„V Maďarsku žije trinásť rôznych národností. Nájdu sa medzi nimi menšie i väčšie, niektoré majú viac ako stotisíc príslušníkov a niektoré iba okolo tisíc. Sú také, ktoré tu žijú stáročia, a sú aj také, ktoré iba pár desaťročí.

Niektoré žijú koncentrovane, ďalšie v diaspóre. Väčšina si zachováva svoje zvyky, niektoré k tomu treba podnecovať. (...) V Maďarsku väčšina ľudí dobre vie: pokojne sa môžu obrátiť na svojich spoluobčanov. Rozdiely nemôžu byť také veľké, aby ich nepreklenuli podaním ruky. Treba si iba všímať toho druhého, otvoriť sa pred ním, nadviazať styky. Inej cesty niet. Všetko iné prináša iba problémy.

Toto je, takpovediac, evidentné. Z času na čas však neuškodí pripomenúť si aj to, čo je zrejmé a keď treba, zamyslieť sa nad tým a znovu sformulovať myšlienky, posúdiť možnosti Tieto možnosti hľadal Mihály Borsos, ktorý precestoval viac než sedemnásťtisíc kilometrov a na päťdesiatich šiestich dejiskách spoznal stovky ľudí, ktorí hľadajú priateľstvo toho druhého. O nich a o ich živote, dedine, meste, zvykoch, remeslách, tancoch a obradoch, urobil desaťtisíce fotografií...“

Citát pochádza z predslovu knihy „Viacerými jazykmi v jednej krajine“. Fotograf Maďarskej národnej galérie niekoľkokrát navštívil Čemer a podujatia tamojšieho Slovenského domu. Takto sa mohlo stať, že v reprezentatívnej publikácii zastupuje domácu Slovač práve Čemer.

(br)