luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Ľudové noviny č. 42 - 17. októbra 2013

V Bratislave sa streli predsedovia biskupských konferencií Európy

„Boh a štát: medzi laicitou a laicizmom“ bola téma stretnutia Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorej členovia sa od 3. do 6. októbra 2013 stretli na plenárnom zasadnutí v Bratislave na pozvanie miestneho arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského, predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Neverejné plenárne zasadanie sa uskutočnilo v priestoroch hotela Falkensteiner a viedol ho predseda CCEE kardinál Péter Erdő, predseda Konferencie biskupov Maďarska.

Tohtoročné plenárne zasadanie predsedov európskych biskupských konferencií sa uskutočnilo pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska.

Na stretnutí sa zúčastnil aj jeho tradičný hosť, prefekt Kongregácie pre biskupov, kardinál Marc Ouellet, pozorovateľ Svätej Stolice pri Rade Európy Mons. Aldo Giordano, ako aj početní odborníci a hostia zo Slovenska a Európy. Pripojili sa k nim generálny sekretár Rady biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) Mons. Wiliam Shomali, pomocný biskup latinského patriarchátu v Jeruzaleme Ignace Youssif III Younan, patriarcha sýrskej Antiochie a predstaviteľ biskupskej konferencie Kazachstanu.

Hlboké socio-ekonomicko-kultúrne zmeny, ku ktorým v súčasnosti dochádza, podkopávajú eticko-morálny rozmer ľudského konania a celej spoločnosti. Snažia sa nahradiť náboženstvo laicizmom, ktorý sa však akoby stával novým, štátnym náboženstvom - len s prívlastkom „moderné a demokratické“. Lenže štát a spoločnosť, ktoré sa nevedia otvoriť pre absolútno, sú odsúdené na upadnutie do praktického individualizmu, v ktorom sa túžba jednotlivca stáva normou, a to aj na úkor dobra druhých, či záujmu celého spoločenstva.

Človek hlboko v sebe nesie zakorenenú túžbu po absolútne. „Zdravej laicity“ - alebo pozitívnej laicity - sa Boha neobáva, a teda, i keď dodržuje princíp oddelenia štátu a náboženských inštitúcií, nebráni prítomnosti náboženstiev vo verejnej oblasti. V tomto zmysle nie sú pre ňu náboženstvo a Boh prekážkou, ale pomocou pre dosiahnutie dobra jednotlivca, i celej spoločnosti, - konštatoval generálny sekretár CCEE Duarte da Cunga.

Tému uviedla profesorka histórie Emília Hrabovec, ktorá mala za úlohu predstaviť výsledky výskumu uskutočneného v rámci jednotlivých biskupských konferencií. Zámerom tohto výskumu bolo zistiť, akým spôsobom je v európskych spoločnostiach aplikovaný princíp laicity v rámci rozličných oblastí: pri vyučovaní, v administratíve, v zdravotnej starostlivosti, či v politickom živote.

Európski predstavitelia Katolíckej cirkvi sa v Bratislave konfrontovali aj s inými výzvami spoločenského a duchovného života v súčasnej Európe: s témou evanjelizácie sekularizovaného sveta, otázkou výhrady vo svedomí a činnosťou Európskej únie a Rady Európy.

Súčasťou stretnutia boli liturgické slávenia pre širokú verejnosť. Vo štvrtok sa uskutočnili svätá omša s vešperami v Katedrále sv. Martina, predsedajúci bol kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, a modlitbová vigília za Svätú zem v Kostole sv. Jána z Mathy (Trojička) s predsedajúcim Mons. Villiamom Shomalim, pomocným biskupom latinského Jeruzelamského patriarchátu. V piatok slúžili ranné chvály v Kostole sv. Jána z Mathy. Predsedajúci bol Mons. Józef Michalik, predseda Poľskej biskupskej konferencie. V sobotu sa konali slávnostné vešpery v Katedrále sv. Martina s predsedajúcim kardinálom Angelom Bagnascom, predsedom Talianskej biskupskej konferencie. V nedeľu celebrovali slávnostnú svätú omšu v slovenskom a latinskom jazyku v Katedrále sv. Martina. Predsedajúci bol Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS, bratislavský arcibiskup, metropolita.

Účastníci stretnutia navštívili okrem Bratislavy aj starobylú Nitru.

Na otvorení rokovania biskupov sa zúčastnil aj premiér SR Robert Fico a delegácia biskupov sa v piatok stretla s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom.

Podľa TK KBS spr. vzs

Peštiansky perkelt Gregora Martin Papucseka
Čo si obliecť?

Môže vedenie univerzity predpísať, ako majú byť študenti oblečení? Samozrejme môže, ale nech potom ráta aj s patričnými reakciami, prípadne s posmešnými, ironickými až dehonestujúcimi... Študenti sú totiž hákliví na svoju nezávislosť. A keď ich rektor naštve, prídu na hodinu hoci aj nahí... Aby potom o tom referovali aj svetové médiá i s fotografiami, a teda sa svet dozvedel, že v malej stredoeurópskej krajine Maďarsko jestvuje mestečko Kaposvár, ktoré má dokonca univerzitu s „dress codom“, ktorý netoleruje príliš veľké výstrihy, príliš krátke sukne, príliš letné šľapky.

Učiteľka herectva na kaposvárskej univerzite Virág Csapóová vystihuje grotesknosť situácie, keď vykresľuje scénu na skúške: napríklad Rómeo a Júlia by mali sedieť v posteli nahí, ale namiesto toho sú v kostýmčeku a obleku. Čo, samozrejme, tiež môže mať svoje čaro.

