  
„Kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Preto ti, môj milý syn, nariaďujem, aby si prichádzajúcim ochotne poskytoval zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby zotrvávali radšej pri tebe ako kdekoľvek inde.”
(Mravné ponaučenie kráľa Štefana synovi Imrichovi)
Prvý uhorský kráľ Štefan do histórie vstúpil s prívlastkom svätý. Podľa starej legendy biskup českého pôvodu svätý Vojtech položil na hlavu vojvodcu Štefana kráľovskú korunu od rímskeho pápeža Silvestra II. Z pohana Vajka sa tým stal kresťanský kráľ Štefan. Bol to prvý korunovaný uhorský kráľ, teda aj kráľ Slovákov. Pretože práve za jeho vlády došlo k postupnému včleňovaniu územia Slovenska do Uhorského štátu. Svätoštefanská koruna sa stala hlavným symbolom uhorského štátu. Donedávna bola táto koruna uložená v Národnom múzeu v Budapešti, dnes zdobí budapeštiansky parlament.
V tom čase bola korunovácia veľkou udalosťou. Kniežací rod sa týmto slávnostným aktom menil na dedičný kráľovský rod, ktorý mal právo vládnuť požehnané od najvyššej svetskej a cirkevnej moci.
Štefanovu cestu ku korune vyšliapal už jeho otec Gejza z rodu Arpádovcov, ktorému sa podarilo zjednotiť pod svojou vládou maďarských náčelníkov. Na rozdiel od legendy prijal spolu so svojím synom Vajkom krst už v roku 995. Ten pri krste dostal meno Štefan.
Legendy hovoria, že Štefan od začiatku svojej vlády šíril svoj vplyv v Uhorsku nie mečom, ale krížom, v skutočnosti aj v ňom ešte horela pohanská kočovná krv. Podľa historikov neraz pohanské idoly vyháňal ohňom a mečom. Napriek tomu si zaslúžil prívlastok kresťanský kráľ.
 
Aby sa cirkevná organizácia rozšírila do všetkých kútov kráľovstva, nariadil, aby každých desať osád na svoje trovy postavilo kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie. Samotný kráľ prispel v takto založenej farnosti dostatočnou výbavou pre kňaza.
Po korune Štefana pokukoval jeho príbuzný Kopáň. Štefanovi sa podarilo kráľovskú korunu udržať, v boji bol totiž vo výhode. Oproti pohanovi Kopáňovi mal podporu pápeža a kresťanskej Európy.
Štefan bol známy aj tým, že mal na svojom dvore veľa Nemaďarov, dvaja veľmoži zo Slovenska Poznan a Hunt boli jeho najbližšími radcami. Samotný Štefan si veľmi dobre uvedomoval rečovú a etnickú rôznorodosť Uhorského kráľovstva. A práve preto svojmu synovi a nástupcovi Imrichovi neustále zdôrazňoval, aby tento stav chránil a nedovolil nadvládu jedného jazyka.
Štefan vytvoril centralizovaný, jednotne organizovaný štát. Kráľovstvo nespravoval sám, rozdelil ho na župy, na čelo každej dosadil župana.
Zomrel v roku 1038 a bol pochovaný v stoličnom Belehrade. V roku 1083 bol vyhlásený za svätého. |