luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

Mly12Konf-01 

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) usporiadal v Mlynkoch v dňoch 30. novembra a 1. decembra konferenciu, ktorej cieľom bolo zhodnotiť súčasnosť a načrtnúť perspektívy života slovenskej menšiny v Maďarsku, či spoločne hľadať odpovede na najpálčivejšie otázky.

Účastníci sa zhodli v tom, že treba pripraviť zoznam požiadaviek pre slovensko-maďarskú zmiešanú komisiu pre záležitosti menšín.

Konferencia sa začala vystúpením Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý zaspieval nielen hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia, ale aj niekoľko ľudových piesní pod taktovkou dirigentky Marty Pálmaiovej Pápayovej.

Konferenciu otvorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Podčiarkla potrebu dialógu medzi vládou a národnostnou samosprávou, samosprávou a občianskymi organizáciami, medzi občianskymi organizáciami navzájom, ako aj medzi vládami Maďarska a Slovenskej republiky. Základným mottom v rámci spomínanej spolupráce, ktorú akcentovala aj konferencia, by mali byť podľa R. Egyedovej Baránekovej dialóg, istota a nádej. Dialóg má dať zúčastneným pocit, že sú aktívnymi účastníkmi bytia, pocit, že sú dôležití ako občania, aj ako príslušníci menšiny. Chcú mať istotu, že sú partnermi pre jednu aj druhú republiku a chcú mať nádej, že slovenská menšina v Maďarsku prežije.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss vo svojom vystúpení vysoko ocenil prácu riaditeliek a pedagógov slovenských škôl, ktoré sa usilujú o to, aby sa potomkovia Slovákov naučili po slovensky. „Slovenská menšina je klenotom, ktorú si chceme uchovať ako obohatenie slovenského kultúrneho dedičstva,“ povedal P. Weiss, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že téma Slovákov v zahraničí je vážnou témou pre všetky slovenské vlády od vzniku samostatného Slovenska. V súčasnosti podľa jeho slov vznikla jedinečná príležitosť na Slovensku aj tým, že máme jednoliatu vládu, čím vzniká možnosť urobiť kvalitatívne zmeny v krajanskej agende. Podľa P. Weissa sa ukazuje potreba zásadných zmien v starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Vstupom do EÚ a voľným pohybom osôb totiž vznikli nové komunity v zahraničí, napr. vo Veľkej Británii. Vyzval zároveň k ukončeniu sporov medzi jednotlivými spolkami a organizáciami Slovákov v zahraničí.

Člen vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Kováč konštatoval, že kvalitatívne sa zlepšuje úroveň starostlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenským národnostným menšinám a krajanským komunitám v zahraničí. Informoval o zmenách, ktoré nastali ohľadne postavenia ÚSŽZ v štruktúre orgánov slovenskej štátnej správy. Podčiarkol, že agenda zahraničných Slovákov sa dostala do kompetencie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZV a EZ), čím sa zvýšila váha a postavenie tejto agendy v rámci celkovej štátnej politiky. Jedným z dôsledkov bude, že slovenské zastupiteľské úrady sa podstatne viac zapoja do plnenia úloh štátu v tejto oblasti. Informoval, že sa výhľadovo počíta s tým, že v rokoch 2013-2014 sa pripraví nová koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a v rokoch 2014 až 2015 by sa pripravila novela zákona prípadne i nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Záverom podčiarkol dôležitosť toho, že ÚSŽZ potrebuje poznať názory a skúsenosti krajanov a vyzval k užšej spolupráci pri výmene informácií.

 Mly12Konf-02

Zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik informoval o novom národnostnom zákone. Zdôraznil, že je nevyhnutné dobre poznať zákon, aby bolo možné ho aj náležite využívať. Novinkou je, že v centre pozornosti nie sú samosprávy, ale do popredia sa dostávajú jazykové práva a zákon spresňuje podmienky využívania kolektívnych práv. Definuje povinnosti štátu a samospráv voči národnostiam v obciach s podielom národnosti nad 20 %, ako aj práva národností s podielom nad 10 % obyvateľov. Kolektívne práva budú uplatňované voči národnostiam podľa nového sčítania obyvateľstva. Voľby národnostných samospráv sa môžu konať v obciach, kde sa k danej národnosti prihlási a kde sa na volebnú listinu tej-ktorej národnosti zapíše najmenej 30 osôb. Zákon spresňuje aj podmienky spolupráce miestnej samosprávy s národnostnou samosprávou. Dáva zároveň národnostiam možnosť prijať občianstvo inej krajiny. Ako pripomenul, volič sa pred parlamentnými voľbami musí rozhodnúť, či chce voliť ako národnostný volič alebo väčšinový obyvateľ (teda na celoštátne listiny politických strán). Na to, aby sa kandidát niektorej národnosti dostal do parlamentu, bude potrebných okolo 18 tisíc hlasov. Na to treba nájsť kompromis v osobe kandidáta (ktorého môžu navrhnúť iba celoštátne menšinové samosprávy) a vykonať propagáciu na celoštátnej úrovni.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik pripomenul dôležitosť starého národnostného zákona z roku 1993, ktorý umožnil vytvorenie kultúrnej autonómie pre národnosti žijúce v Maďarsku. Novoprijatý zákon podľa J. Fuzika nedáva reálnu šancu na parlamentné zastúpenie národnostných menšín. Namiesto dôležitého práva menšín na pripomienkovanie, v súčasnom zákonodarstve zohrávajú prvoradú úlohu individuálne návrhy parlamentných poslancov, čím pre menšiny nezostáva možnosť vyjadriť sa k dôležitým zákonom, ktoré sa ich týkajú. Nový zákon v oblasti školstva definuje, že štát preberá od 1. januára 2013 všetky školy vrátane národnostných. Pre národnostné školy to znamená, že budú „rozobrané“ - materské školy sa musia oddeliť od základných škôl. Zároveň už nebudú existovať osobitné normatívne podpory pre národnostné školy, čo môže viesť až k likvidácii národnostného školstva.