Na maďarských internetových videách, v televíznych spravodajstvách je herečka Virág spolu so svojimi študentmi hviezdou až teraz. Najprv zožali úspech vo svete, liberálny Západ si v tejto kauze všimol oveľa skôr zdroj nekonečnej grotesky v súvislosti s chorobnou snahou umravňovať zvyky študentov. A tak protest Virágovej triedy z minulého týždňa sa objavil aj vo fotografickej podobe, dobre sa bavili až na Tajvane. Na čom? Celá trieda na čele s profesorkou herectva prišla do školy v kostýmoch a oblekoch a vyfotografovali sa. Potom sa vyzliekli a venovali sa učivu na hodine, sediac dokola na stoličkách takmer nahí, dievčatá len v nohavičkách, chlapci v trenírkach, pravda, najintímnejšie časti tela si zato zakrývali skriptami. Táto dvojkompozícia obletela svetové médiá. A až potom sa začala domáca tlač zaujímať, o čo vlastne ide. O protest. Proti nariadeniu pána rektora o tom, čo môžu a čo nemôžu mať oblečené študenti v škole. No a teraz sa bavia na tejto „dreskódovej“ afére všetci. Čo také hrozné sa pán rektor opovážil dať do toho predpísaného spôsobu oblečenia? A najmä: prečo? Tu je pár vyjadrení: Na skúškach sa neraz stalo, že dievčatá mali dosť hlboký výstrih... Podaktoré si obliekajú cicuškovské nohavice alebo príliš krátku minisukňu... Na skúškach bude povinné čierno-biele oblečenie... Krátke gate sú vylúčené, aj šľapky... Možno nosiť červenú sukienku, ktorá má tiež sexuálny náboj? Vôbec nerozumiem, čo je to prehnané používanie parfumu, prehnaná dekoltáž, príliš krátka sukňa či krikľavé šperky.

Zatiaľ je rozhorčenie študentov predčasné, pretože rektor síce nestiahol svoje nariadenie, ale ešte ani neurčil v centimetroch presné rozmery hĺbky výstrihu či dĺžky sukne, ani nevyznačil spôsob vyvedenia delikventa či delikventky z územia univerzity za porušenie predpisu. Táto nešťastná svetová reklama mu určite nerobí dobré meno, pretože akademická pôda býva zväčša ostrovom slobody. Aj tak, podstatu a pomery - možno nie iba na kaposvárskej univerzite - odhaľuje poslucháč výtvarného umenia tretieho ročníka: Nie dreskód je hlavný problém, pretože napríklad v miestnosti, kde modelujeme, premoká a opadáva strop. Na to by sme mali radšej upriamovať pozornosť...

Letecké dni v Budaörsi

Letisko v Budaörsi bolo koncom septembra už po štvrtýkrát dejiskom populárnych leteckých dní s názvom Legendy vo vzduchu 2013. Vstup na podujatie bol voľný a organizátori očakávali všetkých záujemcov od najmladších po najstarších. Návštevníkov čakal naozaj bohatý program. Prvý deň bol zasvätený legendám minulosti, v pokračovaní však nechýbali, samozrejme, ani súčasné najmodernejšie stroje, bezmotorové či akrobatické lietadlá. Z výšin pozdravili divákov také osobnosti ako majster sveta v akrobatickom lietaní Tamás Nádas, prvý a doposiaľ jediný maďarský kozmonaut Bertalan Farkas či držiteľ Guinnessovho rekordu, 68-ročný parašutista György Mészárovics. Na zemskom povrchu sa medzitým o dobrú náladu postarali rôzne rodinné programy, súťaže. Viac ako všetky slová hovoria tieto obrázky.

zp

Nadlakom znela slovenská ľudová pieseň

V Nadlaku sa koncom septembra, za prítomnosti vzácnych hostí a početného publika, uskutočnil 15. ročník prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... Festival, ktorý organizuje aradská odnož Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, patrí medzi obľúbené kultúrne podujatia Slovákov na Dolnej zemi.

Dôležitosť a popularitu podujatia potvrdila aj prítomnosť významných hostí: podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, veľvyslanca Slovenskej republiky v Rumunsku Jána Gábora, veľvyslanca Rumunska v Slovenskej republike Florina Vodiţău, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, predsedu Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku a poslanca rumunského parlamentu pre národnostné menšiny Adriána Miroslava Merku, predsedu správnej rady Neinvestičného fondu Slováci Slovákom Gustáva Krajčiho, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika a ďalších hostí zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Rumunska.

Tohto roku sa na festivale zúčastnili sólisti z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska. Každý účastník mal pripravené dve piesne, jednu pomalú a jednu rýchlu, obidve reprezentatívne pre lokalitu, ktorú predstavoval. Takisto bol každý sólista oblečený v ľudovom kroji svojho regiónu alebo svojej lokality. Sólistov sprevádzal festivalový orchester Sálašan pod vedením Jozefa Zifčáka ml. Moderovali Bianca Unc a Juraj Cigáň. Prítomní si mohli počas festivalu prezrieť aj výstavu fotografií - ukážok z ostatných piatich ročníkov prehliadky. V záverečnej časti programu vystúpili hudobník Michal Smetánka a folklórny súbor Podpoľanec z Detvy.

Prehliadka vlani dovŕšila 14. rok svojej existencie a dostala občiansky preukaz. Tohtoročná prehliadka, už pätnásta v poradí, bola podľa dávnych obyčají už súca na vydaj. Preto sa celý festival niesol v duchu svadby a svadobných obyčají. Súťažilo sa v troch vekových kategóriách: 6-12 rokov (8 účastníkov), 13-18 rokov (15 účastníkov) a nad 18 rokov (9 účastníkov). Vystupovalo 32 spevákov: 11 z Rumunska (štyria z Nadlaku a sedem z Bihorskej oblasti), 11 zo Srbska, 6 z Maďarska a 4 zo Srbska. Sólistov hodnotila odborná porota v nasledovnom zložení: Ján Šutinský (Maďarsko), Juraj Ferík (Srbsko), Kristína Jucanová (Rumunsko), Anna Medveďová (Srbsko) a Mária Peniaková (Rumunsko).

