Ľudový umelec Štefan Rozkoš mal iba tri roky, keď sa jeho rodičia s piatimi deťmi presťahovali zo Slovenského Komlóša na Slovensko. Rodina sa najskôr usadila v Kráľovom Brode. Roku 1964 si kúpili rodinný dom v Matúškove, kde žila väčšina presťahovaných komlóšskych rodín.

Štefan Rozkoš sa vyučil za stolára a začal pracovať v nábytkárskom podniku v Galante. Popri práci sa po roku 1964 v rámci ľudovej tvorivosti začal zaoberať zhotovovaním intarzií. Viackrát dostal ocenenia a diplomy za vynikajúcu technickú úroveň svojich diel. V roku 1981 začal pracovať v Okresnom vlastivednom múzeu v Galante, kde sa zdokonalil v reštaurátorskej práci a navyše si osvojil aj nové techniky a získal cit a vzťah k historicky cenným predmetom. V múzeu odpracoval 17 rokov a teraz sa už plne venuje ľudovému umeniu. Ako zručný remeselník si sám zhotovil viaceré prístroje, náčinia a náradie na umelecké spracovanie dreva. Napríklad sústruh, na ktorom vyrába drevené hračky, hlavolamy, rúčky na biče, paličku na med a podobné predmety. Popri sústruhu má brúsku, vŕtačku, zariadenie na pletenie lana, a to všetko na nožný pohon.

So sústruhom cestuje na ukážky ľudových remesiel nielen po Slovensku, ale aj do zahraničia. Svoje umenie takto predstavil v Rakúsku, Maďarku, Nemecku, Česku a naposledy v Slovinsku, kde sa v mestečku Lendava predstavil na festivale ako jediný Slovák. Okrem výroby drevenej bižutérie a hlavolamov návštevníci často obdivujú aj jeho umelecké drotárstvo a pletenie bičov. S vlastnoručne zhotoveným bičom dokáže plieskať a strihať papier alebo konár, a to 5 cm od prsta. S ukážkami jeho ľudového umenia sa majú možnosť zoznamovať aj deti v detských táboroch alebo návštevníci festivalov a výročných jarmokov, kde si môžu ľudové remeslo aj vyskúšať. Štefan Rozkoš patrí na Slovensku medzi málo ľudových umelcov, ktorí dokážu z dreva vyrobiť až 12 hlavolamov a je jediný, kto vyrába drevenú bižutériu a gombíky. V šľapajach otca pokračuje aj jeho syn, u ktorého, na rozdiel od otca, je matériou pre tvorbu železo, venuje sa umeleckému kováčstvu.

Ján Jančovic