„Je to raketa, ktorá vyslobodí človeka spod jarma gravitácie, ktorá nás pripútala k tejto planéte.“ - asi takto by som si dovolila preložiť citát Wernhera von Brauna, ktorý zdobí vnútorný interiér tzv. Davidson budovy U.S. Space and Rocket Centra v Huntsville.

A to všetko preto, lebo huntsvillské vesmírne centrum sa stalo jedným z najlepšie vybavených z troch veľkých vesmírnych centier v Spojených štátoch amerických len vďaka von Braunovi a jeho ďalším z Nemecka „utečeným” nacistickým vedcom, ktorí sa po druhej svetovej vojne v tomto meste usadili. Tu totiž zlepšovali, zveľaďovali a zmodernizovali raketový rozvoj na úroveň pristátia človeka na Mesiaci. Toto malé mesto si pre tento historický fakt vyslúžilo právo stať sa strediskom expozície raketového a vesmírneho výskumu pre publikum.

Súčasťou priestorov strediska, ktoré prevádzkuje muzeálnu i výstavnú časť, je aj výcviková základňa pre študentov rôznej vekovej kategórie. Budúci astronauti sú teda školený počas celého roka v rámci týždňových kurzov.

Maďarsko získalo príležitosť po prvýkrát do tohto vesmírneho tábora vyslať po jednom chlapcovi a dievčati v roku 1992. Systému delegovania študentov cez zaslanie najlepšej súťažnej práce, sa ujala Maďarská astronautická spoločnosť - MANT, ktorá každý rok súťaž vypisuje. V roku 2010 sa týmito žiakmi stali Otto Hanyecz a Noémi Simonfiová z Budapešti, ktorých, ako víťazka konkurzu pre učiteľov, do ďalekej Alabamy medzi 24. a 30 júlom 2010 sprevádzala riaditeľka slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom, učiteľka aprobácie fyzika-angličtina Júlia Kucziková.

V tábore s medzinárodnou účasťou bolo zastúpených 50 amerických štátov ako aj 19 krajín z Európy, Ázie a Austrálie. Táto pestrá účasť sa odrazila i na slávnostnom otvorení podujatia, kde dvaja študenti a ich sprevádzajúci učiteľ z každého štátu mali prezentovať krátky dvojminútový program.

Potom nasledovalo šesť dní intenzívneho výcviku. Mladí adepti sa na ňom zúčastnili oddelene v tímoch 17-18 študentov a sprevádzajúci učitelia si poznatky rozširovali vo forme metodického školenia pre pedagógov. Nádejní astronauti si vypočuli aj hodnotné prednášky. Nemecký vedec Dr. von Tiesenhausen im napr. porozprával o pôvode vesmíru, slnečnej sústavy a budúcich plánoch. Americkí astronauti Hoot Gibson a Story Musgrave sa s účastníkmi zase podelili o svoje skúsenosti získané počas niekoľkých letov do vesmíru. Stretnutie s Homerom Hickamom, autorom krásneho románu Rocket Boys, ktorého sfilmovanú verziu nazvali October Sky a v maďarčine ho poznáme ako Októberi égbolt, v češtine ako Říjnové nebe, si nenechali ujsť ani učitelia.

Samotná praktická časť výcviku bola veľmi realistická, pretože simulátory, ktoré boli študentom, aj učiteľom k dispozícii, navádzali atmosféru naozajstnej misie. Členovia tímu museli preto pracovať zodpovedne ako jednoliaty celok. Študenti sa zúčastnili až na šesťhodinovej misii EDM. Ako sa vyjadrili, táto misia bola vrcholom ich tábora! Predchádzali jej štyri jednohodinové tréningy a štyri jednohodinové simulácie. Ich úlohou bolo dostať sa na Mars, montovať na vonkajšej základni, a potom sa vrátiť a bezpečne pristáť na Zemi. Počas misie nastali menšie i väčšie poruchy. Objavili sa i zdravotné ťažkosti. Niektorí tam aj skonali. Prírodná katastrofa vo forme tornáda zdemolovala priestory pozemskej stanice a prerušila spojenie s orbitálnou stanicou na celú hodinu. Každý incident a nečakané prekážky sa však šikovným „astronautom” vďaka ich vytrvalosti, spolupráci, tvorivosti a hlavne dobrej nálade podarilo úspešne zvládnuť.

Mladí študenti sa pred misiou naučili skákať v tzv. mesačnej stoličke, ktorá sa pokúsila demonštrovať šestinu pozemskej gravitácie. Stav bez tiaže si zase vyskúšali po vystrelení na tzv. Space Shot stĺpe. Tlaku tri a pol krát znásobenom vlastnou hmotnosťou boli vystavení v tzv. G-Force zariadení, alebo 3,5 G odstredivke. Študentov neminula ani povinnosť vyštverať sa na obrie múry a pohyblivú vysokú tyč, kde ich na lanách zabezpečovali členovia tímu. Učitelia zase boli v sieti vyťahovaní z kapsúl po pristátí v mori presne tak, ako tomu bolo za čias éry Mercury, Geminni a Apollo letov. Okrem toho sa účastníci venovali stavaniu tepelných štítov, ktoré mali tentokrát ochrániť vajíčko. Vajcia sa stali hlavnými hrdinami i pri vystreľovaní rakety, ktorú stavali tri dni.

Žiaci aj učitelia ku koncu tábora boli veľmi unavení. Pracovalo sa od skorého rána, niekedy až do 9-10 hodiny večer a to až v 100 stupňových horúčavách (samozrejme vo farenheitoch!). Všetci však účasť na vesmírnom tábore pokladajú za najväčšie dobrodružstvo svojho doterajšieho života.

Milí mladí čitatelia, ak vás opísané dobrodružstvo zaujalo, tak si nenechajte ujsť príležitosť sa na ňom v budúcom roku zúčastniť. Maďarská astronautická spoločnosť totiž aj v roku 2011 vypíše súťaž, ktorej podmienky budú uverejnené už na jeseň tohto roku. Ak sa vám náhodou nepodarí súťaž vyhrať, nesmúťte! Príďte aspoň do letného astronomického tábora, ktorý sa v spolupráci so spomínanou spoločnosťou MANT, novomestská slovenská škola podujala vo svojich priestoroch o rok usporiadať.

Júlia Kucziková