|
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 26. novembra vo veku nedožitých 81 rokov básnik, dramatik a spisovateľ Milan Ferko. Básnik, prozaik a dramatik M. Ferko, autor literatúry pre deti a mládež sa narodil 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom.
V roku 1953 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, súčasne pracoval ako redaktor denníka Smena, v roku 1955-1956 v týždenníku Kultúrny život. V roku 1956 založil a do roku 1960 viedol mesačník Mladá tvorba, v rokoch 1960-1969 a 1993-1994 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1975-1993 pôsobil ako slobodný umelec. Na Ministerstve kultúry SR pracoval v rokoch 1994-1998 ako sekčný šéf, potom opäť ostal v pozícii slobodného umelca. Milan Ferko debutoval dobovo angažovanými veršami. V zbierkach Odkaz, Svet na dlani a Rovnováha sa prepracoval k civilnejšiemu výrazu. V básňach pre deti Na Mars a späť, Tajomstvo hračiek, Robí robot robotu, Džimbala-bala-bala a v prózach pre deti Dobrodružstvá s kolieskom, Kam vtáci na noc odkladajú srdce a Šalabingo rozvíja hravosť, humor a fantáziu. V knihách pre mládež z prostredia indiánov Tvoji bratia, Winnetou, Pirátski králi a kráľovskí piráti, Pirátske dobrodružstvá, Rinaldo Rinaldini a Bohatier v býčej koži zobrazil slávnych rojkov a dobrodruhov. Zvlášť úspešná bola jeho rázusovsko-ondrejovovská dilógia Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974). Obidve v roku 1972, resp. 1976 sfilmoval režisér Štefan Uher. Premeny Slovenska stvárnil v spoločenských románoch Svadba bez nevesty, Svadba bez ženícha a Otváranie studničiek.
Historické témy spracoval v románe Krádež svätoštefanskej koruny, v trojzväzkovom diele Svätopluk, v románoch Jánošík, Medzi ženou a Rímom - Markus Aurélius, Matúš Čák Trenčiansky, v dvojdielnej televíznej inscenácii Solúnski bratia, ktorú v roku 1989 režíroval Pavol Haspra a v rozhlasových hrách. Tento sled dopĺňajú Staré povesti slovenské, Nové povesti slovenské, historická dráma Pravda Svätoplukova. Poslednú v roku 1985 v Slovenskom národnom divadle inscenoval Pavol Haspra. Širokú škálu autorovho diela dotvárajú rozhlasové hry pre deti, texty piesní a operetné libreto Plná poľná lásky (1954, hudba Milan Novák, premiéra na bratislavskej Novej scéne v réžii Františka Krištofa Veselého). Tematickú priebojnosť uplatnil v knižnej publicistike Paríž a my, Prežil som Sibír, Veľkomoravské záhady, Človek a včely a V zápase o zvrchovanosť. Zostavil Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky (február 1991) a Jazykový zákon (1995). Ferkove knihy vyšli preložené do češtiny, maďarčiny, ruštiny, ukrajinčiny, srbčiny, slovinčiny, angličtiny a nemčiny. Milan Ferko je laureátom mnohých vyznamenaní. Udelili mu bulharský rad Cyrila a Metoda (1969), cenu Fraňa Kráľa (1960 a 1963), cenu ZPB a Slovenského filmu (1971), cenu Mladých liet, Svetového kongresu Slovákov (2000), Trojružu Bibiany (2000) a iné.
Posledná rozlúčka s Milanom Ferkom bola 1. decembra v bratislavskom Krematóriu. Česť jeho pamiatke!
(tasr)
 
Milan Ferko nie je neznámy ani čitateľom Ľudových novín. Senváclavčan Rudo Fraňo už päť rokov popularizuje jeho dielo. Preložil do maďarčiny a vydal jeho romány: Jánošík, Matúš Čák Trenčiansky, Krádež svätoštefanskej koruny a Kráľovské vraždy. Pritom toto nie je jediná súvislosť so Slovákmi v Maďarsku. Príbehy z uvedených kníh sa odohrávajú v našom Pilíši. Či už je to priamo Senváclav (Pilisszentlászló) v Matúšovi Čákovi, alebo Vyšehrad (Visegrád) v Krádeži svätoštefanskej koruny, alebo príbeh o Feliciánovi Zachovi. Môžeme bez prikrášlenia tvrdiť, že časť tvorby Milana Ferka sa stáva súčasťou literárnej histórie „slovenského“ Pilíša.