Všetci účastníci z prvej vekovej kategórie dostali dar od organizátorov: ďakovný list a vecný dar od Matice slovenskej v Srbsku. Prvé tri ceny v každej kategórii dostali aj dar podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej a dar veľvyslanca Slovenskej republiky v Rumunsku Jána Gábora.

Anna Rau-Lehotská, Nadlak

Cez Nadlak je...

Čabianskym dievčatám Daniele Kešjárovej a Virág Törökovej sa splnila túžba v Nadlaku: stali sa družičkami.

Žiačky Slovenského gymnázia a základnej školy sa zúčastnili na súťaži v sólo speve Cez Nadlak je... Názov prehliadky je zároveň i názvom ľudovej piesne, ktorej nápev Nadlačanov žijúcich všade vo svete volá domov každú jeseň. Od r. 2003 v Nadlaku súťažia domáci i zahraniční interpreti. Milovníci ľudovej hudby si na prehliadke môžu vypočuť slovenské ľudové piesne z oblastí, odkiaľ interpreti pochádzajú. Tematikou tohtoročného podujatia bola svadba. 32 spevákov, ktorí prišli na svadbu - čiže nominovali na súťaž - z piatich krajín, sa stali družbami a družičkami nevesty a mladoženícha. Okrem Čabäniek sa z Maďarska na nadlackej svadbe zúčastnili aj Tünde Vargová a Štefan Tóth z Pitvarošu a Melinda Žingorová s Nikolettou Žingorovou zo Slovenského Komlóšu. Nadlackú ceremóniu viedol zváč svadobnými rytmovačkami. Hostí pozdravila aj „matka“ Mária Katarína Hrkľová. Hral ľudový orchester Sálašan, ktorého zakladateľ a dirigent Jozef Zifčák počas svadby rozšíril o ďalších hudcov zo Slovenska a z Rumunska. Organizátori - Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku - zverbovali porotu tiež z viacerých krajín. Vedúci poroty ako kmeť, jej členky ako gardedámy sedeli v svadobnej sále Domu kultúry, sledovali produkcie mladých a riadne ich hodnotili. Potom nasledovala večera vo vyzdobenej sále hotela. Kuchári navarili hosťom nadlacké svadobné jedlá. Po hodovaní nasledovala tanečná zábava. Svadba trvala tri dni a tri noci.

Ildika Očovská

Jesenné radovánky v Novohrade

Obecná a Slovenská samospráva v Novohrade v spolupráci s miestnym folklórnym súborom Srdce Novohradu usporiadali v posledný septembrový víkend Jesenné radovánky.

Prvý deň sa niesol v znamení oberačiek a svadby. Krojovaný oberačkový sprievod pozostával z viac ako 400 ľudí, všetci boli oblečení do ľudového kroja, bez ohľadu na vek a pohlavie. Na čele sprievodu išli na koči nevesta a ženích a na druhom, podľa starého zvyku, richtár s richtárkou, po nich nasledovali jazdci a sprievod zakončili ostatní účastníci. Keďže ich bolo veľa, viacerí miestni podnikatelia pomáhali organizátorom v prevoze účastníkov sprievodu na nákladnom aute k oblastnému domu, kde ich už čakalo pohostenie, pozostávajúce z čerstvých, v peci upečených pagáčikov a domáceho červeného vína. Na dobrú náladu hrala dychová kapela z Vacova. Ľudia nesedeli dlho, rezké melódie ich prilákali do tanca. Pokračovali v ňom aj na plese, ktorý usporiadali v telocvični miestnej základnej školy.

Na druhý deň sa od rána varilo vo veľkých kotloch. Peter Villányi pripravil výborný obed v troch kotloch z baraniny a diviny a Anikó Keresztesová uvarila držkový guláš. Obyvatelia obce zas upiekli „lepníky“ s kačacími drobkami na tradičnej platni, čo sa veľmi rýchle minulo. Na tento deň zavolali organizátori aj folkloristov z okolitých obcí a výborný program pripravili aj obyvatelia z družobnej obce Novohradu Horných Turoviec. So slovenskými tancami sa predstavili Čúvárčania a najmladší členovia miestneho folklórneho súboru zaspievali slovenské a maďarské piesne a tance, dospelí tance z okolia rieky Rába a ostatní spievali prekrásne slovenské ľudové piesne. Bol to príjemne strávený víkend, počas ktorého si obyvatelia obce znovu zaspomínali na svojich slovenských predkov.

Tünde Debreceniová Králiková (ef)
predsedníčka Slovenskej samosprávy v obci Novohrad

Ľudový spevokol Orgován má 15 rokov

Život ľudových spevokolov v Békešskej Čabe sa obvykle začína založením klubu. Tak sa to stalo aj roku 1998, keď Hanka Buková založila Klub dôchodcov vo Viniciach. Ako každý Čabän, aj dôchodcovia vo Viniciach radi spievajú. Členovia klubu, len čo obnovili a získali budovu bývalej viničskej radnice, založili ľudový spevokol.