Na konferencii vystúpili aj zástupcovia dvoch ďalších národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku Joso Ostrogonac potvrdil tendenciu likvidácie materských škôl a osvetových stredísk zo strany štátnej moci. Výsledkom novej maďarskej legislatívy na mnohých miestach je rušenie výučby v jazykoch národností, čím školy šetria peniaze. V praxi dávajú rodičom na výber, či sa ich deti budú učiť anglický jazyk alebo jazyk národnosti.

 Mly12Konf-03

Riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti Pero Lastić uviedol, že štandardy ochrany menšín v Maďarsku sa často menia. Rozkvet bol v 90. rokoch. Niekdajší predseda Celoštátnej srbskej samosprávy konštatoval zhoršenie štandardov ochrany národnostných menšín za posledné roky v dôsledku nedávnych zákonných úprav na základe individuálnych poslaneckých návrhov. Podľa P. Lastića „musíme byť tolerantnejší navzájom, ústretovejší k sebe samým, spolupracovať, komunikovať, mať trpezlivosť, byť ráznejší a rozhodnejší. Nebudeme úspešní, keď budeme izolovaní.“

Otázkam novej legislatívy vo vzťahu k národnostiam sa venoval aj predseda Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický. Konštatoval, že legislatíva je podrobná ohľadne práv národností, ale má veľké nedostatky vo vzťahu k legislatívnym a organizačným garanciám uplatňovania týchto práv. Tieto nedostatky diskriminujú alebo môžu diskriminovať národnostné menšiny. M. Šipický podal rozbor nedostatkov legislatívy počnúc základným a národnostným zákonom až po volebný zákon. Tieto nedostatky sú kritizované tak Benátskou komisiou, ako aj domácimi autoritami. Podstata problému spočíva podľa neho v tom, že práva sú definované, ale nie je definovaná povinnosť štátu niečo zabezpečiť, nie je garantovaná ani minimálna finančná podpora národnostných menšín.

S prednáškou „Parlamentné zastúpenie našich národnostných menšín - Riešenie? - Ako pre koho?“ vystúpil člen Valného zhromaždenia CSSM Imrich Fuhl. „Našim národnostným menšinám aktuálne ponúknutý, presnejšie nanútený model nezaručuje plnoprávne zastúpenie,“ povedal. Vo svojom príhovore navrhol bojkotovať systém neprihlásením sa na voličské zoznamy.

Vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán hovoril o Novom školskom zákone a národnostnom školstve v Maďarsku. Podľa nedávno prijatého zákona školy, ktoré prevezme štát, musia svoje pedagogické programy odovzdať do 31. marca 2013 a nie do konca decembra, ako to bolo pôvodne. Koncom novembra prijali aj nové smernice, ktoré sa týkajú riadenia národnostných škôl a preto vyzval prítomných, aby sa v nasledujúcich dňoch informovali o týchto zmenách v štátnych vestníkoch. Ďalej upozornil prítomných učiteľov, že župné vládne úrady musia do 31. marca 2013 pripraviť plán rozvoja školstva, v ktorom by mali figurovať aj národnostné menšiny, ktoré by sa mali zúčastniť na vypracovaní rozvojových projektov.

Bývalá generálna tajomníčka ZSM Mária Jakabová Šingeľová vo svojej prednáške s názvom „Šťastnú cestu z tieňov k svetlu!“ sa zamerala na otázky identity, spolupráce a uznávania vzájomných národných hodnôt.

Mly12Konf-04 

V diskusii sa prihovorila aj riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Marloková Szabóová, ktorá s radosťou informovala prítomných o tom, že CSSM vyslovila svoj zámer prevziať túto inštitúciu. Zároveň zvestovala, že pôvodná funkcia školy, výchova detí slovenskej národnosti, sa vracia, a badať aj nárast počtu žiakov. Ako príklad uviedla, že oproti školskému roku 2009/2010 narástol počet žiakov ZŠ v tomto školskom roku o 25 percent a v gymnáziu o 45 percent.

Sociológ a publicista Jozef Schwarz hovoril o slovenskosti a jej premenách. Ako povedal, slovenčinu treba dostávať do života Slovákov v Maďarsku častejšími slovenskými aktivitami slovenských samospráv, ZSM a ďalších organizácii, ktoré by vytvárali slovenskému slovu prajné prostredie. Nemalo by dochádzať k takým situáciám, ako sa to stalo pred niekoľkými rokmi, že slovenská menšinová samospráva chcela rokovať v maďarskom jazyku.

Sociológ a prekladateľ Pavol Beňo vystúpil so svojimi postrehmi z oblasti pestovania kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku.

Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová sa podelila s prítomnými o svoje skúsenosti z vybudovania kultúrneho stánku na Dolnej zemi. Zároveň povedala, že do Mlynkov prišla aj preto, aby podala pilíšskym Slovákom priateľskú ruku. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová ju prijala.

Vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Mária Homišinová prezentovala výsledky výskumu o jazykovej komunikácii slovenskej mládeže v Maďarsku. Výskum sa uskutočnil na začiatku tohto storočia.

Na záver dvojdňovej konferencie sa R. Egyedová Baráneková poďakovala prítomným za aktívnu účasť. Informovala tiež o tom, že jednotlivé prednášky budú postupne uverejnené na webovej stránke ZSM a na portáli oslovma.hu a pripomenula, že na budúci rok oslavuje Zväz Slovákov v Maďarsku 65. výročie svojho založenia a plánujú znovu usporiadať konferenciu s názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

(ef)