Základným predpokladom slobodného náboženského života je praktizovanie viery v materinskom jazyku. Myslí si to aj rímskokatolícky farár v XVII. obvode Budapešti Lóránd Újházy, ktorý sa rozhodol, že sa naučí po slovensky, aby mohol kázať veriacim so slovenskými koreňmi v ich materčine.

„V tomto kraji žila kedysi značná slovenská komunita a ja som sa rozhodol, že sa začnem učiť po slovensky. Nielen preto, aby som si rozšíril okruh jazykov, ktoré ovládam, o taký, ktorým hovoria v susednej krajine, ale aj preto, lebo podľa mňa je prvoradým cieľom miestneho duchovného, aby sa prihováral veriacim v ich materinskom jazyku. Je potrebné, aby sme si osvojili kultúru, tradície a zvyky obyvateľov osady, kde slúžime,“ hovorí s presvedčením kerestúrsky farár. Zároveň je to z jeho strany pekné gesto, za ktoré by sa mu mohli veriaci odvďačiť tým, že zintenzívnia svoje kresťanské cítenie a katolícku vieru, nakoľko v súčasnosti je všeobecným javom znižovanie záujmu ľudí o cirkevné záležitosti.

Lóránd Újházy sa narodil v Budapešti v roku 1979. Vysvätený bol v Ostrihome v roku 2004. Na Univerzite Santa Croce v Ríme získal v roku 2006 doktorát z kanonického práva. Do roku 2009 bol kaplánom v XI. obvode Budapešti, odvtedy je kaplánom v Kerestúri. Od roku 2005 je členom Arcibiskupského súdu, kde vykonáva už štvrtý rok funkciu námestníka súdneho vikára. Je odborným asistentom na Katedre cirkevného práva Bohosloveckej univerzity Sapientia v Budapešti.

Kerestúr leží pozdĺž potoka Rákoš, pomenovanie dostal pravdepodobne podľa križiackych bojovníkov. Kedysi samostatná osada ešte aj v minulom storočí prijala len takého učiteľa, ktorý hovoril aspoň tromi jazykmi a bohoslužby prebiehali tiež v troch jazykoch. Okrem Maďarov žijú v Kerestúri aj Slováci a Nemci a menšinové samosprávy si tu založili aj Bulhari a Rusíni. V posledných desaťročiach nastali veľké zmeny aj v živote tunajších obyvateľov. Zmizli útulné domčeky a záhrady, v ktorých ľudia pestovali ovocie a zeleninu pre rodinu, ba i na predaj. Predkovia dnešných Slovákov nehovorili spisovnou slovenčinou, ale nárečím, ktoré dodnes počuť napr. na kerestúrskom trhu. Slovenská komunita si po stáročia zachovala svoj jazyk a identitu. Akonáhle sa na to naskytla možnosť, založila si svoju samosprávu, ktorá funguje už štvrtý cyklus, od októbra 2010 v novom zložení. Ciele a úlohy zboru sa však nezmenili. Jeho prvoradým cieľom je zachovávanie jazyka a kultúry svojich predkov, v záujme čoho usporadúva jazykový kurz, ktorý už roky vedie učiteľka slovenčiny Ružena Néveriová. Hodiny slovenčiny majú raz týždenne, každý piatok a od septembra ich navštevuje aj L. Újházy.

„Mám veľmi rád túto komunitu, ktorá je súdržná a tvoria ju veľmi dobrí ľudia. Úspešne spolupracujeme so starostom mestskej časti, ktorý podporuje všetky dobré kresťanské iniciatívy, vrátane národnostných,“ prezradil L. Újházy. Najväčším sviatkom kerestúrskych Slovákov sú Turíce, keď sa každý rok uskutoční dvojjazyčná alebo jednojazyčná slovenská omša, po ktorej nasleduje kultúrny program. Práve na takejto omši sme sa stretli s L. Újházym, ktorého síce trochu zaskočili členovia slovenskej samosprávy, keď ho požiadali, aby slúžil omšu v slovenskom jazyku, ale zároveň bol rád, lebo mohol čítať z cirkevných kníh miestnym Slovákom a ich hosťom z okolitých osád v slovenskom jazyku. „Je to proces a ja som iba na jeho začiatku, ale chcem v ňom pokračovať a chcem si osvojiť aj liturgickú slovenčinu. Medzi mojimi ďalšími plánmi figuruje možnosť slúžiť slovenské sväté omše aspoň raz mesačne. Bolo by to lepšie aj pre mňa, lebo by som mohol viackrát čítať texty v slovenčine, ale aj pre veriacich, ktorí by si osvojili slovenské odpovede,“ priznal sa mladý kerestúrsky kaplán.

Na svätú omšu si vypožičal omšové knihy od svojich známych duchovných zo Slovenska. Z tých potom slúžil svätú omšu a bol to naozaj povzbudzujúci pocit. Možno práve vďaka jeho snaženiam sa vráti slovenčina do kerestúrskeho kostola nastálo, ako tam bola ešte aj začiatkom minulého storočia, keď bola každodennou súčasťou duchovného života tamojších obyvateľov.

Eva Patayová Fábiánová