Z nových veršov Gregora Papučka

Miseria

Začrel som veľkou lyžicou

do hrnca histórie,

rozmiešal som

to na dne usadené

a vybral som si

trošku na tanier.

Preskúmal som,

čím to náš ľud tu žije

už mnohé stáročia.

Prezrel som si

ako vyzerá rub

čo ukazuje líce.

Na dne som uvidel

plávať len cícer,

hrach

a trošku šošovice.

Od alfy k omege

(Úryvok)

Spočiatku o svete

som mal len dobré dojmy.

Vnímal som iba krásu

a nepoznal som zlo.

Potom však čoskoro

vybuchlo lajno vojny

a rozbilo sa vo mne

falošné zrkadlo.

Tatu mi odvliekli

a mama do postieľky

ma sama ukladala

slzy jej padali…

V pitvore na dverách

sa nám robili dierky

a na povale dosky

nám horieť začali.

Vyhnaní z vlastného

domu sme utekali

v rachote guľometov

a s hrôzou vo tvári…

Vojaci zbraňou sa

navzájom zabíjali

tu pod našim Pilíšom

tu v našom chotári.

Zlomky životných skúseností

1

Mali by sme byť päsťou

na oko našich krívd.

2

Ak ťa umenie do sĺz nadchne,

to nie je slabosť,

to je šťastie.

3

Najväčší úder pod pás je

sklamať sa v svojom národe.

4

Chudobní sme na práva aj na šaty,

ale aspoň na krivdy sme bohatí.

5

Bol som Slovák ako repa,

už som Maďar ako čík,

ozo síp, ozo síp,

okyneka semetík!

Dva epitafy na jednu tému

W

Ľúto mi je hrobára,

že ho osud kmáše:

on píjal len z pohára,

a ja z plnej fľaše.

Po poslednej fľaši, hľa,

musel jamu kopať,

aby som sa mohol ja

takto vyvaľovať.

W

Lieval som si žbrndy

do smädného hrdla,

ešte som bol mladý,

už mi pečeň tvrdla.

Napokon každý deň

ostarel som o rok,

a teraz tu ležím,

jak storočný prorok.