luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Únia a medzinárodná spolupráca

ZmluvUSOM-01

„Normálne” sa konajú rôzne podujatia organizované Slovákmi v Maďarsku, o ktorých potom informujeme našich čitateľov. „Nenormálne” delíme život na pred pandémiou a – verme, že – aj po pandémii koronavírusu. Zatiaľ si však len spomíname, čo všetko sa udialo tesne predtým, ako vypuklo svetové nebezpečenstvo, ako sme sa uzavreli do karantény, zavreli hranice jednotlivých štátov. Len-len sa stihli vrátiť členovia vedenia Únie slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM alebo Únia) začiatkom marca zo Slovenska, už sa potom nedalo ani von z krajiny, ani späť. A pritom občas aj občianske organizácie a združenia podpisujú navzájom zmluvy o spolupráci, veď je nutné dať tomu patričný právny rámec.

Zmluva podpísaná

Keď podpisovali v Horných Salibách zmluvu o spolupráci reprezentanti ÚnieObčianskeho združenia Apovka Mamovka, len právne ošetrili doterajšiu prax. Krv nie je voda, hovorí sa. Spoločné korene, spoloční predkovia sú záväzkom na hľadanie ďalších možností spolupráce. Členovia OZ Apovka Mamovka žijú na Slovensku a sú potomkami presídlencov, ktorí sa presťahovali počas výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom na volanie matičky slovenskej zeme do Československa. Členovia Únie sú zas potomkovia tých Slovákov, ktorí zostali za oných čias doma. „Dovoľujem si povedať „doma“, lebo viem, že tí, ktorí sa narodili v Maďarsku a mohli sa vrátiť na Dolnú zem, to tak cítili,“ povedal František Zelman. Ako predseda Únie sa podieľal na príprave zmluvy. Ako človek, potomok, preciťoval pocity Ďurka báčiho, keď sa vracal „domov“ a navštevoval Alberti, chodil na cintorín a potom prišiel do rodného domu, sadol si „pod striešku“ a povedal mu: Ferko, teraz som aj ja doma. „Teta Zuzka, známa detská lekárka mi hovorievala, že sa jej často sníva, ako ide Pitvarošom do školy. Lopušni Bandi báči veľakrát vravel, ako ťažko to bolo, rodiny sa roztrhli, milenci boli oddelení osudom. Ďurka báči aj Bandi báči už zomreli, teta Zuzka je už stará, rodinné vzťahy slabnú, ale my sme ešte tu, žijeme a musíme byť pyšní na našu slovenskú kultúru, ktorá je nám vzácna. My, Slováci v Maďarsku, dúfame, že tí, s koreňmi na Dolnej zemi, sú v srdci ešte stále trochu Čabania, Komlóšania, Bánhedešania alebo Pitvarošania, aj napriek tomu, že žijú na Slovensku. Spoločným cieľom je zachovať naše zvyky, piesne, gastronómiu, prípadne aj naše nárečie. Máme, čo robiť. Podpísanie zmluvy umožňuje takúto spoluprácu.“

ZmluvUSOM-02

Najprv prijali pozvanie na zabíjačku

Podpísanie dokumentu sa konalo pri príležitosti podujatia organizovaného Občianskym združením venovaného tradičnej dolnozemskej zabíjačke v Horných Salibách. Pri podpise rámcovej dohody boli prítomní predseda združenia Miroslav Lóci, podpredsedníčka organizácie Zuzana Harmatová, tajomníčka OZ Helena Györgyiová, ako aj člen výkonného výboru Ján Farkas. Pre zaujímavosť František Zelman prezradil, že pán Farkas sa priženil do Salíb, v Komlóši chodil do slovenskej školy. Únia bola zastúpená predsedom F. Zelmanom a konateľom organizácie Slovákov na Dolnej zemi Matejom Kešjárom. Pridala sa aj členka predsedníctva Únie Katarína Szabová Tóthová. Čabiansku organizáciu zastupoval Ondrej Kiszely a mládež Katarína Karkušová a Ajgül Zelmanová.

