Do sveta výtvarného umenia nazrel už počas svojich študentských rokov, naplno sa mu však začal venovať až po dovŕšení päťdesiatky. O  dlhej ceste k maliarstvu, o živote a rodine sme sa rozprávali so 72-ročným santovským rodákom Jozefom Komendom a jeho manželkou Ibolyou.

- Maľoval som už ako žiačik, ba aj v armáde patrilo kreslenie k mojim koníčkom, hoci tam to nebolo celkom dobrovoľné - pravidelne som dostával za úlohu čo-to namaľovať, takže využívali moje schopnosti.

Jozef Komenda pôvodne vyštudoval vinárstvo na strednej priemyselnej škole. Po ukončení vojenskej prezenčnej služby začal pod vplyvom manželky pracovať v pohostinskom priemysle, v ktorom strávil 20 rokov. Najprv spoločneviedli menší hostinec v Santove, neskôr sa stal zástupcom riaditeľa Pohostinského podniku centra hlavného mesta.

- Spočiatku sme riadili reštaurácie a kaviarničky, - prezradila Ibolya Komendová. – Boli časy, keď ja som bola vedúca podniku a môj manžel bol mojím zástupcom, ale aj opačne. Zverili nám prvotriedne podniky, vďaka čomu sme získali neoceniteľné skúsenosti. Tak sme si napokon otvorili vlastný podnik, v ktorom sme už voľne mohli realizovať naše predstavy.

Počas rokov strávených v pohostinskom priemysle nebolo času na maľovanie. Ten priniesli až roky dôchodku, keď pocítil túžbu prejaviť svoje nadanie, vzdelávať sa  a zdokonaľovať sa v umení. To sa však nedá len prostredníctvom kníh, a tak sa v roku 1998 pridal k umeleckému krúžku, ktorého členom je dodnes. Úspechy prišli rýchlo, jeho prvá výstava sa uskutočnila o necelé 2 roky v Santove za podpory vtedajšieho starostu obce. Odvtedy mal viacero kolektívnych výstav s členmi krúžku a tri samostatné - v budapeštianskej slovenskej škole (2005), v novobudínskej Galérii Tető (2007) a v Starom Budíne (2009).

- Spočiatku som maľoval najmä krajinky a zátišia - s kvetmi, dnes tvorím skôr modernejšie obrazy. Rád experimentujem s rôznymi technikami, tvoril som už tušom, akvarelom, olejom, ale najradšej mám akryl - ním dokážem vytvoriť farby aké chcem, viem do nich vložiť seba.

Maľovať zvykne dva-tri razy do týždňa, keďže jeho prioritou je v súčasnosti sedem vnúčat, s ktorými trávi väčšinu svojho času. Napriek tomu si sem-tam nájde čas aj na navštevovanie výstav - naposledy videl maľby Van Gogha a Boticelliho. V krúžku starobudínskych dôchodcov i v slovenskom gymnáziu, sa zvykne stretávať aj so Slovákmi, ale ako vraví, slovenčine rozumie, no rozpráva už len slabo.

Medzi plánmi Jozefa Komendu figuruje výstava celoživotného diela v rodnom Santove. Samozrejme, s maľovaním neplánuje skončiť, iba na výstavách sa už nechce zúčastňovať, lebo mu stačil zhon okolo nich.

- Som veľmi šťastná, že môj manžel objavil sám seba. Snažím sa mu popri siedmich vnúčatách vytvoriť pokojné zázemie k tvorbe. Teší ma, keď vidím, že je šťastný, vtedy je aj môj život naplnený.

(zp)