Orloj – keď začujete tento výraz, akiste vám okamžite napadnú svetoznáme pražské astronomické hodiny umiestnené na južnej strane veže Staromestskej radnice.

Toto právom oslavované majstrovské dielo však nie je jediným, orloj je v skutočnosti pomenovanie pre všetky hodiny na vežiach a verejných budovách, ktoré vďaka špeciálnemu mechanizmu ukazujú okrem času aj rôzne kalendárne údaje i polohu niektorých nebeských telies. Nájdete ich vo svete niekoľko – jeden z najmladších v obci Stará Bystrica v Žilinskom kraji.

Drevená veža s orlojom je aplikovaná do slepej bočnej steny miestneho kultúrneho domu. Šindľová konštrukcia, ktorá je zároveň najväčšou drevenou sochou na Slovensku a má tvar štylizovanej podoby Panny Márie sedembolestnej, patrónky Slovenska, je dielom významného slovenského sochára Viliama Lovišku. Bola dokončená v rámci rekonštrukcie námestia obce v roku 2009. Vo výklenkoch po bokoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík sochára, znázorňujúcich významné historické osobnosti – z najstaršieho obdobia sú to panovníci Pribina a Svätopluk, z 19. storočia kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr a z 20. storočia politici Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Pri výbere posledných štyroch menovaných autori dbali na to, aby dve postavy boli z katolíckeho a dve z evanjelického prostredia.

Každú hodinu odbije čas zvon pomenovaný po svätom Jurajovi. Druhý zvon, Riečnická Madona, vytvára zvukovú kulisu počas následnej promenády apoštolov svätých Cyrila a Metoda, Svorada, Benedikta, Gorazda, Bystríka a Vojtecha, ktorých spolu s postavou zvonára nachádzajúcou sa pod zvonmi vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Apoštoli sa pri odbíjaní celých hodín objavujú v okienku pod hodinami a rad radom „pozdravujú“ obecenstvo na námestí. Otočný mechanizmus pohybu apoštolov a otvárania dverí je dielom inžinierov Miroslava Paveleka z Novej Bystrice a Pavla Kuljovského z Krásna nad Kysucou. Srdcom diela je astroláb, dielo Ing. Vítězslava Špidlena, ktorý bol zostrojený pražskou firmou SPEL. Mechanizmus, bez ktorého by orloj nemohol byť skutočným orlojom, ukazuje polohu mesiaca na oblohe, jeho fázy, polohu slnka v znamení zverokruhu a ako jediný na svete aj pravý slnečný čas. Treba zdôrazniť, že astronomické údaje boli špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, a teda astroláb nie je kópiou iného orloja. Na jeho vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá sa každý deň otočí o jedno políčko. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske vyznačené červenou hviezdičkou. Pozorný divák tak môže z astrolábu vyčítať naozaj množstvo informácií. Komu by nestačili, môže zavítať do umeleckého informačného centra v priestore pod orlojom, kde nájde okrem umeleckej galérie a predajne suvenírov aj informačno-turistickú kanceláriu.

Ako vidíte, okrem prírodných krás, skanzenov a impozantných hradov Žilinský kraj ponúka aj takéto architektonické skvosty.

Zlatko Papuček