Matúš Čák Trenčiansky medzi Pilíšom a Trenčínom
 
Rudo Fraňo nezabúda na svoje slovenské korene a na život svojich slovenských spolurodákov. Kiežby našiel v Pilíšskych či Zemplínskych vrchoch, okolo Pešťbudína, či na Dolnej zemi čo najviac nasledovníkov.
Rudo Fraňo zo Senváclavu (Pilisszentlászló) je dobre známy čitateľom Ľudových novín. Týždenník viackrát informoval o tom, že R. Fraňo napísal a vydal knihy o histórii svojej rodnej obce a pilíšskeho kraja a tiež o jej ľudovom staviteľstve. Pre poznanie nemal ďaleko. Dlhoročný starosta a podnikateľ - staviteľ zúročil svoje životné skúseností do podoby veľmi úspešných publikácií.
S jedlom rastie chuť. A tak sa Rudo Fraňo pribral do prekladania literárnych diel. Ako ctiteľ Juraja Jánošíka po postavení krčmy - nie nadarmo jej dal názov Jánošíková - pokračoval ďalej: rozhodol sa preložiť a vydať román Milana Ferka Jánošík. Pred rokom sa uskutočnila prezentácia prekladu knihy v bratislavskom klube Spolku slovenských spisovateľov. (Tu treba poznamenať, že Rudo Fraňo sa stal už aj čestným členom tejto slovenskej spisovateľskej organizácie).
Ani nestihla zaschnúť tlačiarenská čerň - ktorej už dávno niet - a Rudo pripravil maďarský preklad ďalšieho románu Milana Ferka: Matúš Čák. Ani to nebola náhoda. Román sa odohráva aj v miestach bývalého pavlínskeho kláštora na Kékeši (dnes Senváclav), kde rokoval Matúš Čák so zástupcom kráľa Karola Roberta, s pápežským legátom Gentilisom. V novembri na budúci rok uplynie od tejto schôdzky rovných 700 rokov!
 
Román opäť nielen preložil, ale aj vydal vlastným nákladom a koncom septembra knihu „Csák Máté“ prezentoval v Trenčíne. Že to nebola len taká ledajaká udalosť, vás presvedčí pozvánka na túto akciu. V nej sa píše: „Trenčiansky samosprávny kraj, Trenčianske múzeum, Spolok slovenských spisovateľov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slolia, Spoločnosť Porozumenie - Megértés si Vás dovoľujú pozvať na prezentáciu dotlače románu M. Ferka Matúš Čák a jeho prekladu do maďarčiny, za účasti autora, vydavateľa slovenského vydania PaedDr. Pavla Moška a prekladateľa a vydavateľa v maďarčine Ruda Fraňa v priestoroch Trenčianskeho múzea v Trenčíne dňa 26. septembra 2007 o 16.00 hod.“
Malú slávnosť spojenú s predstavením knihy otvorila a viedla riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Vystúpili: okrem autora Milana Ferka a prekladateľa a maďarského vydavateľa Ruda Fraňa aj dobrý duch a tak trocha mecenáš slovenského vydania Pavol Moško. Knihe zaželal dobrú púť k čitateľom a šírenie slávy Trenčína samotný trenčiansky župan, teda predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja MUDr. Pavol Sedláček. Knihu do sveta vypravili čokoládovými guľkami (aby sa aj knižky kotúľali k čitateľom ako tieto guľky) a pokropili Matúšovym prameňom - kvalitnou pitnou vodou. Na všetky tieto reči a činy pozeral zo steny samotný Matúš Čák Trenčiansky, presnejšie jeho muzeálny obraz. Prezentácia pokračovala neformálnymi rozhovormi všetkých zúčastnených pri slovenskej a maďarskej strave a dobrom maďarskom vínku. A nebolo to len také prázdne rečnenie. Trenčiansky župan prisľúbil aktívnu pomoc (o forme sa ešte rozhodne) pri budúcoročných oslavách prítomnosti Matúša Čáka v Senváclave pred 700 rokmi.
 
Rudo Fraňo v literárnej oblasti nespí na vavrínoch. V súčasnosti má v tlači tri knihy. Prvou je literatúra faktu, ktorá približuje maďarskému čitateľovi skutočnosť a mýtus o Jánošíkovi. Druhou: zbierka úsmevných príbehov z každodenného života Pilíšanov: „Humor našich predkov“. Kniha „Pochodovali na smrť“ s podtitulom Pilíšska história 1944 - 45, približuje osudy Senváclavčanov v ťažkých frontových chvíľach druhej svetovej vojny. Rudo Fraňo si knihou uctieva pamiatku svojho otca. A hoci sú knihy určené predovšetkým maďarskému čitateľovi, neľutuje času a peňazí a časť nákladu niektorých svojich publikácií vydáva aj v slovenčine. Nezabúda na svoje slovenské korene a na život svojich slovenských spolurodákov. Kiežby našiel v Pilíšskych či Zemplínskych vrchoch, okolo Pešťbudína, či na Dolnej zemi čo najviac nasledovníkov.
Jozef Schwarz |
