Kopírovacia aféra prezidenta (republiky?) je vďačnou témou svetových médií. Najhoršie na tom je, že každý je náchylný uveriť. Uveriť, že hlava štátu, ešte iba ako hlava Maďarského olympijského výboru, už nie za socialistického režimu (1992), to bola schopná urobiť.

Mnohí už aj doteraz vyčítali prezidentovi nedostatok originálnosti, ale že by mohol byť priamo plagiátorom? Sám to v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas odmietol. Vraj pracoval s cudzím kmeňovým materiálom (180 strán), ostatné (30 strán) je jeho dedukcia. A že neuviedol presne, odkiaľ a čo citoval, iba na záver spomenul zdroje en bloc, to nevadí, pretože vtedy to ešte nebolo povinné. Prezident však dúfa, že vyšetrovacia komisia (komisia na odkrytie faktov) Semmelweisovej univerzity urobí jasno a očistí ho od týchto obvinení, za ktorými môže stáť iba zlomyseľnosť. Žiadna senzácia sa neudiala, hlava štátu neoznámila svoju demisiu. Všetko je v poriadku, akurát mal prezident zahrať ešte na klavír, na znak toho, že si z obvinení až takú ťažkú hlavu nerobí.

Táto predstava s klavírom ma zachvátila pri počúvaní klaviristu talianskej luxusnej výletnej lode Costa Concordia. Bol to, samozrejme, Maďar, a vykresľoval paniku na prevracajúcej sa lodi, ktorá narazila na plytčinu. Aj basista i huslista boli Maďari. Celá kapela. Preboha! Aj na Titanicu hrali do rytmu tragédie maďarskí muzikanti! Nebodaj je to už súčasť národnej tragédie? Alebo že tentoraz nielen hudobníci, ale celá potápajúca sa loď by bola maďarská?

Nie! Sú to iba úklady európskej ľavice! – vyhlásil premiér, ktorý išiel brániť národ priamo do jamy levovej, do Štrasburgu, do Európskeho parlamentu. Ktorý, pravdaže, neútočil na národ, ale iba na jeho špičkových politikov. Alebo, aby som bol presnejší, na politikov na špici. Ktorí sú predovšetkým trucovití a neznesú, keď ich niekto kritizuje, nebodaj príde na ich „štikle“. Žeby pre nich aj odstúpil niekto – to je nemysliteľné. Či? Nejaký príliš unavený a preťažený mozog hodil do pľacu aj ten variant, že by sa do Alexandrovho paláca na Hradnom kopci predsa presťahoval súčasný premiér. Nemám potuchy, kto vymýšľa takéto hlúposti. Obyčajný človek iba krúti hlavou. A možno si pritom spomenie na vzdych panenského politika zo začiatku 90. rokov: Prosím vás, nepovedzte mojej mamke, že som politik! Ona si myslí, že som klavirista v bordeli...