tom duchu, že je o pravdivosti svojho cieľa presvedčený a otvorene by sa pustil do boja so svojimi súpermi. Nežil tak, ako my teraz. Ani pred súčasnými voľbami nie je dobrá nálada verejnosti, napínajú sa emócie, printová a elektronická tlač uverejňuje hrubšie a hrubšie názory, správy, falošné správy. Najväčším zlom je, že podozrivo pozorujeme jeden druhého, snažíme si zapamätať všetky kroky druhého, s tým, že možno to raz bude použiteľné. … Viac sa pozeráme dozadu a dookola, ako dopredu. Som si istá, že Áchim by sa pozeral dopredu.” Na záver pripomenula jeho slová v posledných chvíľach života. „Ja si želám, aby sa po voľbách všetci politici aspoň trochu podobali Áchimovi, ktorý na smrteľnej posteli odpovedal na otázku, či odpustil každému, nasledovne: odpustil som.”

Líder parlamentnej listiny CSSM Anton Paulik citoval z prvého prejavu Áchima v parlamente: „Je fakt, že v tejto vlasti nie sme všetci občanmi maďarského pôvodu. Žijú tu občania viacerých národností, hovoriaci viacerými jazykmi. Rovnako však slúžime peniazmi a krvou tejto domovine.” A. Paulik dodal, že tieto myšlienky sú platné dodnes, ako aj to, že Slováci dodnes sa silne viažu k svojim tradíciám, a nielen kultúrnym, ale aj politickým, o čom svedčí aj to, že pred štyrmi rokmi, v čase prvých parlamentných volieb, v ktorých aj národnosti mohli voliť svojho parlamentného zástupcu, si našiel svoje miesto v Budapešti aj niekdajší slovenský politik Ondrej L. Áchim. Odvtedy sa tu každoročne stretnú Slováci. V roku 2014 teda vznikla nová tradícia, povedal A. Paulik. Vyzdvihol, že regionálna identita medzi Slovákmi v Maďarsku je kľúčová vec, ktorú všetci tí, ktorých si členovia kolektívu zvolili za svojich zástupcov na miestnej a celoštátnej úrovni, musia rešpektovať. „Z existencie silnej regionálnej identity vyplýva, že naša komunita je rôznorodá kultúrne, jazykovo pestrofarebná. Je to vidieť aj na podujatiach, ktoré organizovala CSSM v rámci jarných kultúrnych zájazdov, usporiadaných pred parlamentnými voľbami. Na programy prišlo množstvo ľudí, ktorí sa tam cítili dobre a boli veselí. Heslom zájazdov bolo: byť Slovákom v Maďarsku je dobré.” Líder parlamentnej listiny sa poďakoval za prácu prvému parlamentnému hovorcovi Slovákov Jánovi Fuzikovi, ako aj parlamentnému výboru pre národnosti za vykonanú prácu.

Achim18-04

Slávnostné podujatie spestrili hudobné zložky Mládežníckeho dychového orchestra zo Šóškútu s dirigentom Sándorom Kaszásom, Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena s dirigentom Péterom Pálinkásom a speváckeho zboru Čabianska ružička pod vedením Ildiky Očovskej. Po kladení vencov k buste slovenského politika sa posledná zastávka jarného kultúrneho zájazdu skončila v Liptákovej vile pohostením.

(kan)

Foto: autorka