Výstavu fotografií Ivana Vydareného usporiadala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Na vernisáži výstavy v Dome menšín tohto zaujímavého maliara, fotografa a staviteľa predstavili Gregor Papuček a Klára Máthéová Papučková.

Prítomných privítala predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová, ktorá prezradila, že ich pozornosť na fotografa upútala podpredsedníčka samosprávy K. Máthéová Papučková, ktorá býva oproti domu, ktorý projektoval I. Vydarený. Po Z. Hollósyovej sa ujal slova G. Papuček, ktorý stručne priblížil životnú dráhu umelca.

Ivanov starý otec Štefan Vydarený bol hodinárom a fotografom vo Vrbovom. Jeho vlastnoručne vyrobený fotoaparát podnes opatrujú jeho potomkovia. On a jeho podobne nadaný syn učili fotografovať Ivana, ktorý sa narodil roku 1887. Ten ako žiak bratislavského evanjelického lýcea už sústavne fotografoval. Roku 1907 sa dostal do Budapešti. Pôvodne chcel vyštudovať za lekára, ale keď raz odprevadil svojho priateľa na Technickú univerzitu, očarili ho tam na chodbách vyvesené projekčné výkresy. Ostal tam. Tak sa stal architektom. Ako študent Technickej univerzity si kúpil ročníky 1905-1908 Almanachu Fritza Loeschera Deutsche Camera, a to ho definitívne zaviazalo stať sa fotografom. V prvej svetovej vojne slúžil ako dôstojník technického útvaru. Na talianskom fronte sa zaoberal plánovaním a stavaním lanových dráh, ale mal dosť času aj na maľovanie a fotografovanie.

Zhotovil obrovské množstvo snímok, ktoré znázorňujú hrôzy bojov, ale aj nedotknuté zasnežené, idylicky vyzerajúce horské kraje. Iba zo zápiskov na zadnej strane obrázkov vieme, že to bolo odfotené počas prestávky medzi dvoma delostreľbami a na dvesto metrov od neho nepriateľskí vojaci zo zákopov pozorovali fotoaparátom sa zapodievajúceho nadporučíka. Vyviazol z vojny a vrátil sa domov. Zamestnal sa v staviteľskej kancelárii vedenej Alfrédom Wellischom a jeho synom a popri projektoch 250 iných budov vypracovali aj plány domu na Visegrádskej ulici č. 60, Gymnázia na ulici Tavaszmező a izraelitského chlapčenského sirotinca. Mal vyše deväťdesiat rokov, keď zhotovil svoje posledné fotografie o meste.

Jeho obľúbené motívy boli všedné dni: fotografoval všetko, čo len videl. Preňho bola fotografia naraz nástrojom dokumentovania a možnosti vypovedať o dobe. Fotografie I. Vydareného zapožičala Miestnohistorická zbierka XIII. obvodu, ktorá ich zakúpila od Fotografického múzea v Kecskeméte. Ako informovali organizátori výstavy, týmto nekončí vzťah medzi slovenským zborom a I. Vydareným: plánujú nadviazať kontakty s jeho rodinou a zaoberať sa hlbšie jeho životom a dielom.

(ef)