Bývalý maďarský prezident László Sólyom dodržal sľub, ktorý dal obyvateľom Komárna 21. augusta minulého roka. „Ešte sa vrátim,” odkázal Slovensku, keď ho na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica nevpustili na územie Slovenskej republiky, kde sa chcel zúčastniť na odhalení sochy svätého Štefana v Komárne.

Maďarský prezident sa vtedy vydal pešo po moste medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom, prešiel do polovice mosta, kde poskytol rozhovor novinárom, vzápätí sa otočil a vrátil sa späť bez toho, aby prekročil slovensko-maďarské hranice. Rovnaký spôsob dopravy zvolil v súčasnosti už exprezident aj teraz. V nedeľu približne o 16,30 hodine išiel v sprievode svojho osobného tajomníka pešo po Alžbetinom moste a bez problémov prešiel do Komárna, aby sa zúčastnil na kladení vencov k soche sv. Štefana. Na územie Slovenska prišiel ako súkromná osoba. V Komárne ho okrem najvyšších predstaviteľov mesta ováciami vítalo približne 500 až 600 ľudí, ktorí sa sústredili pri soche. Na úvod osláv zaznela slovenská aj maďarská hymna.

V hlavnom príhovore exprezident historicky rozoberal osobnosť sv. Štefana, predovšetkým jeho pozitívny vzťah k iným národom. Nevyhol sa však ani otázke nového zákona o dvojakom štátnom občianstve, ktorý podľa jeho slov „rozšíri slobodu príslušníkov národa a ak si bude niekto želať, môže ešte viac posilniť jeho puto k materskej krajine.” Vo svojom prejave zdôraznil, že bez zmeny hodnotového rebríčka susedných národov vo vzťahu k Maďarsku nie je možné dospieť ku konečnému a uspokojivému riešeniu postavenia maďarských menšín v zahraničí. „Aj u Maďarska je však potrebný iný postoj k susedom,” konštatoval. Na oslavách sa za slovenskú stranu zúčastnili minister pôdohospodárstva Zsolt Simon a niekoľko zástupcov parlamentných i mimoparlamentných strán. Ako uviedla viceprimátorka Komárna Éva Hortai, zástupcovia mesta pozvali aj slovenského ministra kultúry Daniela Krajcera a bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera. Minister kultúry svoju neúčasť ospravedlnil, exprezident sa na oslavách nezúčastnil.

Nepovolenie vstupu maďarského prezidenta Sólyoma na slovenské územie v auguste 2009 patrí k najväčším diplomatickým kauzám v slovensko-maďarských vzťahoch. Slovenskí politickí predstavitelia označovali počínanie Sólyoma za provokáciu. Kritizovali aj fakt, že medzi pozvanými neboli prezident SR ani ostatní dvaja najvyšší ústavní činitelia, predseda vlády SR Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška. Vtedajší predseda SDKÚ a súčasný minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda vtedy uviedol: „Pán prezident si nejde do Komárna kúpiť ani uhorky, ani ponožky, nejde si ani pozrieť Komárňanskú pevnosť, ale zúčastní sa veľmi konkrétnej občiansko-politickej aktivity. A keďže to vie, tak je to zjavný dôkaz toho, že ide o provokáciu.” Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že sa maďarský prezident k takej veci uchyľuje. „Je to akýsi pokus oslavovať maďarskú štátnosť na suverénnom území SR,” zdôraznil vtedajší predseda vlády SR Robert Fico. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí iniciovalo v júli tohto roka pred Európskym súdnym dvorom (ESD) proces voči Slovenskej republike za to, že vlani odoprela vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska. Je presvedčené, že nevpustenie hlavy štátu na územie SR je nezlučiteľné s normami Európskej únie.

Konanie voči SR v Európskej komisii iniciovala maďarská strana po tom, ako 13. októbra minulého roka vtedajší eurokomisár pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Jacques Barrot vyhlásil, že záležitosť týkajúcu sa nevpustenia Sólyoma na Slovensko považuje za uzavretú. „Toto je bilaterálna záležitosť medzi Maďarskom a Slovenskom, ako som už vysvetlil delegáciám oboch krajín, keď ma navštívili,” uviedol Barrot. „Najmä vo svetle nedávneho rozhodnutia Európskej komisie je zaujímavé sledovať, koľkokrát bude ešte Maďarská republika chcieť počuť, že pri návštevách iných štátov platia isté diplomatické zásady a zásady slušnosti, ktoré prezident Sólyom porušil,” reagoval na uvedenú iniciatívu MR vtedajší hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.

(tasr)