Viničskí speváci v začiatkoch spievali piesne, ktoré sa naučili ešte v detstve na chýrnych čabianskych slovenských svadbách a večierkoch. Spevokol Orgován neskôr pod vedením odborníčky Ildiky Očovskej sa začal učiť zabudnuté piesne zachované v zbierkach Karola Wenicha (1894), Jána Valašťána Dolinského (1910-20), Jána Sekerku (tridsiate roky 20. storočia) a Ondreja Krupu (od 60. rokov 20. storočia). Speváčky sa naučili aj obľúbené piesne starších Čabänov, ktorí spievali od roku 1977 v takzvanom slovenskom pávom krúžku, v prvom čabianskom ľudovom spevokole, pôsobiacom v rámci Čabianskeho slovenského klubu. Zbor Orgován tým vlastne prevzal štafetu od pávieho krúžku a pokračuje v jeho práci v zachovávaní a interpretovaní čabianskych slovenských ľudových piesní. Členky zboru sa prezývajú „Vincúrky” a v posledných rokoch sa zaoberajú aj obnovením čabianskych výročných zvykov. S veľkým úspechom predniesli vianočné vinše a piesne na rôznych podujatiach. Za túto produkciu dostali od poroty zlatú cenu na kvalifikačnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku. Obnovenie zvyku príchodu jari bola ťažšia úloha, lebo s vykonávaním toho obradu prestali Čabänia už na začiatku 20. storočia. Spevom pozdraviť gazdu a gazdinú na ich meniny bolo náročným zvykom medzi dolnozemskými Slovákmi. Čabianska spevácka skupina pestuje tento zvyk až dodnes. Len desať žien ešte hovorí nárečím čabianskych Slovákov, aj preto sú čabianske ľudové piesne v ich podaní autentické. Ťažkú úlohu mal zbor aj pri obnovení čabianskeho kroja, lebo Čabänia ho už na konci 19. storočia prestali nosiť.

V priebehu 15 rokov sa zbor snažil predstaviť kultúru svojich predkov na rôznych spoločenských podujatiach mesta, s cieľom udržať v pamäti Čabänov slovenskú kultúru. Ženy vystúpili so slovenskými piesňami v rôznych kluboch a domoch dôchodcov, ale spievali aj v škôlkach a školách. Často spievajú aj na pamätných slávnostiach známych osobností, naposledy na pamiatku Ondreja Áchima. Skupina má styky aj so Slovákmi na Slovensku (v Komárne, Nových Zámkoch, Nitre a okolí) a v Rumunsku (Nadlak, Derna). Spolu s Čabianskou organizáciou Slovákov ženy so svojimi piesňami pochodili nielen Slovensko, ale aj Srbsko, Česko, Rumunsko a Francúzsko.

Skupina dosiahla vysokú úroveň na poli zachovávania tradícií. Dokazujú to „zlaté škovránky”, ocenenia udelené spevokolu Orgován v rokoch 2004, 2008, 2010 a 2012 na celoštátnych kvalifikačných súťažiach slovenských ľudových spevokolov. Kvalitnú prácu ľudového speváckeho zboru uznala aj Slovenská samospráva mesta v r. 2008 udelením plakety Za slovenskú kultúru Békešskej Čaby.

Pri príležitosti 15-ročného jubilea spevokolu Spoločenský dom vo Viniciach a Čabianska organizácia Slovákov 21. septembra usporiadali Stretnutie ľudových spevokolov. Na stretnutie boli pozvaní aj bývalí členovia skupiny, či známe osobnosti, ktoré pomáhali založiť spevokol: referentka národnostných vecí samosprávy mesta na dôchodku a členka Spolku ochranárov mesta v Békešskej Čabe Helena Somogyiová, vedúca Čabianskeho slovenského klubu Alžbeta Ančinová a zakladateľka a predsedníčka Klubu dôchodcov vo Viniciach, zakladajúca členka spevokolu Orgován Hanka Buková. V mene Čabianskej organizácie Slovákov pozdravila prítomných a poďakovala zboru za spoločnú prácu Hajnalka Krajčovičová, pracovníčka Domu slovenskej kultúry.

V programe jubilujúceho spevokolu účinkovala vedúca zboru na citare a husliach a na harmonike Valéria Bihariová, kým Pavol Záhorszky sprevádzal „bručákom.“ Spevom pozdravili oslávencov spevácke zbory Čabianska ružička, Čabiansky páv, Nezábudka (Nefelejcs) z Békešskej Čaby a Borouka z Telekgerendášu, i Virág Töröková, Daniela Kešjárová a Benedek Petrovzski, žiaci čabianskej slovenskej školy. Po vystúpeniach pozvaných spevokolov nasledoval spoločný obed s tortou.

Ildika Očovská

290 rokov dedičstva našich predkov
Spomienkové slávnosti v Poľnom Berinčoku

Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku a miestna slovenská samospráva usporiadala začiatkom októbra pri príležitosti 290. výročia opätovného osídlenia mesta trojdňové podujatie. V meste Poľný Berinčok už takmer tri storočia žijú spolu v harmónií slovenskí, nemeckí a maďarskí obyvatelia. Organizátori pripravili pre hostí a miestnych obyvateľov bohatý program, ktorým si pripomenuli zakladateľov mesta a vyjadrili im svoju vďačnosť a úctu. Tento víkendový program bol záverečnou slávnosťou pamätného roka, ktorý sa niesol v znamení hesla 290 rokov dedičstva našich predkov.

Počas týchto troch slnečných októbrových dní Poľný Berinčok bol dejiskom rôznych akcií, napríklad sadenia pamätného stromu, umiestnenia tabule s menami miestnej slovenskej organizácie a národnostnej samosprávy. Prezentovali aj novú knihu - zbierku receptov miestnych sladkých i slaných dobrôt a špecialít.

