Známa operná speváčka Júlia Kukelyová sa narodila roku 1953 v Šámšonháze. Vyše tridsať rokov je členkou Maďarskej štátnej opery, stvárnila množstvo úloh v dielach svetoznámych skladateľov, akými sú Offenbach, Verdi, Puccini, Strauss, Erkel alebo Wagner.

Po ukončení strednej hudobnej školy v Šalgótarjáne absolvovala Hudobnú univerzitu Franza Liszta v Budapešti. Roku 1975 vynikla na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Roku 1981 sa zúčastnila aj na Medzinárodnej speváckej súťaži Pavarottiho vo Philadelphii. Od roku 1978 je členkou Opery. Koncertovala v Paríži, Frankfurte, Bregenzi, Aténach, Wiesbadene, Berlíne, Prahe a Helsinkách. Je laureátkou Ceny Franza Liszta a Ceny Juraja Meliša, roku 2007 jej udelili Rytiersky kríž záslužného rádu Maďarskej republiky.

„Vrátiť sa ku koreňom je vždy akousi misou,“ odvetila na našu otázku J. Kukelyová po tom, ako vystúpila v oficiálnej časti osláv Dňa Slovákov v Maďarsku v Lucine. „Veľa ľudí pristúpilo ku mne, aby mi poďakovali, ale ja si myslím, že som dostala oveľa viac od týchto momentov, dostala som pocity zo svojho detstva. Hoci moji rodičia žili v Budapešti, na volanie mojej starej mamy sa moja matka vrátila do Šámšonházu rodiť, lebo sa obávala toho, že jej dieťa vymenia v nemocnici za druhé. Tak som sa narodila v tejto novohradskej obci, kde som sa viackrát vrátila aj počas detských rokov na rodinné oslavy,“ povedala operná speváčka. Dodnes si rada spomína aj na ľudové piesne, ktoré odzneli počas týchto hostín, alebo na iných dedinských oslavách a ktoré spievali Šámšonházania bez ohľadu na to, či boli slovenské alebo maďarské. Repertoár ľudových piesní bol veľký, neraz zrátali aj 90 piesní počas takejto „spevavej udalosti“. „Keď spievam ľudové piesne alebo spracované ľudové piesne, svet tých starých melódií sa presťahuje do môjho vnútra,“ dodala.

Slovenčinu neovláda aktívne, ale jej pasívna slovná zásoba je bohatá, ako hovorí, porozumie, ak sa ju niečo spýtajú, alebo ak je reč o jednoduchších témach, avšak sama, nakoľko sa neučila po slovensky, sa neodváži prehovoriť. „Môj otec študoval v Budapešti na univerzite a potom sa tam aj usadili. Slovenčina do konca života mojich rodičov bola ich tajnou rečou, v ktorej hovorili o tých veciach, o ktorých ja som nemusela vedieť,“ prezradila nám J. Kukelyová.

K slovenským koreňom sa ale viaže jej iniciatíva založiť Nadáciu za Šámšonház, za ktorú uskutočnila charitatívny koncert v miestnom kostole začiatkom 90. rokov. Práve založením tejto nadácie je možné datovať aj vznik Slovenských dní v Šámšonháze, najväčšieho podujatia Slovače tejto malebnej dedinky. Tohto roku začiatkom augusta ho usporiadajú po 16. raz.

Za svoju najobľúbenejšiu rolu považuje Salome z Traviaty a jej obľúbený skladateľ je Richard Wagner. „Jeho Parsifal - a to málokto vie - kompletne spracúva evanjelickú bohoslužbu s večerou Pánovo,“ povedala J. Kukelyová, ktorá je presbyterkou jedného budapeštianskeho evanjelického zboru.

„Tohoročné stretnutie mladých evanjelikov Veterná ružica sa uskutoční v Sarvaši, v rodisku Juraja Meliša. Práve preto sme sa rozhodli s niekoľkými laureátmi ceny, ktorú on založil, že vystúpime. Napokon sa nám nepodarilo zorganizovať toto vystúpenie, čo mi je nesmierne ľúto. Nevzdávam sa však, rada by som vystúpila v evanjelickom kostole v Békešskej Čabe, ktorý je veľmi známy,“ dodala na okraj svojich plánov do budúcnosti.

Eva Patayová Fábiánová