V poslednej dobe morálne ničotní, znalosťami histórie nepoškvrnení, alebo len jednostranne učení trpaslíci spustili svoje ničím nepodložené, neodôvodnené, nevkusné ohováračky, typu „Slovenskú hymnu spievajú na nápev maďarskej ľudovej piesne...“, ba dokonca aj takto: „Slovenskú hymnu ukradli Maďarom?”, a veru našli by sme to vyskloňované vo všetkých možných i nemožných pádoch. Že kde? Nuž napr. aj na maďarskom portáli Bumm.sk.

Alebo na „Blog Archiv”-e pod názvom: „Magyaroktól lopták a szlovák himnuszt?” V množstve zlomyseľných a osočujúcich hlasov však nájdeme aj jeden triezvy, tiež maďarský, ktorý potvrdí skutočnosť, že: „V poslednej dobe na veľmi mnohých miestach sa rozšíril istý link, ktorého úlohou je dokázať, že slovenská hymna je prepisom istej maďarskej ľudovej piesne.” Tento hlas však poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že totiž nie všetci naši spoluobčania maďarskej národnosti sú voči nám takto nevľúdne naladení. On o tomto ošemetnom jave píše takto:

- Pod určitú úroveň sa síce neoplatí klesnúť, ale tento prípad je výnimkou. Nech sa každý dozvie, aká osožná vec je použiť čarovný webový prostriedok zvaný google.com. Napokon by ani nebolo dobré, keby táto volovina ako dajaká mestská legenda ostala vo vedomí maďarskej spoločnosti. Tá často hlásaná teória je postavená na skutočnosti, že Béla Bartók r. 1908 zaznamenal istú maďarskú ľudovú pieseň s textom Azt mondják, nem adnak engem galambomnak (Vravia že ma nedajú môjmu holúbkovi), a je to veľmi vtipná vec, keďže ktorá slúži ako nápev slovenskej hymny - ergo Slováci ešte aj svoju hymnu ukradli Maďarom! Neuveriteľne jednoduchým vyhľadávaním cez google si aj po maďarsky môžeme prečítať (pomerne romantický) príbeh vzniku slovenskej hymny. Janko Matúška r. 1844 cestou vozom na protestnú akciu do Levoče počul ľudovú pieseň Kopala studienku, v tom momente napísal na jej nápev text, potom slovenskí vlastenci romantickej duše spievajúc túto pieseň vtiahli do mesta poriadne si zademonštrovať. Takto vznikla pieseň Nad Tatrou sa blýska. Teda medzi Bartókovým zbieraním piesní a živelným záznamom ľudovej piesne Matúškovcami je rozdiel 54 rokov v prospech slovenskej verzie. Navyše je tu ešte aj jeden háčik: Bartókom zozbieraná pieseň nie je ľudová, ale k nápevu vybásnená umelá pieseň, ešte k tomu s úplne odlišnou štruktúrou od tradičných maďarských ľudových piesní. Odo mňa fundovanejší odborníci v osemzväzkovej Maďarskej národopisnej zbierke to odôvodnili nasledovne: „Je nesporné. že maďarskej tradícii sú cudzie niektoré izolované dur-molové nápevy, ktoré sa nahor budujú tercovou sekvenciou, alebo nadol sekund-sekvenciou, spravidla v malom hlasovom rozsahu.” Slovenská hymna je pôvodne maďarská pieseň? Nie, na žiadny pád. Ráčte prosím rozširovať, alebo používať svoj triezvy rozum.

Toto je teda ten triezvy maďarský hlas, ktorý je o to vzácnejší, že sa opiera o logické, ba aj vedcami potvrdené argumenty. Toto je ten vzácny hlas, ktorý je určite zárodkom vzájomného porozumenia a dobrých ľudských vzťahov medzi našimi národmi, a preto má šance do budúcnosti. Oplatí sa prečítať si aj diskusiu k tomuto článku. Z nej vidno, že mnohí z diskutérov problematiku nepoznajú, argumenty ich nezaujímajú, ich jediným cieľom je: osočovať. Oni, ktorých „argumenty” sú úbohé, si robia posmech zo skutočných argumentov svojho kolegu. To je to, s čím treba niečo robiť - v rodinách, školách, na celej šírke… Tu asi pomôže iba správne vyučovanie skutočných, neskreslených dejín, a správna výchova.

Inak, tá spomínaná slovenská pieseň (Kopala studienku…) je starodávna a má prekrásny nápev. Nie div, že je taká rozšírená a obľúbená medzi Slovákmi. Na internete si ju môžeme vypočuť v podaní ľudových súborov z rôznych krajov v sprievode dychovky, heligónky a rôznych ďalších hudobných nástrojov. Ani tomu sa nedivím, že jej nápev sa zapáčil aj Maďarom a zložili si naň svoj maďarský text (Azt mondják, nem adnak engem galambomnak). Kým v slovenčine v rôznych krajoch je rozšírené množstvo variantov toho istého textu, zatiaľ maďarský text je úplne odlišný.

Nám, Pilíšanom, je teplo na duši, keď si uvedomujeme, že tú prekrásnu pieseň, ktorá tak dojala Janka Matušku, máme aj my vo svojom repertoári. Samozrejme, náš text je variantom piesne Kopala studienku. V Mlynkoch je to pieseň Pri stuďenke stála, napájala páva (viď zbierku Zahučali hory, s. 131). Aj Čívania ju majú (viď zbierku Rozmarín zelený, s. 96: Pri studénke stála, pávi napájala) a spievajú ju aj v Santove (viď zbierku F santofském Pilíši, s. 125: Pri stuďenke stála, napájala páva). Santovčania si ju navyše rozšírili o ďalšie štyry strofy! Ak my, Slováci, sme na niečo bohatí, tak sú to práve ľudové rozprávky a piesne. My si ľudovú pieseň naozaj nepotrebujeme od nikoho vypožičiavať, tobôž nie ukradnúť. Chvalabohu, my svojich piesní máme neúrekom.

Môžeme byť hrdí aj na svoju národnú hymnu, veď ona vyrástla celkom prirodzene z tohto bohatstva, zo zdravého kmeňa hlboko zakoreneného v duši národa. Jej nápev v mnohých variantoch sa odjakživa ozýval v rôznych krajoch obývaných Slovákmi.

Gregor Papuček