Slovenská obec Čomád leží v severovýchodnej časti Peštianskej župy a patrí k budapeštianskej aglomerácii. Má približne 1500 obyvateľov a demografia ukazuje stúpajúcu tendenciu, čo je dnes skôr zriedkavosťou ako pravidlom.

Vedenie obce na čele so starostom Jánom Klementom uvažovalo perspektívne, keď sa roku 2008 rozhodlo vybudovať novú materskú školu. Budova vyrástla v centre osady a svojou kompozíciou a siluetou vhodne zapadá do koloritu obce. Funkčne maximálne vyhovuje požiadavkám doby. Vonkajšie steny sú z dekoratívnych lícových tehál, ktoré dodávajú budove jednoduchý a pritom elegantný vzhľad. Projektantom objektu je József Kolossa a architektkou Katalin Kolossová Barthaová, ktorí spolu so starostom obce dostali za realizáciu projektu cenu Za architektúru Peštianskej župy.

„V škôlke pôsobili dve skupiny, rastúci počet obyvateľov si však vyžiadal rozšírenie budovy. Samospráva obce roku 2010 podala projekt do súbehu Stredomaďarského operatívneho programu zameraný na rozšírenie kapacity materskej školy, na ktorý získala 95 844 865 forintov, ku ktorým zabezpečila 11 miliónov z vlastných zdrojov. Práce sa začali vlani v máji. V polovici novembra k škôlke pribudla jedna trieda, telocvičňa, sociálne zariadenia a na úrovni pivnice vybudovali sklad. Prevádzkové náklady zníži používanie obnoviteľných zdrojov energie. Slnečné kolektory zabezpečujú teplú vodu pre kuchyňu a geotermálna energia klimatizáciu budovy. V novom krídle je nový nábytok a hračky, nové drevené hračky inštalovali aj na priestrannom dvore škôlky,“ informovala nás členka slovenskej samosprávy v Čomáde, učiteľka materskej školy Mária Borošová.

„V súčasnosti máme v škôlke tri skupiny, v ktorých sa zaoberá s deťmi šesť učiteliek. Vedúcou inštitúcie je Anna Zimmermannová. V skupine Lienka, ktorá je umiestnená v novom krídle, vychovávajú detí Gabriela Slavičeková a Anna Kóšaová. Anna Zimmermannová a Júlia Šinková pracujú so skupinou Slávik a v skupine Škovránok sa venujeme deťom ja a Enikő Monošová. V každej skupine je 28 detí, všetky sú z Čomádu. Slovenské zamestnania sú raz týždenne, v dvoch skupinách. Deti si veľmi obľúbili slovenské básne, piesne a hry, neraz ich používajú spontánne a tak vlastne hovoria s učiteľkami po slovensky každý deň. Raz týždenne v poobedňajších hodinách je vyučovanie náboženstva, ostatné záujmové krúžky (mažoretky, tanec atď.) sa konajú v neďalekom kultúrnom dome. Čo sa týka znalosti slovenského jazyka, keď deti odchádzajú do školy, majú slušné základy. Poznajú veľa básní a piesní, ako aj jednoduché výrazy. V posledných rokoch sa iba jeden chlapček prihlásil do budapeštianskej slovenskej školy, teraz chodí do druhej triedy. Ostatní sa zvyčajne hlásia do miestnej maďarskej základnej školy. Od rodičov vieme, že by boli nároky na vyučovanie slovenčiny aj v škole. Vedenie slovenskej samosprávy v blízkej budúcnosti začne rokovanie s riaditeľkou školy o možnostiach zavedenia výučby. Ba aj rodičia prejavili záujem o kurz slovenského jazyka pre dospelých. Kurz by sa mal začať na jar tohto roku v priestoroch slovenskej samosprávy v budove starej školy,“ povedala Mária Borošová. Záujemcovia sa môžu hlásiť u členov slovenského voleného zboru. Aj keď je pravda, že zatiaľ nemajú učiteľa slovenčiny, ale sú presvedčení o tom, že tento problém čoskoro vyriešia.

Andrea Szabová Mataiszová