Otvorili aj dve výstavy, výstavu bábik v slovenských ľudových krojoch spojenú so živou prezentáciou krojov v múzejnej zbierke, a historik Mihály Kőrösi otvoril výstavu fotografií o berinských Slovákoch v aule osvetového strediska Somu Orlaiho Petricsa. Na slávnostnom otvorení sa okrem miestnych obyvateľov a hostí z okolitých, Slovákmi obývaných obcí zúčastnili aj partneri z Kollárova zo Slovenska. V mene Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku a Slovenskej národnostnej samosprávy pozdravila prítomných predsedníčka miestnej organizácie Slovákov Júlia Borgulová a vyzvala všetkých, aby spoločne zaspievali hymnickú pieseň Daj Boh šťastia. Starosta mesta István Siklós sa poďakoval za aktívnu prácu miestnej slovenskej komunite a hovoril o hodnote trojakého národnostného bytia. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy im zaželal ďalšiu úspešnú prácu jej predseda Ján Fuzik. Učiteľka slovenčiny a maďarčiny, etnografka a doktorka literárnych vied Zuzana Plesovszká Nováková vystúpila s prednáškou Naše dedičstvo. Hovorila o štatistických údajoch z nedávneho sčítania obyvateľstva a o miere integrácie, ktorá zasahuje aj do života našej komunity. Náš jazyk sa pomaly stráca, a ak to bude pokračovať v tejto miere, o niekoľko storočí úplne zmizne - ako aj väčšina ostatných malých jazykov. Podľa vedcov majú najväčšiu šancu a budúcnosť na prežitie tie jazyky, ktoré sú potrebné pri preklade počítačových programov. Ďalej hovorila o príčinách jazykovej zraniteľnosti, ako sú kultúrna podriadenosť, diskriminácia, asimilácia, medzery v prijímaní jazykových práv, či jazykové vzdelávanie na školách. Aby náš jazyk, naša komunita prežili aj napriek týmto neprajným okolnostiam, je potrebné, aby sme presvedčili deti, že materinský jazyk je hodnota a nie prekážajúci faktor. Aj spoločnosť ovplyvňuje našu voľbu: vyberáme si ten jazyk, ktorý má väčšiu prestíž. „Je naša spoločná zodpovednosť, aby sme zachránili naše hodnoty a odovzdali ich ďalej,“ ukončila svoje vystúpenie Z. Plesovszká.

Po uvítacích slovách a príhovoroch patrilo javisko škôlkarom z miestnej slovenskej národnostnej materskej školy Nezábudka. Deti zaspievali slovenské piesne pod vedením učiteliek a odovzdali svoje maľby miestnym slovenským organizáciám, a tak im vyjadrili poďakovanie za aktívnu a namáhavú prácu. Po nich vystúpili žiaci miestnej umeleckej školy s dolnozemskými tancami. Členovia pávieho krúžku v Poľnom Berinčoku zaspievali slovenské ľudové piesne, na citare ich sprevádzala Ildika Očovská a Anna Kešjárová. Predstavil sa aj mandolínový orchester Tremolo zo Slovenského Komlóša. Po krátkej prestávke pozdravila všetkých prítomných aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Zareagovala na najčastejšie výčitky na adresu Slovákov žijúcich v Maďarsku: slabé národnostné povedomie, nikto nehovorí dokonale po slovensky, problémy v školstve, mladšie generácie už nehovoria po slovensky. Podľa jej slov to nie je dôležité, a vôbec nie to, aby sa deti naučili gramaticky dobre hovoriť po slovensky, ale aby cítili, že patria k tejto národnosti, aby mali radi Slovensko a slovenský jazyk a ľudí, ktorí ich k tomuto jazyku vedú. A keď má človek niečo rád, tak to bude chcieť aj robiť, lebo nič sa nasilu prikázať nedá. „Tristo rokov tu žijú Slováci, tristo rokov hovoria po slovensky, spievajú, tancujú, a cítia, kam patria. To je veľká vec, a preto si títo ľudia zaslúžia najväčšiu úctu i najúprimnejšiu vďaku,“ vyjadrila svoj vzťah k tu žijúcim Slovákom predsedníčka ZSM.

V nasledujúcom programe vystúpilo duo z folklórneho súboru z Malého Kereša v prekrásnom kroji a zaspievalo slovenské piesne. Všetkých prítomných potešili aj ďalšie súbory: ľudový spevokol Orgován z Békešskej Čaby, páví krúžok Borouka z Telekgerendášu a folklórny súbor Horenka z Kétšoproňu. Na záver slávnosti všetci znova zaspievali neoficiálnu hymnu Slovákov v Maďarsku. Milovníci organovej hudby sa presunuli na koncert v slovenskom evanjelickom kostole, na organe hral Károly Kalocsay. Podujatie vyvrcholilo slovenským večierkom so živou hudbou v sále tržnice.

Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili aj riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi s manželkou a predseda Únie Slovákov v Maďarsku František Zelman.

Andrea Kiss

Slávnostné výročie v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Prahe

Evanjelická cirkev ausgburgského vyznania v Českej republike oslávila 20. výročie od svojho znovuobnovenia. Pri príležitosti tohto výročia usporiadali slávnosti s podporou mestskej časti Praha 1, Lutherovej spoločnosti a Lutherovej akadémie.

Oslavy sa začali v chráme svätého Michala v Novom meste slávnostným organovým koncertom. V krásnom programe si prítomní vypočuli diela od J. S. Bacha, G. F. Händela, A. Vivaldiho, A. Dvořáka a J. Brahmsa. Bol to vynikajúci začiatok týchto osláv. Na druhý deň sa konala konferencia Lutherovej spoločnosti vo veľkej posluchárni Evanjelickej teologickej fakulty. Po privítaní a pobožnosti sa začali prednášky. Medzi zaujímavé patrili prednášky profesora Dr. Karla Swarza, ktorý je cirkevným historikom, s názvom Lutheranizmus v českých zemiach v 19. storočí, ďalej prednáška Mgr. Jiřího Justa, Th. D., taktiež cirkevného historika, s názvom Vyznanie Augustany v Čechách a na Morave pred Bielou Horou a obnovenie ich cirkevnej organizácie v neskoršej dobe. Rovnako sem môžeme zaradiť prednášku Mgr. Lubomíra Batka, Ph. D., ktorý je systematickým teológom a dekanom Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Fenomén nekonfesijnosti a sekularizmu ako výzva pre cirkev, a na záver Alberta Collvera, Ph. D., ktorý je systematickým teológom pod názvom Vízia pre lutheránske cirkvi v strednej Európe. Všetky teologické prednášky mali vysokú úroveň a poukázali na dôležitosť misijnej služby v našich spoločenstvách a v cirkvi.

