Santovská ženská jazda. Aj tak by sme mohli nazvať príbeh dvoch žien z podpilíšskeho Santova, ak by sme chceli hovoriť o nich. Ale teraz by sme mali hovoriť skôr o tejto obci, ktorá blízkosťou hlavného mesta občas viacej stratí ako získa.

Dve ženy zo Santova o kultúre a infraštruktúre

Dvadsaťpäť kilometrov. To je vzdialenosť, ktorú musíte prekonať z Budapešti, ak chcete navštíviť jednu z najmalebnejších osád pod slovenským Pilíšom. Nazývame ho slovenským, lebo v Maďarsku je málo takých regiónov, kde by bolo pohromade toľko našich osád. Santovu občas zazlievajú, že podľahne blízkosti hlavného mesta Maďarska. Možno občas majú pravdu, keď pri hľadaní svojich koreňov natrafíme aj na maďarské vetvy. Avšak slovenské korene sú silnejšie a práve tie sa pokúšajú zosilniť v podtitule spomenuté ženy. Ale nazvime ich. Hovoríme o starostke Eve Čičmancaiovej a osvetárke Márii Kitovej.

Eva Čičmancaiová pochádza z blízkeho švábskeho Verešváru, ale väčšiu časť svojho života prežila v slovenskej osade pod Pilíšom. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. Zatiaľ mala iba dve zamestnania: bola vedúcou odboru pre veľkoobchod vo firme Ravil a potom sa zamestnala ako ekonomická expertka vo Verejnoprospešnej spoločnosti pre hospodárenie s verejnými rezervami, kde mala na starosti štátne rezervy. Jej úloha bola hospodárska analýza a príprava plánov. „Vybrala som si neplatenú dovolenku a čakajú ma späť, ale zatiaľ sa neplánujem vrátiť,“ hovorí matka dvoch dcér. Od októbra 2010 stojí na čele vyše dvojtisícovej obce, ktorú doteraz viedli iba muži. „Ja sa cítim dobre na tomto poste, dobre si vychádzam s kolegami, aj s obyvateľmi. Kritici zvykli byť hlasnejší. Úloh je dosť, ale vždy hovorím, že na to som tu, aby sme ich riešili,“ uviedla starostka. „Je to otázka spôsobilosti: aj muž môže byť slabý aj žena silná,“ odpovedá, keď sa jej pýtam, ako sa cíti vo vedúcej funkcii. Po predošlom vedení zdedila vyhrané konkurzy na obnovenie centra obce.

Na investíciu poskytla obec 23 miliónov forintov z vlastných zdrojov a 93 miliónov získala z fondov. Obnovu obecného úradu a kostola realizovali v rámci spolupráce samosprávy a cirkvi. Renovované objekty odovzdala starostka E. Čičmancaiová a vysvätil biskup jágerskej arcidiecézy Ferenc Palánki. E. Čičmancaiová konštatovala, že „projekt sa definitívne dokončil 30. júna. Realizovali sme ho z úveru, ktorý začneme splácať na jeseň roku 2013 - zatiaľ platíme „iba“ úroky. Náš rozpočet dosť zaťažuje skutočnosť, že často treba investovať financie skôr, než dostaneme na danú prácu pôžičku. Keďže samospráva väčšinou nemá vlastné voľné zdroje, musí požiadať o úver z úverového účtu, za ktorý však tiež treba platiť úroky, takže to nie je natoľko jednoduché.“

Okolie obecného úradu je odteraz v súlade s európskymi normami bezbariérové. V budove sú nové kancelárie a čakáreň pre zákazníkov, ale obnovené je aj kúrenie. Nie všetci obyvatelia však prijali projekt bez výhrad. „Myslím si, že viacerí majú námietky kvôli absencii vlastných zdrojov. Mnohí si myslia, že počet pracovníkov samosprávy je aj tak prehnaný a preto kritizovali obetovanie peňazí na rozšírenie obecného domu. Myslím si, že to nebola zbytočná investícia, získali sme kultivovanejšie prostredie a modernizácia budovy je na dlhú dobu vyriešená. Napríklad finančné oddelenie malo predtým veľmi malé priestory, teraz sú oveľa väčšie a pribudla aj väčšia čakáreň. Pred rekonštrukciou museli klienti čakať v úzkej chodbičke. Musím však dodať, že aj ja som mala výhrady voči niektorým zmenám vyplývajúcim z noriem EÚ. Konkrétne voči tomu, že kvôli bezbariérovosti sme museli zabudovať výťah, ktorý nielen že zvýšil náklady, ale bude ho treba aj udržiavať. Ďalej vznikli priveľké priestory, ktoré budú nevyužité. Osobne nevidím opodstatnenie týchto zmien, veď aj doteraz sme dokázali bez nich fungovať k spokojnosti všetkých občanov.“