„Na zabíjačke sme sa zúčastnili už aj vlani. Teraz sme sa podieľali na akcii aj aktívne. Mladá generácia už zabudla alebo sa ani nenaučila od svojich predkov, ako sa robia špricke. Naučili sme ich to. My sme robili kvasienky. Mali sme úspech. Prebiehalo to, ako u nás na zabíjačke. Aj nárečie používajú starší v Salibách ako my, na Komlóši. Preto mi prišlo na um, že okrem kultúrnych a gastronomických podujatí by sme mohli usporiadať spoločne aj nejakú minikonferenciu na zachovanie nárečia. Možno by sa mu aj mladšie generácie priučili. Zatiaľ mi len skrsol v hlave nápad, mal by som ho asi prediskutovať s niekým, kto tomu rozumie. Najlepšie snáď s pani doktorkou Divičanovou,“ zamyslel sa nahlas František Zelman. „Konkrétne sme zatiaľ o tom nehovorili. Voľačo by sa určite dalo. Zaujíma ma, skadiaľ sme prišli, akým smerom sa potom pohybovali Slováci, ktorí prišli z Gemera na Dolnú zem. Aj na internete sa objavili matriky, potom som si aj kúpil knihy o matričných údajoch v Čanádalberti aj Pitvaroši. Našiel som, že v gemerskej obci Rejdová sa narodil asi v roku 1760 Ondrej Zelman, môj dávny predok, neviem, ktoré pokolenie. Teraz už viem, odkiaľ prišiel do Pitvarošu. Dostali sa mi do rúk údaje z gemerských zdrojov na nosiči, matričné údaje z druhej doliny od Jelšavy, Radkovské Bystré – časť Filier. Kedysi mi starý otec, aj jeho sestra rozprávali, – pravda, vtedy ma to nezaujímalo – že Zánove djovke chodili do rísu na Dolnú zem, na robotu za podiel, a potom sa tam aj vydali. Jedna Zánova djovka bola moja pra-pra-prastará mama z maminej strany. Narodila sa v roku 1832 vo Filieri. Aj s Jelšavou má Slovenský Komlóš vynikajúce priateľské vzťahy. Akoby sme mali spoločné niečo viac, nielen sympatie. Manželka primátora Jelšavy Milana Kolesára, má rodinu Zánovcov. Predpokladám, že ešte aj vzdialení príbuzní môžeme byť, lebo Filier je veľmi malá osada. Veľa Dolnozemčanov pochádza z toho kraja,“ naštartovali svoj rozlet myšlienky Františka Zelmana. Akoby vyšiel z doliny pri Jelšave, prešiel Dolnou zemou a doputoval do Horných Salíb. Akoby náhody nejestvovali.

„Asi tiež nie je náhoda, že sme sa my, Komlóšania zoznámili s členmi folklórneho súboru z obce Záriečie pri Púchove. Prišli k nám vystupovať. Veľmi pekne spievajú. V kostole spievali, jedna nádhera. Veľmi sa im u nás páčilo. Keď sme my išli k nim vystupovať s mandolínovým súborom, stretli sme sa s celým autobusom hostí z Horných Salíb. Prekvapene sme sadívali. Ako sa tam ocitli?“ povedal F. Zelman a hneď aj dodal, že čaká, ako sa vykryštalizuje spolupráca so skladateľom Adamom HudecomMalokarpatskej dychovky, jedným z najvýznamnejších skladateľov európskej dychovej hudby, ktorý vlani napísal koncertné dielo Komlóšske čardáše. Teraz by sa mala zrodiť dychová skladba pre Slovákov v Maďarsku. Aj to je kultúra, nielen folklór, povedal ešte.

Podpísanie rámcovej zmluvy je dobrá vec. Najmä, že sa tým naštartuje množstvo ďalších dobrých myšlienok, nápadov. Len aby sa už dalo pokračovať v načatej iniciatíve!

Erika Trenková

Foto: František Zelman/RTVS

Video nájdete TU.