V sobotu popoludní bol pri kostole svätého Michala predaj výrobkov klientov Diakonie, ďalej výtvarné dielne pre deti, komentovaná prehliadka chrámu, hudobné vystúpenie Speváckeho cirkevného zboru v Prahe a komentovaná prehliadka stálej výstavy o biblii. Tento deň sa pre účastníkov skončil pri kostole na záhradnej slávnosti.

Oslavy Slovenského cirkevného zboru v Prahe vyvrcholili v nedeľu slávnostnými službami Božími, spojenými s prenosom Českého rozhlasu. Kázal Mgr. Marián Cop, superintendent ECAV v Českej republike. Vo svojej kázni zdôraznil milosť a vernosť nášho Pána Ježiša Krista. Po kázni bohoslužba pokračovala spoveďou a večerou Pánovou. Potom nasledovalo vystúpenie detí a mládeže Slovenského cirkevného zboru a pozdravy hostí. Medzi nimi aj pozdrav v mene Slovenského cirkevného zboru v Budapešti. Vo svojom pozdrave som vyjadrila radosť z toho, že máme už dlhé roky bratsko-sesterské kontakty, spája nás fakt, že Ján Kollár, ktorý má v tomto roku 220. výročie svojho narodenia, pôsobil v Pešti 30 rokov a v Prahe je pochovaný. Ale - čo je dôležitejšie - spája nás láska Kristova a vďaka tomu máme už dlhé roky partnerské kontakty. Na výročie Jána Kollára sme už viackrát spoločne zorganizovali konferencie. Služby Božie sa skončili požehnaním a podaním rúk bratov a sestier.

Oslavy Slovenského cirkevného zboru sa skončili slávnostným obedom.

Hilda Gulácsiová Fabuľová

Rétšág opäť ožil folklórom

Jesenné obdobie je späté najmä s oberačkovými slávnosťami a festivalmi. Slovenská národnostná samospráva v Rétšágu, s finančnou podporou miestneho Mestského úradu a Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku, usporiadala v poslednú septembrovú sobotu svoj XI. Slovenský národnostný deň. V rámci neho odovzdali aj cenu Za našu národnosť.

Počasie bolo príjemné, ba teplé, akurát stvorené na hudobno-tanečný festival. Skúsená organizátorka Silvia Glücková Salgaiová však nič nenechala na náhodu, poznajúc nevyspytateľnosť jesenného počasia galaprogram premiestnila do miestneho kultúrneho domu.

Slovenský národnostný deň sa začal krojovým sprievodom. Každá skupina niesla tabuľku, ktorá označovala obec alebo mesto, odkiaľ prišla. Cestou po uzatvorenej hlavnej ceste súbory spievali slovenské ľudovky a kývali, klaňali sa zvedavým okoloidúcim. Po sprievode sa všetci zišli v divadelnej sále obnoveného kultúrneho domu, kde ich milo privítala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Rétšágu a držiteľka ceny Pro Urbe Silvia Glücková Salgaiová a starosta mesta Rétšág Zoltán Mezőfi. Starosta vo svojom príhovore zdôraznil, že napriek malému počtu Slovákov miestna národnostná samospráva urobila a urobí všetko pre zachovanie miestnej Slovače.

Po príhovoroch nasledovala vyše dvojhodinová hudobno-tanečná haravara s medzinárodnou účasťou. Ako prvá (aj ako posledná) vystúpila folklórna skupina Praslica zo slovenských Kozároviec. Za 48 rokov svojej činnosti má za sebou viac ako 500 vystúpení na najvýznamnejších festivaloch či súťažiach doma i v zahraničí a je držiteľkou významných ocenení. Súbor čerpá námety zo zvykov, tancov a piesní zo svojho okolia.

Vystúpili aj mladé speváčky Laura a Vanesa Glückové z Mlynkov, ktoré sú už piaty rok stálymi účastníčkami maďarských a slovenských festivalov. V tomto roku chystajú svoju prvú CD platňu, ktorá bude obsahovať novohradské a najmä pilíšske piesne. Dievčatá očarili divákov svojím famóznym vystúpením, za ktoré si vyslúžili ovácie.

V medzičasoch účinkovali členovia 35-ročného národnostného folklórneho súboru Pilíš, ktorí obecenstvu predstavili okrem autentickej pilíšskej aj slovenskú spevnú a tanečnú ľudovú kultúru. V nasledujúcich blokoch účinkovali aj folklórny súbor Börzsöny z Nagyoroszi a miestny tanečný súbor „Zúgófa“.

Tohtoročné ocenenie Za našu národnosť získal dôchodcovský manželský pár Judita a Ján Tóthovci za viacročnú prácu vynaloženú na zachovanie miestnej Slovače. Hodnotné darčeky pripravil ľudový umelec - keramik z Mlynkov Csaba Kóczián.

Podujatie bolo organizačne zvládnuté na výbornú, súbory boli kvalitné, postarali sa o vynikajúcu náladu. Veríme, že po osemnástich rokoch sa opäť podarí dostať slovenčinu do školy, ale aj tomu, že plánovaný XII. Slovenský národnostný deň priláka viac zvedavcov. Pre dnešného, ustarosteného človeka môže takéto podujatie poslúžiť ako liek pre telesnú a duševnú očistu.

Atila Rusnák

Veselá slovenská materská škola v Slovenskom Komlóši

Od 1. septembra 2013 prevzala Slovenskú dvojjazyčnú základnú školu a materskú školu v Slovenskom Komlóši pod svoje ochranné krídla CSSM. Materská škola na Orechovej ulici, ako jedna z troch škôlok v Slovenskom Komlóši, sa stala súčasťou slovenskej školy. Navštevuje ju 72 detí, ktoré sú zadelené do troch skupín.

