Školský rok 2009/2010 sa v početných našich výchovno-vzdelávacích inštitúciách niesol v znamení osláv 60. výročia ich vzniku. Neoslavovali však iba základné školy a naše dve gymnáziá. Katedra slovenského jazyka a literatúry v Segedíne, ktorá v súčasnosti spolu s rumunskou a nemeckou katedrou tvorí Národnostný inštitút Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity si pripomenula toto vzácne jubileum na intímnej oslave.

Katedra na Labutej ulici

Na slávnosti, kde si účastníci zároveň pripomenuli aj šesťdesiate výročie založenia katedry rumunského jazyka a literatúry, prítomných privítala vedúca Národnostného inštitútu Katarína Maruzsová Šebová. Ako uviedla, katedra začala svoju činnosť v roku 1949 na Vysokej škole pedagogickej Jánosa Apáczaiho Csereho a do Segedína sa presťahovala až v roku 1955. Rečníčka, ktorá stojí na čele katedry slovenského jazyka a literatúry od roku 1992, vo svojom prejave vyzdvihla predovšetkým zásluhy zakladateľa katedry Ladislava Sziklayho, ako aj ďalších vysokoškolských profesorov, ktorí stáli na čele, resp. tu pracovali v uplynulých desaťročiach. Táto školská ustanovizeň Slovákov v Maďarsku, kde pôsobili významní predstavitelia slovenskej inteligencie ako aj hosťujúci profesori zo Slovenska, vychovala celý rad takých učiteľov, slovenčinárov v aprobácii s nejakým iným predmetom, ktorí dodnes pôsobia na školách, a to rovnako na dvojjazyčných, ako aj na tých, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Pritom väčšina vychovávateľov internátov dvojjazyčných škôl získala diplom tiež na tejto katedre. Za šesťdesiat rokov z katedry, na ktorej vždy vládla kolegiálna a priateľská atmosféra, sa stala dielňa výchovy slovenskej národnostnej inteligencie a vzbudila záujem početných príslušníkov mladej generácie o slovenský jazyk a literatúru, - vyzdvihla vedúca inštitútu a dodala, že okrúhle výročie je dobrou príležitosťou na to, aby sa spravila určitá bilancia, keď okrem úspechov a dobrých výsledkov možno zrátať aj chyby a vyvodiť ponaučenia z minulosti pre súčasnosť. Pripomenula, že spolupráca a spolužitie s pracovníkmi a poslucháčmi katedry rumunského jazyka a literatúry boli vždy príkladné, o čom svedčia nielen priateľstvá a lásky, ale aj miešané manželstvá príslušníkov dvoch minorít v Maďarsku, bývalých študentov týchto katedier.

Prodekan Pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity Sergej Tóth okrem osobných spomienok na spoločné zážitky s pracovníkmi a študentmi národnostných katedier vyzdvihol, že v dobe, keď vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom neprevládajú múdre a analyzujúce diškurzy, ale skôr prejavy, ktoré opäť zdôrazňujú rozličnosti dvoch národov, je snáď ešte dôležitejšie prízvukovať tú funkciu katedry, ktorú zohráva v živote a v komunikačnej sieti jedného väčšieho kolektívu. V súčasnosti, keď badať v spoločnosti čoraz väčšiu nedôveru, medziľudské vzťahy stavané na spoločných hodnotách znamenajú obrovský kapitál pre societu.

Výročnú publikáciu s názvom Katedra na Labutej ulici, ktorú pod vedením vedúcej katedry zostavili pedagógovia Tünde Tušková, Juraj Briškár a spolupracovníčka katedry Ildika Kopasová Sinčoková, predstavil obecenstvu lektor maďarskej časti zbierky, emeritný profesor Imre Békési. Vyzdvihol, že okrem osobných spomienok bývalých pedagógov a študentov katedry významná je predovšetkým úvodná štúdia vedúcej katedry z oblasti histórie školstva a vedecko-výskumnej činnosti, ktorá detailne rozoberá uplynulé desaťročia existencie segedínskej dielne. Zároveň pripomenul, že zostavenie pamätnej publikácie, do ktorého boli zapojení formou prekladov aj súčasní poslucháči, motivovalo aj usporiadanie samotnej spomienkovej slávnosti.

Jubilantom zagratuloval v mene delegácie Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kolíne (Česká republika) rektor Ján Liďák, ktorý vyslovil radosť zo spolupráce so segedínskou katedrou, ktorá u nich prebieha v rámci Centra pre ľudské práva a radikalizmus a je zameraná na výskum národnostnej problematiky.

Na oslave, ktorú poctil svojou prítomnosťou aj hosťujúci profesor Karol Wlachovský, dostali priestor aj bývalí študenti. Niekdajší poslucháč katedry slovenského jazyka a literatúry, dnes jej externý lektor, muzeológ Štefan Tóth, sa s úctou zmienil o svojich bývalých profesoroch, najmä o ich ľudskom prístupe k študentom.

Po slávnostnom zasadnutí, ktoré spestrili ukážky zo slovenskej a rumunskej vážnej hudby a z ľudovej slovesnosti, Národnostný inštitút pripravil pre hostí slávnostnú recepciu.

(csl)