Medzihorie je jednou z najkrajších oblastí Maďarska, kde sa dodnes zachovalo veľa archaických prvkov ľudovej kultúry. Leží v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe, v okolí Nového Mesta pod Šiatrom, pri hraniciach so Slovenskom.

Slováci prišli do Medzihoria v 18. storočí, po národno-oslobodzovacom boji Rákócziho a morovej epidémii,keď sa pôvodné obyvateľstvo značne preriedilo. Usadili sa hlavne v Mikóháze, Baňačke, Fizéri, Bozsve, Pálháze, Hollóháze, Dolnom Regmeci, Széphalme a Filkeháze. Sú tu dodnes, o čom svedčia aj miestne slovenské samosprávy pôsobiace v deviatich obciach Medzihoria: v Novom Meste pod Šiatrom - Baňačke (Sátoraljaújhely – Rudabányácska, 1994), Mikóháze (2002), Dolnom Regmeci (Alsóregmec, 1994), Pálháze (2002), Vágašskej Hute (Vágáshuta, 1994), Malej Hute (Kishuta, 1994), Veľkej Hute (Nagyhuta, 2002), Hollóháze (1998) a Fizéri (Füzér, 2002).

Obec Fizér sa nachádza 26 kilometrov od Nového Mesta pod Šiatrom, prístupná je len cestnou dopravou. V roku 2009 mala 477 obyvateľov, z toho 6 percent slovenskej národnosti. Má päťčlenné zastupiteľstvo na čele so starostom Jenőom Horváthom a spoločný obecný úrad so susednou Pálházou. V obci pôsobia dve menšinové samosprávy, rómska a slovenská. Volený zbor Slovákov vedie učiteľka materskej školy Emőke Nováková. Z náboženského hľadiska je v obci najviac rímskokatolíkov, po nich nasledujú gréckokatolíci a kalvíni. Vo Fizéri je kultúrne stredisko, knižnica, kancelária rozvoja vidieka Nagy Milic, opatrovateľská a zdravotná služba, ktorá sídli vo Füzérkomlósi. Lekár a zdravotná sestra ordinujú vo Fizéri dvakrát týždenne. Najbližšia nemocnica s poliklinikou je v Novom Meste pod Šiatrom. Čo sa týka infraštruktúry, 55% domácností je napojených na vodovodnú sieť, 16% využíva prednosti plynovodu a 99% elektrickej siete. 75% ciest je bezprašných a v tomto období prebieha výstavba kanalizačnej siete.

Základná i materská škola sú členskými inštitúciami školy Pétera Perényiho v Pálháze a vzhľadom na nízky počet detí vo Fizéri pôsobí len nižší stupeň základnej školy s piatimi pedagógmi. Okrem základných predmetov tu vyučujú aj slovenčinu a angličtinu. Hodiny slovenčiny navštevuje sedemnásť žiakov, štyri hodiny týždenne ich vyučuje Valéria Oroszová Kállaiová zo Slovenska. Žiaci vyššieho stupňa dochádzajú do Pálházy alebo Füzérkomlósu. V štúdiu môžu pokračovať na stredných školách v okolitých mestách. Kedysi mali aj takých žiakov, ktorí odišli študovať do budapeštianskeho slovenského gymnázia. Naposledy to bola Adrienn Halkovičová. V rámci mimoškolských aktivít sa môžu fizérske deti zapojiť do práce divadelného krúžku, môžu jazdiť na koni, učiť sa hrať na klavíri, plávať v Blatnom Potoku (Sárospatak), alebo tancovať v Pálháze. Miestni učitelia kladú dôraz na ochranu životného prostredia a zachovávania tradícií predkov, v záujme čoho približujú žiakom tradície Medzihoria. Pravidelne navštevujú chránené oblasti, národné parky a remeselníkov, ako sú kováč, debnár, košikár a tkáč.

Slovenský jazyk vyučujú aj v materskej škole, kde je v jednej skupine dvadsať detí. S nimi sa zaoberá Emőke Nováková. Učia sa básničky, riekanky, hry a piesne po slovensky.