V prvej skupine Slniečko je 26 najmenších detí, o ktoré sa starajú učiteľky Zuzana Farkašová Šutová a Marika Maligová Czichanová. Druhá skupina Kuriatka má 21 detí s učiteľkami Katarínou Paulíkovou Moravszkou a Agnešou Farkašovou Šántovou. S treťou najstaršou skupinou Motýlik s 25 deťmi sa zaoberajú Anna Silvášiová a Alžbeta Molnárová Dénešová.

Činnosť v materskej škole sa začína už od šiestej ráno, končí o piatej popoludní. Je veľmi rôznorodá, avšak prvoradou činnosťou detí je hra. Rodičia privedú svoje ratolesti ráno, najprv sa zhromažďujú v jednej triede a až neskôr si ich preberú učiteľky do svojich skupín. Keď sa trochu pohrajú, idú postupne na raňajky. Potom majú zamestnania, každý deň iné. Učia sa slovenské a maďarské básničky, pesničky, chodia na vychádzky, cvičia, kreslia a pod. Tento rok do ich činnosti pribudol aj ľudový tanec s hudbou pod vedením skúsenej pedagogičky na dôchodku Anny Račkovej Ištvánovej a mladého tanečníka-asistenta Milana Krčméryho. Na harmonike ich sprevádza učiteľ Gábor Krčméry. Ďalšou novinkou je vyučovanie anglického jazyka hravou formou, ktoré vedie Eva Keresztúrszka Proházková. Po absolvovaní dopoludňajšieho zamestnania na všetkých čaká obed a po ňom sladký popoludňajší spánok. Keď deti vstanú, hrajú sa, olovrantujú alebo za pekného počasia idú na dvor. Potom už len čakajú na rodičov.

V tomto školskom roku 2013/2014 sú rodičia veľmi spokojní s prácou učiteliek, ktoré sa snažia, aby sa deti v škôlke cítili čo najlepšie. Potvrdila to už v septembri aj riaditeľka materskej školy Katarína Paulíková Moravszká a zdôraznila, že deti chodia do škôlky veľmi rady. Privítali by, keby sa v blízkej budúcnosti zrekonštruovalo sociálne zariadenie škôlky a preliezačky na dvore.

Ľubomíra Rollová

Spomienky v jeseni života
Prezentácia knihy Alexandra Szokolayho

V Slovenskom regionálnom kultúrnom stredisku v Slovenskom Komlóši sa 3. októbra 2013 uskutočnila prezentácia novej publikácie Spomienky v jeseni života od Alexandra Szokolayho. Túto malú brožúrku, ktorá je výňatkom z Pamätí autora, vydala Čabianska organizácia Slovákov. Je akousi bilanciou dlhej životnej cesty rodáka zo Slovenského Komlóša, z povestného komlóšskeho učiteľského rodu.

Podpredseda CSSM František Zelman privítal v zasadacej miestnosti všetkých prítomných, zvlášť milých hostí: riaditeľku Slovenského domu v Békešskej Čabe Annu Ištvánovú a predsedu Kruhu Komlóšanov v Budapešti Pavla Beňa. Hostia sa ujali slova, najprv Anna Istvánová podala informáciu o vydanej knižke, potom sa rozhovorila o tom, že je veľmi dôležité poznať históriu Slovákov v Maďarsku a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa zachovala aj pre ďalšie generácie. Pavol Beňo, dobrý priateľ Alexandra Szokolayho, povedal, že si vysoko váži autora knihy, obdivuje ho, že aj vo veku 85 rokov je stále aktívny vo svojom vedeckom odbore. Žije v Bratislave. Je autorom viac ako 300 vedeckých a odborných publikácií, zborníkov v oblasti potravinárstva. Je aj nositeľom mnohých vyznamenaní. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov nemohol medzi nás prísť. Ale vráťme sa ku knižke, ktorá poskytuje obraz života Slovákov v Slovenskom Komlóši pred druhou svetovou vojnou. Zachytáva autorovo detstvo, študentské roky, rodinnú ságu, ale spomína aj na život miestnej inteligencie, remeselníkov, zámožných sedliakov. Ale nebudeme prezrádzať. Ak som vás oslovila, prečítajte si ju, má len 32 strán.

Po odznení príspevkov sa ešte dlho debatovalo o tom, ako to bolo kedysi na Komlóši. Veď súčasní Komlóšania dobre poznajú svoju históriu a záleží len na nich, ako ju budú šíriť medzi mladšou generáciou.

Ľubomíra Rollová

Deň tardošských Slovákov - Tradičná tardošská svadba

Tradičnú tardošskú svadbu sme organizovali v tomto roku po štvrtý raz. 14. septembra od skorého rána bolo v Spoločenskom dome v kuchyni a v kultúrnom dome Červený mramor rušno. Pilné „kuchárky” pripravovali svadobnú večeru (slepačiu polievku, plnené mäso so zemiakmi a dusenú kapustu). Do kultúrneho domu prinášali ženy domáce koláče, chlapi pálenku.

Bohatý program sa konal na obecnom úrade. V preplnenej sobášnej sále sedeli jubilujúce manželské páry, ktoré oslavovali v tomto roku okrúhle výročie (5. 10. 15... 50. rokov) uzavretia manželského zväzku. Svadobníkov na námestí pred úradom vítala miestna dychovka. Po „znovuuzavretí manželstva” a pekných slovách starostu Bélu Csabána sa prítomní presunuli na nádvorie úradu, kde nasledovalo odhalenie a posvätenie z dreva vyrezávaného spomienkového stĺpa, ktorý symbolizuje spolupatričnosť dvoch priateľských družobných obcí. Stĺp je darom drevorezbárov z družobnej obce Tvrdošovce (Slovensko), ktorí v lete strávili týždeň v Tardoši.

