V Maďarsku je kampaň stále, pretože po parlamentných voľbách nasledujú začiatkom októbra, čiže o chvíľu, komunálne. Očakáva sa valec jednej strany, avšak...

Avšak túto nevídanú národnú jednotu a spoluprácu sa chystá nahlodať, ba čo viac, už nahlodáva istý psík. Jeho hlavným znamením je, že má dva chvosty. Ide o recesistickú Maďarskú stranu dvojchvostého psa, ktorá v minulosti na seba neraz upozornila špeciálnymi akciami. Napríklad pred rokom zorganizovala demonštráciu za: nič a proti: ničomu... Teraz sa chystá na najväčší kúsok vo svojej 5-ročnej histórii: ide do boja o post primátora v Segedíne i Budapešti.

Nie tak dávno získali Reykjavík islandskí recesisti na čele s televíznym zabávačom Jónom Gnarrom, ktorý už aj sedí v primátorskom kresle. Nemám správy o tom, či ho už prešiel humor, len dúfam, že nie. Podobné nádeje mám v súvislosti s maďarskou - povedal by som - bratskou stranou dvojchvostého psa. Jej šéf, Gergely Kovács z juhovýchodnej metropoly - Segedína - totiž s najväčšou vážnosťou presviedča maďarské médiá, že on kandiduje vo svojom rodnom meste a postavia kandidáta aj do boja o post budapeštianskeho primátora.

Ono s tou vážnosťou pozor, lebo taký - ako Maďari hovoria - drevený ksicht nemá nikto, ako tento môj menovec. Slovom: vyvoláva zdanie serióznosti, keď hovorí o tom, že reykjavíkskych kolegov považujú za svoj vzor. Je to niečo podobné, ako keď slovenskí hasiči za socializmu vyhlásili za svoj vzor sovietskych požiarnikov... Neodbáčajme však, lebo s totalitou teda dvojchvostý pes nemá spoločné vôbec nič. Stále som však na rozpakoch, lebo, predstavte si, dôraz chcú teraz klásť na hospodársky program. Preboha! - zvolávam v prvom pohnutí, no potom si spomeniem na uplynulých dvadsať rokov, keď krajinu riadili akože odborníci, a hľa, ako to dopadlo. Takže amatéri nemôžu spôsobiť väčšie škody. Najmä, keď aj oni sľubujú zníženie, ba čo viac: zrušenie daní. A ešte niečo: večný život, ktorý by v prípade potreby ešte aj predĺžili. A nezamestnanosť? Chybne ju liečili doteraz všetci, pretože chceli nezamestnanosť znižovať, pričom by bolo oveľa lepšie, keby pracovať nikto nemusel.

Za menšie Maďarsko - Odpojme zbytočné prihraničné župy!

To sú však programové body celoštátneho významu, momentálne sa strana sústreďuje na hlavné problémy dvoch veľkých miest. V Segedíne, kde bude kandidovať samotný predseda, sa deti nemajú v zime kde sánkovať, preto pri rieke Tisa postavia obrovský kopec, a to tak, že nakopia všetky smeti z mesta a prikryjú zeminou. Segedín by sa mal stať kľúčovo stanicou medziplanetárnej dopravy, okrem iného s reštauráciu s maďarskými špecialitami, aby americkí kozmonauti, ktorí sa tu zastavia, odchádzali s dobrými dojmami.

A v Budapešti? Na slávny „körút”, čiže Veľký okružný bulvár by pustili Dunaj, ako to plánovali otcovia mesta na konci 19.storočia. Budínčania a Pešťania by boli zrejme nesmierne vďační. Preto, lebo by tu nikdy viac už nebola dopravná zápcha. Na konkrétnom programe sa ešte pracuje, ďalšie body sa dozvieme neskôr. Ja by som chcel rozhodne pripomenúť jednu z najpamätnejších plagátov a hesiel strany dvojchvostého psa: v mapke dnešného Maďarska nakreslená mapa Uhorska, alebo ako to hovorievajú podaktorí amatérski historici: veľkého Maďarska. Čiže toto veľké je menšie ako malé, čo vyjadruje aj text: Za menšie Maďarsko. A podheslo: Odpojme zbytočné prihraničné župy!

Mimoriadne populárna bola požiadavka, aby točili pivo v každej maďarskej krčme zadarmo. A o tom, že na podobnú recesiu je maďarská spoločnosť otvorená, svedčí podľa mňa najviac vlaňajšia masová demonštrácia v Budapešti. Žiadali na nej - nič. Úspech bol zaručený, cieľ demonštrácie - čiže nič - dosiahli totálne. Trocha ma títo parodisti politiky potom zarazili, keď vyslovili ľútosť nad tým, že v žiadnych voľbách v Maďarsku nemôžu kandidovať zvieratá. Ale ani to nemysleli vážne, pretože „zveri”, viete aké, sú hojne aj v politike...

Momentálne sa teším na sériu vtipných slovných hračiek, ktoré avizujú do komunálnych volieb dvojchvostí aktivisti. Ich fenomenálne a najmä provokatívne nálepky už neraz zaplavili rôzne maďarské mestá, v Pécsi-Päťkostolí ich chceli aj zažalovať, lebo ich zobrali vážne. No a teraz, keď oznámili kandidatúru v Budapešti a Segedíne? Na internetových fórach sa ozýva protitábor, ktorý sa domnieva, že nejde o žarty, a zhadzuje túto stranu ako protimaďarskú, rozvracačskú, kozmopolitnú silu, ktorá si nectí národné a štátne záujmy Maďarska. Už-už strácam nádej, že - s prepáčením - „sranda” zvíťazí, keď na inom fóre naďabím na samé pozitívne ozveny, dokonca je tam plno nápadov na rozšírenie volebného programu. Mne sa najviac páčil návrh, aby Balaton presunuli bližšie k Budapešti.

Besti Flokkurin - tento názov islandských „vtipálkov” sa už svet naučil. Je načase sa zoznamovať aj s maďarskou verziou. Tu je: Magyar Kétfarkú Kutya Párt. Možno ste z toho rozumeli „kutya”, a to z „lájtošnej” nadávky „aztakutyafáját” - znamená niečo ako „do psieho dreva”, čo zmysel nemá.

A čo má zmysel? Dvojchvostí nepovažujú za najdôležitejšie víťazstvo. Ani porážku. Ale iba samotnú kampaň! Nuž, takéto psie časy by mohli byť vítané. A už aj mám jeden návrh na predvolebnú výzvu: „Predchádzajúci mocipáni klamali a podvádzali štyri roky - dajte šancu aj nám!”

Gregor Martin Papucsek (SRo)