Nad obomi školami drží ochrannú ruku miestna slovenská samospráva, ktorá za svoju najdôležitejšiu úlohu považuje ochranu slovenského jazyka a tradícií. Keďže úzko spolupracuje s väčšinovou samosprávou, pravidelne sa zapája do obecných podujatí. Najväčšou spoločnou akciou je Deň obce, na ktorom sa prezentuje so slovenským programom. Vo Fizéri pôsobí približne tridsaťročný ľudový spevácky zbor, a to pod vedením bývalého predsedu slovenskej samosprávy Imricha Nováka. Súbor zohráva dôležitú úlohu v živote obce, jeho styky prekračujú štátne hranice. Každý rok v júni usporadúva v rámci regionálnych národnostných dní stretnutie folklórnych speváckych zborov, kde vystupujú nielen domáce, ale aj zahraničné súbory. Fizérski Slováci na jeseň pomocou starších obyvateľov oživujú spomienky na tradičné práce. Vtedy starší ľudia ukážu mladším, ako treba spracúvať konope, šúpať kukuricu a naučia ich aj miestne slovenské a maďarské ľudové piesne. Vo Fizéri sa dodnes zachoval pekný vianočný zvyk. Deti a mládež chodia po obci s betlehemom, pričom túto tradíciu zachovávajú v slovenskom i maďarskom jazyku, podľa objednávky občanov. Slovenská samospráva vo Fizéri má vynikajúce kontakty nielen s okolitými slovenskými obcami, ale aj s osadami Slanec a Janík na Slovensku.

Dobré styky so Slancom má aj vedenie obce. Pred niekoľkými rokmi sa zapojili do cezhraničnej spolupráce nazvanej „Cez kopec sem, cez kopec tam“. Ako starosta Fizéru Jenő Horváth povedal, ich najväčším turistickým lákadlom je hrad, ktorý bol postavený v dobe Arpádovcov. Najkrajšie v jeho histórii bolo obdobie po prehratej bitke pri Moháči, keď tu po korunovácii Jána Zápol'ského (Szapolyai) strážili viac ako jeden rok uhorskú svätú korunu (1526-1527). Archeologický výskum hradu sa začal v roku 1977 a rekonštrukčné práce znovu odštartovali v roku 1992. Práce prebiehajú aj v súčasnosti a podieľa sa na nich i samospráva obce a nadácia Za Fizér, ktorá je zároveň spravovateľom hradu. Na hrad prichádza ročne 40-50 tisíc návštevníkov nielen z Maďarska, ale aj zo Slovenska. V záujme oživenia cestovného ruchu Fizér spolu so Slancom v roku 2008 podali spoločný projekt do súbehu Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika, vďaka ktorému získali 1 411 072 eur, čiže približne 375 miliónov forintov, ku ktorým museli zabezpečiť 5% z vlastných zdrojov. Fizér ako vedúci partner vzal na seba organizovanie realizácie projektu, ktorého zámerom je rozvoj turizmu a vytvorenie spoločne fungujúceho systému cestovného ruchu spojením atrakcií obcí na oboch stranách hranice, vytvorenie informačných centier vo Fizéri a v Slanci, spoločné turistické produkty a služby a spoločná turistická databáza.

Fizér a Slanec v rámci tejto spolupráce usporiadali množstvo kultúrnych akcií. Takými boli Vykrúcačka alebo Dni fizérskych tradícií, Hradné dni, zemplínska túra na Veľký Milic, zemplínska cyklotúra, Festival pálenky vo Fizéri, Za dverami našich hraníc, Spoznajme sa pri speve a tanci a Už nie ja a ty, ale my v Slanci. Ako nás informoval starosta Fizéru, koncom minulého roka sa stretol s manažmentom mesta Košice, ktoré bude v roku 2013 európskym hlavným mestom kultúry a navrhol, aby do doplnkového programu boli zaradené aj pozoruhodnosti Medzihoria a tým aj ich obce.

Andrea Szabová Mataiszová