luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Cena Za národnosti Jánovi Šutinskému

wSuti-01

V budove peštianskej Reduty sa 18. decembra uskutočnila slávnosť pri príležitosti odovzdávania najvyššieho štátneho vyznamenania príslušníkom národností v Maďarsku Za národnosti. Medzi desiatimi vyznamenanými bol v tomto roku dirigent, hudobný skladateľ, bývalý riaditeľ békeščabianskej slovenskej školy, popredný predstaviteľ hudobného života Békešskej Čaby Ján Šutinský. Vyznamenanie prevzali z rúk ministra ľudských zdrojov Zoltána Baloga.

Vyznamenanému prišli zablahoželať aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a predseda Parlamentného výboru pre národnosti, slovenský parlamentný hovorca Ján Fuzik, ako aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. V kultúrnom programe vystúpila Aliz Agódová, ktorá za hudobného sprievodu Balázsa Szokolayho Dongóa uviedla komlóšske slovenské ľudové piesne. Kultúrny program spestrili aj nemeckí a rómski folkloristi.

Vo svojom slávnostnom príhovore minister Z. Balog hovoril o tom, že ocenením chce maďarská vláda zdôrazniť význam a prínos tu žijúcich národností k spoločnej kultúre. Poznamenal aj význam toho, že dnes už národnosti majú svojich hovorcov v parlamente a jedine otázka národností zbližuje opozíciu a vládnu stranu. Pripomenul prístup bývalej predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej, vďaka ktorej sa vytvorilo Fórum národností v parlamente, keď tu ešte nemali vlastných hovorcov.

Po odovzdaní vyznamenaní sa prítomným prihovoril štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za konfesie, národnosti a spoločenskú sféru Miklós Soltész, podľa ktorého národnosti sú vyslancami nielen svojich národov, ale aj maďarského národa.

Ján Šutinský sa narodil v roku 1943 v Pitvaroši, kde mu učarovali slovenské ľudové piesne. V Segedíne získal diplom učiteľa hudobnej výchovy a spevu, prvé učiteľské roky strávil v Devecseri a potom v slovenskej škole v Čabe, kde od roku 1997 pôsobil ako jej riaditeľ. V slovenskej škole založil spevácky zbor a mandolínový súbor, medzitým ho poverili vedením Všeobecného robotníckeho speváckeho krúžku založeného v roku 1921.

Do slovenskej hudobnej kultúry v Maďarsku sa zapísal ako pedagóg, zbormajster, organista, zberateľ slovenských ľudových piesní, zakladateľ spevokolu a skladateľ. Blízky vzťah k slovenskej ľudovej hudbe prejavuje v tom, že svoju skladateľskú činnosť začal upravovaním slovenských ľudových piesní pre mandolíny, neskôr pre miešaný zbor, a spracoval ich aj pre flautu. V poslednej dobe upravuje slovenské a slovanské ľudové piesne pre koncertné dychovky z Békéšskej Čaby a Slovenského Komlóša. Bol zakladajúcim dirigentom Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, pre ktorý upravil aj pitvarošské slovenské ľudové piesne Lastovienka malá, ktoré vydali aj knižne.

Pochádza z mnohodetnej slovenskej dolnozemskej rodiny, všetci jeho súrodenci sú známi v slovenskom verejnom živote v Maďarsku a prišli mu aj zablahoželať pri príležitosti tejto významnej udalosti.

Jána Šutinského, z iniciatívy jeho žiačky, súčasnej učiteľky békeščabianskej školy Ildiky Očovskej navrhla na štátne vyznamenanie Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Vyznamenanie sa od roku 1995 udeľuje každý rok pri príležitosti Dňa menšín, ktorý vyhlásila maďarská vláda na počesť prijatia Deklarácie Organizácie Spojených národov o právach ľudí patriacich k národným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám na 18. decembra. Uznanie sa udeľuje osobám a organizáciám za vynikajúcu prácu vykonávanú v prospech domácich národných a etnických menšín vo verejnom živote, školstve, kultúre, cirkevnom živote, vede, masmédiách a na poli hospodárskej činnosti. V roku 2011 ocenenie premenovali na vyznamenanie Za národnosti.

(ef)

Foto: autorka