luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Zápisky hovorcu (36/2020)

20Zapisky18-01

Posledné zápisky som končil svojimi plánovanými programami, no žiaľ, ani jeden z nich nevyšiel tak, ako som si myslel. Sčasti boli zrušené, na iné som zasa nemohol ísť. Takže naďalej zbieram informácie elektronicky, telefonicky či cez internet. A, samozrejme, okrem toho, že píšem do Ľudových novín, aj ich čítam.

V niektorom z posledných čísiel som našiel správu o tom, že vo veci už dlho žiadanej budovy bývalého kostola slovenských evanjelikov v Pešti nastal zvrat. Vláda totiž 17. augusta prijala uznesenie o vyčlenení finančnej položky na kúpu budovy pre Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku. Je to naozaj prevratný krok, keď si uvedomíme, koľko rokov sa na tom pracovalo, tak na vládnej, ako aj samosprávnej úrovni. Hádam sa oplatí zrekapitulovať celý proces, veď pravdepodobne väčšina čitateľov o prvých krokoch ani nebola informovaná, alebo už na to zabudla.

Kostol na terajšej Rákócziho triede postavili evanjelickí Slováci v druhej polovici predminulého storočia. Slúžil v ňom napríklad evanjelický biskup Daniel Bachát a ženil sa tu okrem množstva iných aj Kálmán Mikszáth. Počas druhej svetovej vojny budova kostola bola značne poškodená, navyše aj počet slovenských evanjelických veriacich sa v dôsledku výmeny obyvateľstva zredukoval. Budovu dostala do správy maďarská evanjelická cirkev, ktorá ju potom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia predala štátu. Kostol desaťročia fungoval ako výstavná sieň Múzea dopravy, po zmene hospodársko-politického zriadenia bol sprivatizovaný.

Na dvore okolo kostola celé to obdobie, a aj dnes, v budove prvej slovenskej školy v Budapešti funguje slovenský evanjelický zbor, do čela ktorého sa roku 2002 dostal mladý, agilný farár Attila Spišák. Na základe jeho iniciatívy a návrhu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa nadhodila otázka prípadného navrátenia budovy do rúk slovenského evanjelického zboru, alebo CSSM. Vec sa dostala na úroveň tiež dodnes existujúcej Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre národnostné otázky. Návrh zo strany našej národnosti bol, aby objekt odkúpili a obnovili dve vlády, a po rekonštrukcii ho odovzdali Slovákom v Maďarsku na ciele kultúrno-náboženského centra.

Riešenie sa napokon nenašlo, hoci táto vec zotrvala medzi odporúčaniami zmiešanej komisie, vyše desať rokov sa nič nedialo. Až keď sa objavil inzerát, že súčasný vlastník budovy ju hodlá predať, to vzalo do rúk znovu vedenie CSSM. Trvalo ďalšie tri roky, kým sme sa teraz dostali tam, že kúpu budovy zafinancuje maďarská vláda, a potom, keď sa dostane do vlastníctva našej komunity, rekonštrukciu uhradia spolu obe vlády. Táto, zatiaľ ústna dohoda má symbolický význam, lebo dokazuje, že vlády Maďarska a Slovenskej republiky sú schopné spolupracovať v záujme podpory slovenskej národnosti v Maďarsku, kým, samozrejme, aj táto budova sama osebe, stále prezentuje niekdajšiu silu a početnosť slovenskej (evanjelickej) komunity v hlavnom meste Uhorska.

Takže teraz, keď vyšlo nariadenie vlády Maďarska č. 191/2020 o zabezpečení rámca na nákup objektu, historická epopeja budovy, stavanej Slovákmi pre Slovákov v Budapešti sa chýli ku koncu. Nebude to krátky, ani ľahký beh, ale verme, že obnovená budova kostola peštianskych evanjelických Slovákov, podľa zámeru jej staviteľov, naďalej bude slúžiť slovenskej komunite a v centre Budapešti bude zabezpečovať vhodnú infraštruktúru na vznik novej inštitúcie a na prácu našich už existujúcich kultúrnych zariadení.

Anton Paulik