Milým prekvapením pre Tardošanov bol dar, ktorý priniesli hostia zo Slovenska - strom, ktorého koruna vyvrcholí v srdci. Na jednej strane je slovenský výrez: „Môj rodný kraj, najkrajší zo všetkých,” na druhej strane môžeme čítať maďarský nápis: „Ez a föld a hazám, itt élt az anyám, itt tanított nótaszóra édes jó apám.” Dary dvojjazyčne požehnal V. d. p. Ladislav Kiss-Malý z Dorogu.

Počasie nám, žiaľ, neprialo, takže ďalší program pokračoval nie na dvore Pamiatkového domu, ale v kultúrnej miestnosti Spoločenského domu. V dvojjazyčnom kultúrnom programe vystúpili miestni školáci a spevácky zbor Gerecse, ktorí predviedli svadobné piesne-zvyky-vinše.

Pred odchodom do kostola sa „prvý družba” Michal Imeli lúčil s nevestou a ženíchom vinšom:

Vinš pri zásnubách

Vítajťe u nás,
Vi starí svatové
Čo sťe si žádali,
Tu máťe.
Od pocťivej panni,
Od Kováč Anni.
Ručňík hadvábní,
Prsťen zlatí,
Rozmarín zelení

A vi starí svatové,
Za uši sa škrábťe,
A mladej ňevesti
Na pó ťela dajťe.
Od hlavi až po pati,
Na sobáš črevice,
Za sto za paďesát pengő.
Neh žijú! Éljenek!

Po programe a „vypýtaní nevesty” svadobný sprievod išiel do kostola na slovensko-maďarskú omšu, hrala miestna dychovka. Omšu celebrovali slovenský farár Ladislav Kiss-Malý z Dorogu a miestny farár Zoltán Szabó.

Ďalší program bol v kultúrnom dome, kde podľa dávnych zvykov nasledovala svadobná večera.

Zábavu otvorili jubilujúce páry tancom Vydala mamička...Text piesne spievali členovia speváckeho zboru Gerecse v sprievode dychovky. Jubilujúcim párom odovzdali pamätné listy, na ktorých bola z ľavej strany pôvodná svadobná fotografia manželského páru - a z pravej strany fotografia urobená pri tejto príležitosti.

Potom nasledovala zábava, ktorá trvala do skorého rána.

Anna Crnečková - Veronika Árendášová

Hostia z Otrokovíc vo Vacove

Vacov má živé kontakty so spriatelenými mestami z blízkeho i ďalekého okolia. Sú to Jäärvenpee - Fínsko, Donausingen - Nemecko, Odorheiu Secuiesc (Székelyudvarhely) - Rumunsko, Givatayim - Izrael, Dubnica nad Váhom a Šahy - Slovensko, Tjačev- Ukrajina, Sariyer - Turecko.

Záujemcovia o folklór z Vacova sa stretávajú každoročne v Dubnici nad Váhom na folklórnom festivale. Okrem toho spolupracujú s miestnou väznicou a klubom dôchodcov, s dvoma základnými školami a ďalšími občianskymi organizáciami. Zamestnanci mestského úradu oboch strán sa tiež pravidelne stretávajú.

Dubnica má spriatelené mesto v Čechách - presnejšie na Morave. Sú to Otrokovice v západnej časti Zlínskeho kraja, ležiace na rozhraní troch regiónov: Valašska, Slovácka a Hanej. V povahe obyvateľov sa tak mieša hanácka rozvážnosť s valašskou pracovitosťou a slováckym temperamentom.

Mesto Otrokovice je moderným priemyselným sídlom, jeho rozvoj sa začal v tridsiatych rokoch 20. storočia výstavbou Baťových závodov (výroba topánok). V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa otvorili aj nové gumárne. Otrokovice majú 19 tisíc obyvateľov, sú šiestym najväčším mestom Zlínskeho kraja, sú centrom mikroregiónu, ktorý zahŕňa obce s celkovým počtom 35 tisíc obyvateľov. Svojou polohou, cestami a železničnou traťou sú Otrokovice vstupnou bránou do Zlínskeho kraja.

Toto mesto vzbudilo pozornosť starostu mesta Vacov Attilu Fördősa, keď sa stretol v Dubnici nad Váhom so starostom Otrokovíc s Jaroslavom Budekom. Rozhodli sa, že rozšíria spoluprácu aj s Vacovom.

Ako najlepšie spoznať jeden druhého? Pomocou kultúry. V októbri minulého roku vystúpil vo Vacove spevokol z Otrokovíc. Na jarnom umeleckom festivale sa predstavil fotoklub Beseda. V rámci Vacovských jesenných týždňov umenia pripravili v galérii Átrium výstavu pod názvom Porozumenie. Predstavujú sa tu Karel Blažek, Pavel Kohut, Ladislav Nováček, Vlado Litvin. Na jej vernisáži sa zúčastnili Jolana Jermelková-Shejbalová, David Medek, Jiří Parma, Emil Sláma. Výstavu slávnostne otvorili starosta Attila Fördős a poslanec a riaditeľ gymnázia z Otrokovíc Ivo Kramár. Výstava je prístupná verejnosti do 22. októbra.

Počas svojho pobytu si hostia pozreli pamätihodnosti Vacova a mali celodenný výlet do Ostrihomu a Vyšehradu.

Večer bol koncert v divadelnej sále pri príležitosti 20. výročia založenia Lions Clubu. Hral vacovský symfonický orchester pod taktovkou dirigenta Pála Farkasa, s klaviristom Bélom Szakcsim Lakatosom, laureátom Kossuthovej ceny.

Na organizácii podujatia sa podieľali predseda slovenskej samosprávy Július Alt a podpredsedníčka Mária Menczerová.

Pevne veríme, že na budúci rok podpíšeme oficiálnu spoluprácu medzi mestami Vacov a Otrokovice.

Mária Menczerová