Čabianski Slováci prežili uplynulé týždne v znamení spomienok na predkov a stretnutí s ich potomkami na Slovensku. Prvé slovenské rodiny katolíckeho vierovyznania sa presťahovali do Békešskej Čaby v roku 1750 z obce Litava.

Občania Litavy (okres Krupina) nedávno oslavovali 845. výročie založenia obce a na oslavy pozvali aj Čabiansku organizáciu Slovákov (ČOS). Pozvanie prijali koordinátorka programov Alžbeta Ančinová a aktivistka organizácie Mária Kiseľová. Dvojčlennú delegáciu prijal starosta obce Štefan Matejkin. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj primátor okresného mesta Krupina Radoslav Vazan, odkiaľ v roku 1993 dostali Čabania kameň na pamätník k 275. výročiu znovuosídlenia Békešskej Čaby, ktorý stojí pred radnicou.

„Pozreli sme si 670-ročný kostol dediny, v ktorom sa - ešte pred jeho prestavbou - modlili aj predkovia čabianskych katolíckych Slovákov!” - spomínali oduševnene členky delegácie po svojom návráte domov. Súčasného kňaza litavskej katolíckej cirkvi, pána velebného Jozefa Krausa, obdarovala delegácia lexikónom o katolíckych rodinách v Békešskej Čabe (1750-1895), ktorý zostavil pán farár Gábor Bielik.

S potomkami presídlencov z Čaby na Slovensku sa stretli Čabania aj koncom augusta. V posledný augustový víkend usporiadali v Komárne Čabianske dni. V rámci dvojdňového podujatia členovia čabianskeho Slovenského klubu pod vedením Alžbety Ančinovej usporiadali výstavu starých čabianskych tkanín a fotiek, ktoré predstavujú život čabianskych Slovákov. Ženy tohto klubu uvarili čabiansku gurmánsku špecialitu - halušky (rezance). Na fare komárňanskej evanjelickej cirkvi sa stretli čabania so Slovákmi, ktorí sa r. 1947 presídlili z Békešskej Čaby do Komárna. Súčasne s touto akciou usporiadali na Nádvorí Európy aj 10. Medzinárodný festival dychoviek. Medzi pozvanými dychovkami bola aj Pokerešská dychovka železničiarov z Békešskej Čaby.

Ildika Očovská