Koncom školského roku bola slovenským školám v Maďarsku poskytnutá možnosť zúčastniť sa v tábore organizovanom Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) a Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (MŠ SR), ktorého zabezpečením poverili Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Do tábora v Tatranských Matliaroch mohli odcestovať deti, ktoré to dostali od školy ako odmenu.

Tatranské leto 2010

V pondelok, 2. augusta sme sa všetci (50 detí a 4 učiteľky) stretli v Budapešti na stanici Keleti, odkiaľ nás odviezol autobus až na miesto činu. Bol to náročný deň, poniektorí cestovali od skorého rána. V Tatranských Matliaroch, ktoré sa nachádzajú asi 3 km od Tatranskej Lomnice, sme boli asi okolo 4 hodiny poobede. Ubytovali sme sa v hoteli Hutník a hneď sa nás ujali animátori (Ivetka, Lucka a Miško), ktorí nám robili program po celý týždeň. Večer bola imatrikulácia a boli sme pasovaní za Tatrancov, oboznámili nás s pravidlami, ktoré sme museli dodržiavať a popri tom sme sa aj navzájom spoznávali. Boli sme rozdelení do štyroch skupín a na všetkých podujatiach sme sa zúčastňovali v týchto skupinách. Každý večer sa konala diskusia, kde každý mohol vyjadriť svoj názor. Nakoniec nám oznámili „dobrú správu“, že na druhý deň musíme vstať o pol šiestej, aby sme stihli električku na Štrbské pleso.

Utorok doobeda sme strávili na Štrbskom plese, pokochali sme sa v jeho kráse (mali sme objednané prekrásne počasie) a aj sme si trochu zasúťažili v našich vedomostiach o Vysokých Tatrách. Škoda, že sme neostali na celý deň, radi by sme šli na vysokohorskú turistiku, alebo na sedačku. Po chutnom obede sme mali predolympijské stretnutie, vysvetlili nám zásady písania denníkov (ktoré sme písali denne po skupinách) a potom sme sa mohli pripravovať na večerný karneval. Na ňom sme sa dobre zabávali, veď každý si pripravoval masky len z toho čo mal a zamaskovali sa aj naši animátori. Večierku sme prísne dodržiavali, aby sme na druhý deň boli pripravení aktívne tráviť čas v tábore.

V stredu sme navštívili múzeum TANAP-u (Tatranský národný park) v Tatranskej Lomnici, kde sme si vypočuli prednášku o medveďovi hnedom (vo Vysokých Tatrách ich žije 80, na Slovensku celkovo asi 800), pozreli film o histórii Tatier a prezreli expozíciu o tatranskej flóre a faune. Stretli sme sa tu s naozaj zaujímavými a doteraz nami nepoznanými druhmi, ako napr. žiabronôžka severská, čo je drobný kôrovec vyskytujúci sa v arktických oblastiach. Vo Vysokých Tatrách, ktoré sú ostrovom arktickej prírody, sa vyskytuje už len v jednom z plies Furkotskej doliny. Potom sme sa pobrali na nákupy a pešo domov na obed. Poobede bolo ďalšie predolympijské stretnutie, väčšinou sa športovalo (hod polenom, beh, hod na cieľ, beh s najľahším členom skupiny na chrbte a podobne), ale boli aj „jazykolamy”. Nasledovalo písanie denníka a večer oddiel bavil oddiel, kde jednotlivé skupiny zdramatizovali poviedku, ktorú dostali v predchádzajúci deň. Poriadne sme sa nasmiali, až nás brucho bolelo.

Vo štvrtok sme išli autobusom do Belianskej jaskyne, ktorá bola veľmi pekná. Nakúpili sme si suveníry a darčeky, i nanuky a ochutnali sme aj miestnu špecialitu: grilovaný oštiepok s brusnicovým lekvárom. Poobede denníky, beseda a nasledoval predolympijský relax.

Piatok bol dňom, keď sme sa nevzdialili od ubytovne, lebo bola olympiáda, na ktorú postúpili najlepší súťažiaci z predchádzajúcich kôl. Na úvodnom ceremoniáli sa zúčastnili aj „grécki bohovia“, ktorými sme boli my učiteľky (teta Katka zo Šárišápu, teta Rozika a Petra z Dunaeďházu a ja, teta Vierka z Nového Mesta pod Šiatrom), nechýbal ani bežec s olympijským ohňom. Doobeda sa teda športovalo, nasledovalo vyhlásenie výsledkov a záverečný ceremoniál. Poobede dokončenie denníkov, detská púť, na ktorej 5 členné skupiny ponúkali zákazníkom služby (masáž, kozmetika, joga, cirkus, tetovanie atď...),za ktoré sa platilo.

Počas celého pobytu deti za svoju účasť na jednotlivých aktivitách získavali kredity a tieto si v banke menili na toliare. No nielen získavali, ale za priestupky mohli určitú časť kreditov aj stratiť. Ďalšie toliare získali na detskej púti a všetky ich mohli na záver minúť na tatranskom jarmoku, ktorý sa konal v piatok poobede. Tu si deti mohli nakúpiť sladkosti a suveníry, takže ani ten, kto minul peniaze v predchádzajúce dni, nešiel domov s prázdnymi rukami.

V sobotu ráno sme po dlhom lúčení odchádzali domov plní zážitkov a dobre nám padlo aj to, že nás animátori pochválili ako jednu z najlepších skupín, s ktorou neboli takmer žiadne problémy.

Chcela by som ešte spomenúť stravu, ktorou nás naozaj rozmaznávali, pretože okrem piatich jedál sme dostávali aj druhú večeru a porcie boli naozaj poriadne. Takisto zabezpečili pre deti aj pitný režim a dostali balíček na cestu domov. Ubytovanie bolo tiež dobré. Veľkou pomocou nám bola aj zdravotníčka, ktorú sme mali po celý čas k dispozícii. Keďže nám jedno dieťa ochorelo, veru bez nej by sme sa ťažko dostali na pohotovosť do Kežmarku a tiež sa oň počas choroby starala.

Záverom môžem povedať, že sme sa cítili výborne a patrí za to vďaka všetkým organizátorom, pretože cieľ, ktorý si vytýčili sa im určite podarilo splniť. Chcela by som sa touto cestou v mene detí poďakovať za možnosť, ktorú dostali a dúfam, že sa takúto akciu podarí zorganizovať aj v budúcnosti.

Viera Mohayová