Vlani boli cieľom sarvašských žiakov Rysy (2 503 m. n. m.). Na túto náročnú túru potrebovali dva dni, jednu noc strávili na chate pod Rysmi. Získali nezabudnuteľné zážitky. S akými zážitkami sa vrátili z tohoročného výletu vo Vysokých Tatrách?

Zamkovského chata (1 475 m. n. m.)

Piataci Tibor Terheš a Bálint Bertók: - Prvýkrát sme vo Vysokých Tatrách. Pozemnou lanovkou sme sa vyviezli zo Starého Smokovca na Hrebienok. Cesta k vodopádom bola zaujímavá. Vodopády Studeného potoka nás očarili. Ja som ešte nikdy také nevidel, - povedal Bálint. - Na chate sme sa osviežili Mne sa páčil aj medveď vyrezaný z dreva, - dodal Tibor.

Zakopané - Poľsko

Žiačky piatej a šiestej triedy: - Boli sme zvedavé hlavne na hranice, na ktorých sa muselo niekedy dlho čakať. Ešte sme nikdy neboli v Poľsku. Pani riaditeľka nás upozornila na úsek hraníc a vtipne poznamenala: Pripravte si cestovné pasy…

- Zakopané je veľmi pekné mesto, plné tržníc a stánkov. Škoda, že sme nemohli ísť na Gubalowku, lebo bolo veľmi zamračené, chladno a miestami pršalo. Nevideli by sme nič, preto sme sa rozhodli prechádzať sa po meste. Práve bola svadba, okolo nás prechádzal koč s nevestou a ženíchom, ktorý ťahali pekné biele kone s krásnou výzdobou. Veľmi sa nám to páčilo. Navštívili sme aj pekný kostol v strede mesta. Kúpili sme si chutné syry a darčeky pre blízkych.

Bystré sedlo (2 314 m. n. m.)

Pri vodopáde Skok sme sa rozdelili na dve skupiny. Kevin Pigniczki so zanietením rozprával: - Teta Zlatka nám povedala, že túra bude ťažšia ako vlani na Rysy. Trocha som sa aj bál, no bol som zvedavý hlavne na časť, kde budú reťaze. Už pri prechádzaní okolo Plesa nad Skokom som videl snehové jazyky a prudké stúpanie. Po prekonaní prvej časti zabezpečenej reťazami som sa poriadne spotil, no ťažšie sme mali ešte pred sebou. Priatelia z Popradu pani Slavka Macuráková s manželom a synom Jarinkom nám spolu s tetou Zlatkou pomáhali na náročnejších miestach. Nebál som sa, vedel som, že sme všetci v dobrých rukách, veď aj vlani podnikla náročný výstup skoro tá istá skupinka. Pohľad na Capie pleso ma očaril, takú nádheru som ešte nikdy nevidel.

Edina Zimová: - Som veľmi šťastná, že som sa rozhodla ísť na veľký výstup. Môžem povedať, že som na seba hrdá, veď zdolať takúto náročnú túru nebolo jednoduché. Na niektorých miestach som si myslela, že to nezvládnem. No stálo to za to. Neviem, či budem mať ešte niekedy možnosť dostať sa na takéto obdivuhodné miesta. Šliapať osem hodín s malými prestávkami pre netrénovaného človeka nebola jednoduchá vec. Pri prechádzaní snehových jazykov som sa veľmi šmýkala, no bol to super pocit v júni chodiť po snehu. Veľmi som sa prekvapila, keď kúsok pred nami prebehol svišť. Bol veľmi milý, ale chudáčik iste sa nás zľakol a skryl sa pod skalami.

Skalnaté pleso

Žiaci piatej, šiestej a siedmej triedy: - Boli sme veľmi sklamaní, keď sme po príchode lanovkou zistili, že okrem Skalnatého plesa nevidíme nič. Mali sme naplánované Lomnické sedlo, lebo vlani sme nemali čas všetci sa tam dostať. Po hodine čakania sa trocha vyčasilo a chceli sme ísť kúpiť lístky na sedačkovú lanovku. Našťastie pri pokladni stálo veľa ľudí a keď prišiel rad na nás, zistili sme, že počasie sa ešte viac zhoršilo, nemalo by zmysel mrznúť na lanovke a nič nevidieť. Pani učiteľky nám povedali, že namiesto toho budeme mať možnosť v Tatranskej Lomnici vyskúšať jazdu na boboch a quade. My, chalani, sme si to chválili, bolo to super.

Belianska jaskyňa

Dievčatá aj chlapci: - Nikdy sme si nemysleli, že na Slovenskú je 12 jaskýň. Desať je kvapľových a dve sú ľadové. Pred vchodom sme si obliekli kabáty, lebo prehliadka jaskyne trvala 70 minút. Pri prechádzaní niektorých častí nás sprevádzala krásna hudba. Na mieste, ktoré nazývajú hudobná sála, sme si aj zaspievali. Akustika bola senzačná. Farba vápencov sa menila od bielej cez žltú a hnedú až po červenú. Tvary znázorňovali od slonieho ucha až po trpaslíkov.

Základná škola v Tatranskej Lomnici

Privítala nás pani riaditeľka. Po prehliadke základnej školy sme na dvore, kde bol umelý trávnik, zohrali priateľské futbalové zápasy. Po zápase sme navštívili expozíciu TANAPU. Hodinku sme si pozerali makety Vysokých Tatier. Zaujímavé boli rastliny a jednotlivé druhy stromov. Výstava sa nám veľmi páčila. Ubytovanie a stravovanie sme mali v Škole 1. mája, kde sa o nás staral pán riaditeľ Ján Poracký. Splnil nám každé naše prianie.

Táborák

Zoznámili sme sa aj so žiakmi z Mlynkov, ktorí boli tiež ubytovaní v tejto škole. Mali však iný program, ale po večeri sme sa mohli spoločne zabávať.

Posledný deň večer patril táborovému ohňu. Opekali sme si špekáčiky, slaninu a klobásy. Pri ohni sme si rozprávali najnovšie zážitky. Dohodli sme sa, že ak sa nám to podarí, stretneme sa opäť o rok. Poďakovanie patrí CSS, vedeniu školy ale aj každému, kto sa pričinil o to, aby sme jeden týždeň mohli stráviť vo Vysokých Tatrách.

Zlatica Lišková