Generál zdegradovaný na vojaka bude mať v sebe vždy pocit, že raz bol generálom. „A v mysli Maďarov toto stále pretrváva, že oni raz boli veľkí a dnes sú iba obyčajní,“ povedal v online diskusii s čitateľmi Pravda.sk na margo južných susedov Slovenska bývalý veľvyslanec v Maďarsku z rokov 1998 až 2002 Štefan Markuš.

Ten tvrdí, že Maďari znášajú každý neúspech veľmi ťažko. Tak, ako nostalgicky spomínajú na Veľké Uhorsko, rovnako, vzhľadom na slávnu históriu Aranycsapatu (slávny futbalový tím z rokov 1950 – 1954, pozn. red.), sa cítia ako najlepší futbalisti. „Dnes berú ako poníženie, ak prehrajú s Bosnou, predsa pred rokmi boli učiteľmi futbalu. To je pre nich absolútne neznesiteľný pocit,“ povedal Markuš.

Bývalý veľvyslanec, hoci sa narodil v Maďarsku a ovláda aj jazyk, dnes o sebe tvrdí, že maďarské prostredie dokonale nepozná. Tento pocit však nadobudol až po diplomatickej misii v Budapešti. „Aj Maďarsko má svoju odvrátenú tvár. Mnohé veci ma tam prekvapili. Napríklad silný antisemitizmus, pocit krivdy i nostalgia po veľkomaďarstve,“ uviedol.

Na adresu dnešného Maďarska poznamenal, že je ekonomicky na dne. „Neprebehli tam žiadne reformy, jedinú nádej Maďari vkladajú do koncepcie národného zjednotenia. Naozaj veria tomu, že ak sa Maďari v Sedmohradsku, Vojvodine či na Slovensku stanú jednoliatym národom aj vo fyzickom zmysle slova, potom budú dostatočne silní, aby prekonali ekonomické ťažkosti. A táto viera je taká silná, že momentálne sa nedá vo fideszovskom svete prekonať,“ poznamenal.

Markuš tvrdí, že Budapešť sa dnes snaží o politickú, ekonomickú aj kultúrnu samostatnosť od ostatného sveta. „Zatiaľ je to iba ideológia, prostriedky, ktorými chcú túto nezávislosť dosiahnuť, zatiaľ zadefinované nie sú. Charles Gati, známy americký politológ maďarského pôvodu povedal, že Maďari pri hľadaní prostriedkov, ako realizovať svoje ciele, môžu doviesť krajinu až k občianskej vojne,“ dodal. Žeby sa však Maďari pokúsili vojensky obsadiť Slovensko a pričleniť ho k Maďarsku však považuje za absurdnú predstavu.

A aké by mohlo byť Maďarsko o dvadsať rokov? Markuš si myslí, že ak „neurobí novelu k základnému zákonu štátu, teda k ústave, tak vyhliadky Maďarska sú k návratu k akejsi monarchii, forme kráľovstva a nie republikánskemu usporiadaniu. Na tom by nebolo nič zlé. Problémom je zachovanie demokratických princípov a rozvíjanie liberálnej demokracie. Či sa tento trend dá zvrátiť, alebo nie, je iba v rukách samotných občanov Maďarska.“

*

Štefan Markuš (* 7. mája 1936, Níreďháza) je slovenský vedec a politik. Predseda Slovenského helsinského výboru (SHV), hovorca Fóra inteligencie Slovenska (FIS), člen výboru Slovenskej asociácie Rímskeho klubu (SARK), člen Helsinského občianskeho zhromaždenia (HCA). Od roku 1998 do leta 2002 bol veľvyslancom SR v Maďarsku.

(pr)