|
  
Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči usporiadala 4. septembra XVI. národnostný deň, na ktorý aj tentoraz pozvala Slovákov z okolitých osád. Program sa začal poobede slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole.
  
Božie slovo zvestovala farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. Pani farárka vo svojej kázni zdôraznila dôležitosť spolupatričnosti.
Dejiskom kultúrneho programu bol Kultúrny dom Mihálya Táncsicsa, kde výstavu s názvom Vankúše a ozdobné vankúše otvorila riaditeľka miestneho Dedinského múzea Andrea Győriová Kovátsová. - V Dedinskom múzeu sú už päťdesiat rokov vystavené veľkotarčianske vankúše, svedectvá šikovnosti miestnych žien. Vystavené exponáty sú chránenými pokladmi štyridsiatich rodín, preto je vzácnou príležitosťou vidieť ich takto pospolu, - povedala.
 
Slovenky veľmi starostlivo skrášľovali svoje domy. Viac ako sto rokov napríklad zdobia vankúše. Najstaršie pamiatky sú z druhej polovice 19. storočia. Vtedy vankúše nezdobili výšivkou, ale 16 - 18 centimetrov širokou háčkovanou čipkou. Pod čipku položili skalicovomodrý alebo zelený krepový papier, aby sa zdôraznila krása čipky. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia čipku vystriedalo biele vlákno, z ktorého háčkovali 5 až 8 centimetrové hviezdy, z ktorých zostavili 16 - 18 centimetrov široké pásy. Tie boli prišité k modrým, zeleným, alebo fialovým obliečkam. Pod alebo nad nimi boli často vyšité mená ich „majiteliek“. V neskorších rokoch sa dostal do módy biely šifón, v bohatých rodinách sa objavil aj damask. Od roku 1925 namiesto háčkovania zdobili vankúše výšivkou richelié. V 60. rokoch sa začala éra „pomešťovania“ Ľudia si kupovali nový moderný nábytok, predávali starý. Na nové postele a sedacie súpravy šili menšie vankúše, ktoré zdobili vyšívanými modrými, zelenými a ružovými kvetmi, - konštatovala riaditeľka Dedinského múzea.
 
Pred kultúrnym programom privítala hostí, obecenstvo a účinkujúcich predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová. Prítomných požehnal miestny evanjelický farár Juraj Baranka. V kultúrnom programe vystúpili tanečné súbory Zelený veniec z Ečeru, Panónia z Malej Tarče, Folklórny spolok Lipa z Budapešti a miestna národnostná tanečná skupina. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhodnotenie súťaže tradičných slovenských zákuskov, losovanie tomboly a veselica. V gastronomickej súťaži vyhlásili za najchutnejšie a za najkrajšie makový závin, kapustník a mandľovú kocku.
Andrea Szabová Mataiszová
|
