V roku 2009 sme si pripomenuli 140. výročie smrti a v roku 2011 pripadne dvesto rokov od narodenia zanieteného národného buditeľa, včelára a ovocinára Juraja Holčeka. Narodil sa 5. apríla 1811 v Budmericiach v mlynárskej rodine. Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostolec.

Slovenské osídlenie Peštianskej stolice zaznamenalo v prvých desaťročiach 18. storočia nebývalé rozmery. Polyhistor Matej Bel v Notítiách Peštianskej stolice vyzdvihuje usilovnosť a plodnosť usadených Slovákov a uvádza, že sa tam rozmnožujú ako včelie roje. Neskôr historik A. Petrov uverejnil, že v roku 1773 sa zo 181 osád uvádzaných v Peštianskej stolici, slovenské osídlenie nachádza v 63 osadách, čo predstavovalo viac ako tretinu obcí.

V roku 1989, niekoľko mesiacov pred zmenou spoločenského zriadenia, sa skupinke príslušníkov slovenskej tvorivej inteligencie v Maďarsku v dovtedy nevídanej miere podarilo obrátiť pozornosť domácej a zahraničnej verejnosti na problémy našej Slovače.

Štúdie skúmajúce situáciu národných menšín zdôrazňujú, že menšina v dôsledku dlhotrvajúcich a stále intenzívnejších kontaktov sa čoraz väčšmi prispôsobuje k okolitej inej jazykovej a kultúrnej pospolitosti. Tento jav badať aj v prípade slovenského etnika, ktoré zohralo významnú úlohu v osídlení Níreďházy. Je treba konštatovať, že popri jazyku majú v živote etnika dôležitú úlohu aj tradície, zvyky a povery, ktoré často prežívajú jazykové zmeny.