Všetci dobre vieme: spolu s našim materinským jazykom, či skôr materinským jazykom našich predkov, nám pomaly, ale o to istejšie vymiera takmer všetko, čo s ním súvisí.

Oprávnene by sme mohli oplakávať aj tie naše nie tak dávno ešte aspoň prevažne slovenské svadby. Obyvatelia podpilíšskeho Čívu sa však namiesto márneho plaču rozhodli oživiť svoje svadobné zvyky. Slovenská samospráva v Číve spolu s Čívskym ženským speváckym zborom 26. júna usporiadali „Čívske veselí“. Tradičné svadobné zvyky šikovne oživili na obradoch pred Obecným múzeom (nevestin dom), na Ulici mieru č. 26 (dom ženícha), v kostole a napokon v kultúrnom dome.

Prvá časť svadby bola verejná, no a tej druhej, svadobnej hostiny, sa zúčastnili pozvaní hostia a tí, ktorí si vopred zakúpili vstupenky. Organizátori ich vopred prosili, aby na svadbu prišli podľa možnosti v ľudovom kroji a tak sa poriadne vyparádil, kto len mohol. O vynikajúcu náladu sa postarali najmä starší družba Belo Šalik s mladším družbom Viktorom Kostkom po boku, no a verešvárska kapela Die Spatzen s kompletným slovenským programom.

Zato hlavnými aktérmi inscenovanej svadby zostali predsa len nevesta Viera Komjáthiová z novohradského Veňarcu a čívsky mládenec - ženích Martin Hubaček. Naši čitatelia ich môžu poznať ako členov Slovenského folklórneho súboru Lipa v Budapešti, no a snáď bez bulvárneho podtónu môžeme prezradiť, že veru táto úloha im zrejme aj preto tak „pasovala“, lebo už roky sú spolu a duševne sú už pripravení na svoju ozajstnú svadbu.

- Ako sa vám podarilo tak dokonale zrekonštruovať niekdajšiu slovenskú svadbu? - spýtali sme sa organizátorov a miestnej osvetárky Kataríny Čapuchovej, od ktorej sme sa dozvedeli, že to vôbec nebola jednoduchá robota. Základ scenára pripravili podľa magnetofónovej nahrávky vedúcej pávieho krúžku Rozálie Keleczovej s tetkou Markou Nagyovou. Ten potom dopĺňali, dlho sa radili, aby ani na ten najdrobnejší prvok svadby, na rôzne rekvizity - napríklad na deravú naberačku - nezabudli. Osobitne nás teší, že pritom nezabudli ani na jazyk, akože ten v úvode príspevku spomínaný: náš pôvodný...

I. Fuhl