luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Slovenská gazdinka 2010 - Učiteľka - matka - žena - Slovenka...


Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v spolupráci s Veľvyslanectvom SR v Budapešti usporiadal v rezidencii veľvyslanectva v poradí 11. stretnutie žien slovenskej národnosti Slovenská gazdinka - alebo stretnutie Sloveniek so Slovenkou, spojené s výstavou tradičných koláčov. Na tohoročné podujatie pozvali organizátori predovšetkým učiteľky, keďže neformálne diskusné fórum bolo na tému Učiteľka - matka - žena - Slovenka...

Stretnutie, ktoré sa konalo 20. marca, poctili svojou účasťou manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová a šéfredaktorka časopisu Slovenka Mária Miková. Po vrúcnom zvítaní sa a po príhovoroch mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Petra Weissa, predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej a vzácnych hostí si účastníci mohli pozrieť bohato prestretý stôl so 43 súťažnými vzorkami a povzbudiť porotu na čele s pánom veľvyslancom do sladkej, ale náročnej práce.

Slovenské gazdinky si zatiaľ na neformálnej diskusii s manželkou prezidenta SR a predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vymenili názory na situáciu našich slovenských škôl. Zhodli sa v tom, že v záujme zefektívňovania výučby treba pokračovať v doterajších snahách zefektívňovania výučby napr. osvedčenými pobytmi v škole v prírode na Slovensku, zabezpečovaním názorných pomôcok zo SR, ale aj hľadať nové formy - za pomoci hosťujúcich učiteľov zintenzívniť slovenskú komunikáciu v materských školách.

Na Slovenskej gazdinke nemohla chýbať ani tradičná slovenská ľudová hudba. Tohto roku organizátori pozvali ženskú spevácku skupinu folklórneho súboru Detva, Kmotry z Detvy. Ženy a heligonkári vystúpili v prekrásnom detvianskom kroji a predniesli známe i menej známe slovenské ľudové piesne. Mali obrovský úspech.

Po zábave sa všetci presunuli do miestnosti, kde ich čakal obrovský hojne prestretý stôl s domácimi zákuskami, koláčmi, slaným pečivom, klobásami, šunkou a varenými vajíčkami. Tu predseda poroty vyhlásil výsledky. V kategórii koláčov na prvom mieste skončila s kapustníkmi Gizela Molnárová a druhé miesto obsadila Alžbeta Monoštoriová. V kategórii závinov prvú cenu získala Emeše Sokolová a druhá bola Mária Goljanová. V kategórii zákuskov na prvom mieste skončila Katarína Karová a na druhom Eva Mederiová.


Zvláštne ceny udelila porota pozostávajúca z mužov predovšetkým za estetický dojem, umeleckú hodnotu. Ako prvú vyhodnotili krásnu tortu vo forme čepca, ktorú pripravila Zuzana Vojteková. Prísnych mužov očaril pletený košík plný šunky, klobásy, vajec a s fľašou pálenky Márie Hladovej. Napokon ocenili aj niekoľko zákuskov, ktoré boli krásne i chutné zároveň. Upiekli ich Katarína Priškinová, Anna Crnečká, Estera Kissová, Margita Kollárová, Terézia Szőllősiová, Marta Marušiová a Alžbeta Monoštoriová. Po vyhlásení výsledkov sa prítomní mohli nielen kochať vo veľkonočných zákuskoch, ale ich aj ochutnať. Slovenská gazdinka - alebo stretnutie Sloveniek so Slovenkou - skončilo vo veselej nálade pri detvianskej hudbe a pri priateľských rozhovoroch.

Pred skončením veľkolepej akcie manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová, ktorá sa na podujatí zúčastnila už po štvrtýkrát, nám s uznaním povedala: - Vždy ma poteší bohatý stôl, ktorý tu vidím. Nádherné koláče vždy aj ochutnám a verím, že aj tento rok budú vynikajúce. Porota mala ťažkú úlohu, ale zvládla ju. Ja veľmi rada pečiem, takže to viem posúdiť. Manžel má veľmi rád, keď napečiem koláče a deti tiež, ale najradšej majú čokoládovú tortu, ktorá je na prvom mieste. Je to obyčajne narodeninová, alebo meninová torta. Veľmi rada pečiem makové a orechové záviny. Dosť často pečiem aj biskupský chlebíček, jablkové koláče a jablkový závin z lístkového cesta - povedala pani Gašparovičová. Na otázku, ako strávi Veľkú noc rodina Gašparovičovcov odpovedala, že celé roky trávili veľkonočné sviatky na chate, blízko Bratislavy. Tu sa nakoniec vyobliekali do detvianskych krojov a chodili po ich známych polievať. Vždy tam bolo veselo, veľa kriku a vody. Vtedy vždy pripravila veľkonočné koláče a jedlá, ako aj maľované vajíčka, ktoré nebudú chýbať ani teraz na ich sviatočnom stole.

(aszm)