Základná škola Gézu Gárdonyiho v Ďurke je jediná v okolí, kde sa vyučuje slovenčina vo všetkých ôsmich ročníkoch.

Od nového školského roka tu pôsobí nová riaditeľka. Marta Magyarová Braunsteinerová síce nie je rodená Ďurčanka, do osady na rozhraní Peštianskej a Novohradskej župy dochádza z Budapešti, ale národnostným občanom nie je neznáma, veď štyri roky pracovala na Úrade pre národné a etnické menšiny.

Od septembra zaviedli v škole veľké zmeny. Napríklad prváci sa učia v tzv. systéme celodennej školy. To neznamená, že sa učia celý deň, ale že majú vyučovacie hodiny doobeda aj poobede a zaoberá sa s nimi triedna učiteľka. Júlia Báťová Nemcová je pôvodom z Ďurky, vyše dvadsať rokov nevyučovala po slovensky. Veľmi sa potešila, že sa mohla stať triednou učiteľkou trinástich prváčikov. Keď nemajú vyučovacie hodiny, tak pre nich pani učiteľka pripraví remeselnícke dielne alebo hravou formou ich uvedie do tajov učenia. Trieda pôsobí veľmi útulne, deti majú otvorené skrine, kde majú uložené hračky, ktoré im kúpili z grantu slovenskej samosprávy. V strede triedy sú veľké hracie koberce s motívmi autostrády či mesta. „Domov si deti neberú nič, lebo aj domáce úlohy si urobia so svojou učiteľkou,“ povedala nová riaditeľka.

Počas našej návštevy sa pripravovali na kultúrny program, v rámci ktorého v polovici februára ukážu, čo všetko sa stihli naučiť za niekoľko mesiacov a musím vám prezradiť, že toho nie je málo.

V niekdajšej Slovenskej Ďurke prebieha výučba už od začiatku 18. storočia. Do roku 1975 mali osemtriednu školu, ale potom ju museli z finančných dôvodov zrušiť a stať sa sesterskou inštitúciou pišpeckej školy. V roku 1989 na nátlak obyvateľov a vedenia obce znovu otvorili osemtriednu školu a ihneď pokračovali aj vo výučbe slovenčiny. Takto sa mohlo stať, že „vďaka“ povinným racionalizáciám sa na okolí iba v tejto škole vyučuje slovenčina ako predmet vo všetkých ročníkoch. Naďalej úzko spolupracujú so základnými školami v Pišpeku a v Penci, s ktorým sú v mikroregionálnom združení a týmto spôsobom vyriešili problém zabezpečenia škôl odbornými učiteľmi. Do Ďurky dochádzajú žiaci z Jače, kde vlani prestali vyučovať slovenčinu, a z tiež slovenskej Máče (Galgamácsa). Ako nás informovala M. Magyarová Braunsteinerová, ich inštitúciu navštevuje maximálne desať žiakov zo susedných slovenských osád, takže nemajú školský autobus. S radosťou ich však privítali a stali sa plnoprávnymi členmi triednych kolektívov. Školu v súčasnosti navštevuje 110 žiakov. Slovenskú vzdelanosť vyučujú zvlášť, doterajšie integrované vyučovanie sa dostatočne neosvedčilo. Excelovať chcú nielen v zachovávaní tradícií, ale aj v udržiavaní dobrých kontaktov s rodičmi. Počas letných prázdnin sa rodičia spojili a obnovili školský dvor, aby sa deti nehrali v blate. Medzi ďalšími plánmi pani riaditeľky je aj organizovanie Školy v prírode v Jelke, družobnej obce Ďurky, a to takou formou, že by sa na jeden týždeň presťahovali na Slovensko celé triedy. „Musím poznamenať, že tunajší rodičia považujú za dôležité, aby sa ich deti naučili nielen po anglicky, ale aj po slovensky,“ povedala pani riaditeľka.

V tom je im na pomoc aj slovenčinárka Erika Zemenová Palečková, ktorá od tohto školského roka pracuje na novom projekte, do ktorého chcú zapojiť tých žiakov, ktorí dosahujú slabšie výsledky zo slovenčiny. Ako uviedla slovenčinárka, projekt vymyslela vlastne z núdze, totiž veľa talentovaných žiakov sa pripravuje v siedmej a ôsmej triede na štátnu jazykovú skúšku zo slovenčiny a keď sa im venuje dlhšie, menej talentované deti sa nudia. Preto sa rozhodla zorganizovať súťaž prebiehajúcu šesť týždňov, v rámci ktorej žiaci vypĺňajú rôzne ňou pripravené pracovné listy. Medzi úlohami sú krížovky, kratšie texty, pri ktorých musia pracovať so slovníkom a jednoduché úlohy. Do súťaže sa zapojili aj ďalšie školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet - z Níže, Šápova, Veňarca a Héhalmu, pričom gestorskou školou je ZŠ v Ďurke. Výhercovia, teda tí najlepší, dostanú do daru dvojdňový pobyt v niektorej Slovákmi obývanej lokalite počas vyučovania. Okrem toho výsledky jednotlivých kôl budú v každej škole vyvesené na nástenky, aby sa aj podľa mena spoznávať žiaci rôznych inštitúcií. Pracovné listy budú pripravovať aj učitelia z ostatných škôl. Ďalším projektom je jazyková súťaž pre siedmakov a ôsmakov, ktorá vlani slúžila ako príprava na jazykovú skúšku. Po dobrých skúsenostiach plánujú v tejto súťaži pokračovať, nakoľko žiaci necítili veľkú trému, keď museli vystupovať po slovensky pred neznámymi ľuďmi.

Okrem toho v rámci slovenskej vzdelanosti nacvičujú s deťmi ľudové piesne a tance.

„Ak by kolegovia mali trochu viac času a neboli by takí zaneprázdnení, boli by sme schopní zaviesť aj dvojjazyčnú výučbu,“ tvrdí riaditeľka. Spomedzi troch slovenčinárov jeden vyučuje aj telocvik a dejepis, druhý národopis a tretí má znalosti z audiovizuálnych médií. Čo sa týka krúžkov, majú ľudový tanec, ale vo vyšších ročníkoch je výučba základov dramatiky a ľudového tanca súčasťou vyučovania. Deti sa môžu zapojiť do krúžku citaristov zvlášť na nižšom a na vyššom stupni. Krúžok podporuje miestny spolok pre zachovávanie tradícií. Pre deti usporiadajú dôchodcovia krúžok navliekania korálikov. Slovenská a nemecká samospráva zakúpili učebnice na národnostnú vzdelanosť a hračky pre prvákov. Rómska samospráva zaplatila všetkým rómskym deťom učebnice.

V ôsmom ročníku majú aj špeciálny predmet: masmediálne základy, na ktorom píšu žiaci rôzne články do miestnych novín a pripravujú krátke videofilmy, ba sú moderátormi školských a obecných podujatí.

Eva Patayová Fábiánová