Vďaka grantu sa obec obohatila aj o nové moderné ihrisko pre rôzne vekové kategórie, ktoré taktiež zodpovedá normám Európskej únie. Na zvýšenie bezpečnosti v obci nainštalovali pri úrade vonkajšiu mobilnú kameru a pri vstupných tabuliach do obce dve statické kamery. Vďaka konkurzu vedenie Santova zlepšilo aj marketing obce. Vydalo turistickú publikáciu o osade a zmodernizovalo jej oficiálnu webovú stránku.

Nástupom nového vedenia vznikli aj nové iniciatívy v obci, kde sa uskutočňuje v poslednom období veľa hlavne slovenských akcií. Tu treba dodať, že starostka (podobne ako jej predchodca Mikuláš Kollár) veľmi dobre spolupracuje s agilnými členmi slovenskej samosprávy. Nové zloženie slovenského voleného zboru napomohlo intenzívnejšie uvedomovanie si identity Santovčanov. Vďaka predošlému vedeniu obce sa obnovil aj kultúrny dom. Budova kultúrneho domu je umeleckou pamiatkou, pôvodne bola hospodárskou budovou pri kúrii rodiny Barossovcov, kde je v súčasnosti umiestnená materská škola. Objekt bol v schátranom stave, na jeho obnovu sa obec úspešne uchádzala o grant Operatívneho programu pre stredné Maďarsko, rozvoj centier osád Peštianskej župy.

„Snažíme sa naplniť obecný kultúrny dom takými akciami, o ktoré prejavujú obyvatelia značný záujem. Musím poznamenať, že ešte stále nie je až taká vysoká návštevnosť podujatí, ako očakávane, nové priestory ešte vždy dostatočne nevnikli do povedomia obyvateľov. Treba dodať, že pre samosprávu je usporiadanie podujatí vždy výdavok. Preto majú zmysel len vtedy, ak sa dostanú ku všetkým občanom,“ hovorí starostka.

Tu už prevezme slovo bývalá knihovníčka, vedúca obecného kultúrneho domu Mária Kitová: „Minulý rok sme tu uskutočnili sériu podujatí, na ktorých cestovatelia hovorili o svojich skúsenostiach. Okrem toho organizujeme pre najmenších „dom tanca“ s členmi tanečného spolku Stužka, zvyčajne pri príležitosti väčších sviatkov, alebo kalendárnych obyčajov, naposledy to bolo na jeseň. Každé dva týždne sa uskutoční remeselnícka dielňa,“ povedala. Ich hlavným cieľom je vytvorenie nových tradícií, ktoré si nájdu stále miesto v obecnom kultúrnom dome. Ich snaha vyšla, lebo na Martina sa obyvatelia už vo väčšom množstve vybrali do bývalej kúrie, kde sa uskutočnila Martinská veselica. Chýbajú interaktívne detské programy, ktoré by stáli peniaze, ale Santovčania si ich veľmi nenárokujú.

Pani starostka konštatovala, že rozvoj obce ohraničujú finančné možnosti, ktoré sú pomerne obmedzené. Za úspech považuje získanie prostriedkov na budovanie ústrednej kanalizácie. „Čaká nás aj obnova šatní pri futbalovom ihrisku, ktoré musíme obnoviť aj v tom prípade, ak na to nezískame vonkajšie zdroje, lebo sú vo veľmi zlom stave,“ dodala.

Približne polovicu rozpočtu základnej a materskej školy hradí samospráva, čo činí okolo 54 miliónov forintov ročne. Napriek tomu neplánujú zlúčiť výchovno-vzdelávacie inštitúcie so susednými osadami.

Veľa vlastných príjmov samosprávy sa postupne znižuje, ako napríklad z miestnej živnostníckej dane. Rastie nezamestnanosť a aj miestne podnikania majú čoraz nižšie príjmy. Obidve naše informátorky nás ubezpečujú, že majú veľmi dobrý vzťah s miestnou slovenskou samosprávou. Ako hovoria, členovia slovenského voleného zboru im vychádzajú v ústrety, zapájajú sa do práce v prospech obyvateľov a pomáhajú vo všetkom, v čom treba. Dúfajme, že budú mať vždy v čom pomôcť a pre spoločné ciele nájdu vždy vhodné podmienky.

Eva Patayová Fábiánová