Milan Ferko a Senváclav - Súčasť literárnej histórie Pilíša:
Matúš Čák Trenčiansky medzi Pilíšom a Trenčínom:
Z prezentácie maďarského prekladu knihy M. Ferka:
Milan Ferko v maďarčine - Poznať znamená porozumieť:
Jánošík mieri do Pilíša:
Jánošík uzrie svetlo „maďarského sveta“:
Ján Tužinský
Rozlúčka s Milanom Ferkom
Vážená smútiaca rodina.
Vážené smútočné zhromaždenie!
Je vždy ťažké stáť tvárou v tvár prítomnej smrti blízkeho človeka. Ale aj v tejto chvíli by sme si mali uvedomiť, že rovnako stojíme tvárou v tvár mimoriadne plodnému životu, spisovateľa, básnika, dramatika, publicistu, prekladateľa, organizátora kultúrneho života JUDr. Milana Ferka. Ak je smrť filozofická kategória bez mravného obsahu, musíme si uvedomiť, že život takýto obsah má a podmieňuje ho kvalita, ktorou ju naplníme. A Milan Ferko, naplnil svoj, ale i naše životy obsahmi, ktoré oživujú telo slovenskej literatúry takou mierou, aká nemá v našej krásnej spisbe obdobu. Viac ako sto knižných titulov stojí za tebou Milan a zaujíma svoje oprávnené miesto v národnej literatúre i v srdciach nielen slovenských čitateľov.
Okolo takto naplnených životov, akým bol aj ten tvoj, Milan, mali by sme vždy chodiť a dotýkať sa ich opatrne. Ako živých vodičov vysokého napätia. Najmä keď vezmeme do úvahy tvoju poslednú knižku Hľadanie raja, ktorú dnes už môžeme považovať za akýsi testament - za cestu a jadro poznania, ktorou sa s nami vedome lúčiš.
Pripomeniem slová z tvojho textu: „Keďže som začínal v jednej celosvetovej kríze (1929) a končím v druhej (2010), smiem si trochu zaromantizovať a začrieť znova do svojej mladosti...“ A začrel si naozaj hlboko i široko, lebo také boli tvoje „začierania“ v podstatnej časti tvojho diela. Napriek správam, ktoré produkujú v súčasných Dejinách slovenskej literatúry naši literárni bádatelia zostávajú platné slová Ivana Sulíka adresované práve tebe: To, čo si susedné národy ako-tak zariadili v jiráskovsko-sienkiewiczovských a iných veľrománoch, sa za malý národ uprostred Európy rozhodol dotvoriť v podobných veľkoplátnových epických pokusoch autor (Milan Ferko), ktorý sa - v našej expresnej dobe s obdivuhodnou pedantériou a odvahou - rozhodol predsa len vykonať rozsiahlu beletristickú rekonštrukciu základných historických období vlastných národných dejín.“ Ide tu o diela Veľkomoravské záhady, Svätopluk, Svätopluk a Metod, Matúš Čák Trenčiansky, Medzi ženou a Rímom... Pravdaže, bola by to dlhá prehliadka, aj preto sa na tomto mieste rozlúčky vraciame ku knižke - testamentu Hľadanie Raja. Rovnako musíme pripomenúť časové investície Milana Ferka do organizačného života našej literárnej kultúry, na aktivity v oblasti života spisovateľskej organizácie. Bol tajomníkom Zväzu československých spisovateľov i predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Šéfredaktorom časopisov Mladá tvorba, Slovenské pohľady, ktoré obnovené začal redigovať aj po roku 1989. Mal významný podiel na iniciovaní slovenskej štátnosti. A hoci v sedemdesiatych i v osemdesiatych rokoch mal dvere do literárneho života len poodchýlené, robil to, čo spisovateľ robiť musí aj v nepriazni osudu, teda písal.
Inak povedané, hľadal raj! Ťažko to chápu tí, čo si dnes uvádzajú vlastné Curiculum vitae iba od roku 1989, ale bez takéhoto osobného vzopätia, pri ktorom ho podopierala jeho manželka a synovia, boli by sme dnes všetci chudobnejší. A mnohé by sme vôbec nemali. A tak nám tu Milan zanechávaš tvárou v tvár smrti vážny odkaz pre život: knihu vzdoru a pokory, dielo, ktoré prečisťuje povetrie inak chladného a dosť ziskuchtivého sveta našich dní. S vďakou za tú hrivnu, ktorú si slovenskej literatúre zanechal... Lúčime sa s tebou v mene Spolku slovenských spisovateľov i v mene Literárneho fondu. Nech ti je slovenská zem, ktorú si tak miloval, ľahká!
.
.
|
